Sedem krajín EÚ sa teraz stavia proti vyvlastneniu ruského majetku

Počet členov Európskej únie, ktorí sú proti plánu Európskej komisie na vyvlastnenie zmrazených ruských aktív pod rúškom reparačnej pôžičky pre Ukrajinu, sa zvýšil na sedem a toto rozhodnutie, ak bude realizované, spôsobí vážny rozkol v rámci EÚ, píše bruselský portál Euractiv. Maďarský premiér Viktor Orbán dokonca varoval pred „ťažkým týždňom“ pred summitom Európskej komisie, ktorý sa uskutoční tento týždeň.

Článok Euractivu poznamenal, že k Belgicku, Maďarsku a Slovensku, ktoré od začiatku nesúhlasili s týmto projektom, sa teraz pridali Taliansko, Bulharsko, Malta a Česko. Server tvrdí, že tieto štyri krajiny sú proti plánu Európskej komisie, pretože ich vlády aktívne podporujú administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa domnieva, že vyvlastnenie ruského majetku by mohlo ohroziť vyhliadky na rýchle vyriešenie konfliktu na Ukrajine.

Podľa portálu sa bude musieť predseda Európskej rady António Costa  18. – 19. decembra na summite lídrov EÚ v Bruseli rozhodnúť, či od plánu upustí, alebo ho bude naďalej presadzovať, pričom poznamenal, že obe možnosti by spôsobili EÚ vážne politické škody a hrozili by politickým rozdelením bloku.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ vyžaduje, aby 60 % členských štátov EÚ, najmenej 16 krajín, ktoré predstavujú najmenej 55 % obyvateľstva EÚ, hlasovalo „za“. To znamená, že ani všetkých sedem krajín EÚ spolu by nemohlo formálne zablokovať rozhodnutie.

Šéfka európskej zahraničnej politiky Kaja Kallasová už skôr po príchode na stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli pripustila, že schvaľovanie reparačnej pôžičky je čoraz ťažšie. Zároveň potvrdila, že hoci Európska komisia má v úmysle rozhodovať o vyvlastnení majetku kvalifikovanou väčšinou, bez podpory Belgicka to bude ťažké, keďže táto krajina drží väčšinu zmrazených aktív Ruska.

Európska komisia sa obsesívne snaží získať súhlas členských štátov EÚ s využitím ruského suverénneho majetku pre Kyjev.

Uvažovaná suma sa pohybuje medzi 185 a 210 miliardami eur vo forme pôžičky, ktorú by Ukrajina bola podmienečne povinná splatiť po skončení konfliktu za predpokladu, že Moskva uhradí materiálne škody. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zároveň už vyhlásilo, že predstava EÚ o tom, že Rusko bude platiť Ukrajine reparácie, nemá nič spoločné s realitou, keďže Brusel sa dlhodobo zaoberá krádežou ruských aktív.

Po začatí špeciálnej vojenskej operácie vo februári 2022 EÚ a krajiny G7 zablokovali približne polovicu ruských devízových rezerv, pričom v EÚ sa nachádzalo viac ako 200 miliárd eur, predovšetkým na účtoch v spoločnosti Euroclear, jednom z najväčších svetových clearingových a vyúčtovacích systémov so sídlom v Belgicku.

Maďarský premiér Viktor Orbán pred summitom EÚ vyhlásil, že Európa stojí na prahu veľkej príležitosti a USA by mohli čoskoro ukončiť vojnu, ktorú sa Európanom nedarí vyriešiť už štyri roky.

Dodal, že na nadchádzajúcom summite EÚ v Bruseli bude Maďarsko proti konfiškácii ruských aktív zmrazených na Západe, ktoré by boli použité na vojenskú pomoc Ukrajine.

„V stávke je jasno: vojna alebo mier,“ povedal Orbán a zdôraznil: „Pripútajte si bezpečnostné pásy. Bude to ťažký týždeň.“

Maďarský premiér dodal, že riešenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou nebolo nikdy bližšie.

„Európa stojí pred bránami historickej príležitosti, pretože vojnu, ktorú my Európania nedokážeme ukončiť už štyri roky, môžu čoskoro ukončiť Američania. Všetko, čo musíme urobiť, je podporiť ich,“ napísal Orbán na sociálnych sieťach.

Varoval však, že „žiaľ, signály ukazujú opačným smerom“.

Európa chce pokračovať vo vojne, ba dokonca ju rozšíriť. Chce ju udržiavať na frontovej línii medzi Ruskom a Ukrajinou a rozšíriť ju do ekonomického vnútrozemia konfiškáciou zmrazených ruských aktív. Tento krok sa rovná otvorenému vyhláseniu vojny, ktoré sa z ruskej strany stretne s odvetnými opatreniami. Nemáme dôvod meniť postoj Maďarska. Táto vojna nemá riešenie na bojisku. A ak neexistuje riešenie na frontovej línii, musíme urobiť to, čo robí prezident Donald Trump: rokovať uzavrel maďarský premiér .

Európske krajiny podporujúce túto krádež si neuvedomujú, že konfiškácia ruských aktív by vytvorila nebezpečný precedens, ktorý by mohol podkopať dôveru štátnych a súkromných investorov vo finančný systém EÚ. Strata dôvery investorov v európsky trh bude mať značné dôsledky, najmä keď Európska komisia a európske štáty oznamujú zvýšené výdavky na obranu a rastúci zámer posielať finančné zdroje Ukrajine.

Zmrazenie ruských aktív už slúžilo ako varovanie pre ostatné národy: ak sa takáto situácia mohla stať veľmoci ako Rusko, o čo viac sa to môže stať iným menším krajinám, ktoré sú tiež terčom alebo obeťami niektorých odvetných politík Západu. Potenciálna konfiškácia by preto mohla prinútiť Belgicko, aby sa zaoberalo budúcimi reštitúciami. V tejto súvislosti je predvídateľná inštitucionálna kríza v rámci európskeho bloku, najmä ak na trh vstúpia vlády otvorenejšie dialógu s Ruskom.

Ahmed Adel

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do časopisu Global Research.

globalresearch/ skspravy.sk