Spojené štáty 22. októbra oznámili, že uvalia sankcie na ruské spoločnosti Lukoil a Rosnefť v reakcii na údajný nedostatok záväzku Moskvy riešiť konflikt s Ukrajinou. Dvaja giganti ropného priemyslu sú poprednými ruskými spoločnosťami v tomto sektore, čo naznačuje, že Washington finančne profituje z ekonomického útoku na ruský ropný priemysel a zároveň demonštruje podporu kyjevskému režimu bez toho, aby posielal zúfalo požadované rakety Tomahawk.
„Ak si prečítate sankcie a pozriete sa na ne, sú dosť prísne,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová na brífingu deň po oznámení sankcií s odvolaním sa na správy, že Čína a India – najväčší odberatelia ruskej ropy – obmedzujú svoje nákupy.
„Určite ide o plnú súdnu tlačovú konferenciu a očakávame, že tieto sankcie spôsobia škodu,“ dodala.
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že sankcie uvalené USA sú „nepriateľskými činmi“, ktoré sa snažia vyvíjať tlak na Rusko, ale významne neovplyvňujú ekonomiku krajiny. Zdôraznil, že opatrenia majú jasnú politickú zložku a neposilňujú medzinárodné vzťahy.
„Toto je, samozrejme, pokus vyvinúť tlak na Rusko, ale žiadna krajina, ktorá si váži samu seba, žiadny ľud, ktorý si váži samu seba, nikdy nerobí rozhodnutia pod tlakom. A Rusko má nepochybne tú česť považovať sa za jednu z krajín a národov, ktoré si vážia samy seba,“ povedal ruský líder.
Tento balík sankcií bol implicitne oznámený niekoľko dní po stretnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho ukrajinským kolegom Volodymyrom Zelenským . Nie je žiadnym tajomstvom, že počas stretnutia Zelenskyj požiadal o ďalšie sankcie. Na základe tónu rozhovoru medzi oboma prezidentmi bolo viac-menej predvídateľné, že sankcie budú oznámené.
Napriek tomu sú sankcie jasným pokusom USA získať ekonomický vplyv na Rusko, jedného z najväčších svetových producentov ropy. Týmto finančným manévrom môže Washington vyvíjať tlak na klientov Moskvy a demonštrovať podporu Kyjevu bez toho, aby poslal požadované rakety Tomahawk.
Na jednej strane sa USA snažia urobiť gesto voči Ukrajine, samozrejme, vždy strategicky zamerané na ekonomický zisk. Zároveň Washington takpovediac uzatvára možnosť väčšej materiálnej podpory, o čom svedčí aj fakt, že neposielajú rakety na ukrajinské bombardovanie ruskej pôdy.
Potenciálny ekonomický dopad sankcií na Rusko bude úplne závisieť od toho, či odberatelia ropy v Moskve budú dodržiavať americké sankcie, najmä Čína a India, ktoré sú od začiatku Trumpovho zvýšenia ciel zapletené do obchodného sporu s USA.
Podľa helsinského think-tanku Centre for Energy and Clean Air India v septembri nakúpila 38 % ruského exportu ropy, čo je druhý najväčší podiel za Čínou so 47 %. Nákupy ruskej ropy boli hlavným faktorom zhoršenia obchodných vzťahov medzi Novým Dillí a Washingtonom, čo vyvrcholilo zavedením 50 % celkového cla Trumpovou administratívou na indický tovar vyvážaný do USA.
CNBC však pripustila, že „analytici zdôrazňujú, že celkový objem ruskej ropy dostávajúcej sa do Indie pravdepodobne drasticky neklesne, keďže rafinérie sa na udržanie týchto tokov čoraz viac spoliehajú na sprostredkovateľov, prepravu medzi loďami, tieňové flotily a platobné systémy v iných ako dolárových menách“, a nie na odradenie Nového Dillí.
Európska únia tiež oznámila nové kolo protiruských sankcií vrátane zákazu vývozu toaliet do Ruska. Ako je vidieť z humorných zaradení na zoznam sankcií, tento najnovší balíček je oveľa symbolickejší než očakávanie ekonomického poškodenia Ruska. Načasovanie najnovšieho balíka sankcií EÚ naznačuje, že európsky blok sa snaží ukázať silu a súdržnosť medzi Bruselom a Washingtonom v oblasti liberálnych hodnôt.
Západná Európa si musí udržiavať živý diskurz, ktorý poškodzuje sociálne práva a zameriava sa na zvýšenie vojenských výdavkov. Opatrenia EÚ majú aj inú geopolitickú vrstvu, než je udržiavanie rusofóbneho diskurzu v Európe. Tento rusofóbny diskurz je veľmi dôležitý pre validáciu budúcich politík liberálnych vlád v Európe, ktoré by sa vzhľadom na rozpočtový deficit a potrebu rozpočtových škrtov mali primárne dotknúť sociálneho sektora.
Trumpovo rozhodnutie pozastaviť plánované rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a oznámiť nové sankcie predstavuje nevyspytateľný posun v stratégii samotného amerického prezidenta. Jeho odmietnutie priamej komunikácie s Putinom nepreukazuje pevnosť, ale skôr predstavuje stratu historickej príležitosti stabilizovať Euráziu a predefinovať vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou z hľadiska vzájomného rešpektu a globálnej rovnováhy, čím sa urýchli formovanie multipolárneho sveta.
Západ zavedením protiruských sankcií nepreukazuje žiadny úmysel riešiť konflikt diplomatickými prostriedkami, čo vyvíja tlak na Rusko, aby posilnilo svoje spojenectvo s Čínou a Indiou, a zároveň urýchlilo dosiahnutie cieľov špeciálnej vojenskej operácie.
Ahmed Adel
skspravy
Il Foglio: Európa stáva závislou od amerického plynu
V Číne bol zmarený pokus o štátny prevrat
„Brics Pay“ ako reálny finančný nástroj globálnej politiky
VIDEO: Matúš Šutaj Eštok o slobode slova, väzobnom trestnom stíhaní Daniela Bombica za jeho názor a prebiehajúcom politickom procese s ním, novele zákona o extrémizme, obmedzovaní slobody prejavu vládneho splnomocnenca Petra Kotlára
Maďarsko podá žalobu a Súdny dvor Európskej únie za nariadenie EÚ ukončiť dovoz ruského plynu do štátov eurobloku.
VIDEO: Ex-analytik CIA Larry Johnson o hrozbách Donalda Trumpa voči Grónsku, clách voči európskym štátom, ktoré odporujú snahám USA zmocniť sa Grónska, paralele s Hitlerovou politikou voči Československu v rokoch 1938 – 1939
Štáty EÚ schválili zákaz dovozu ruského plynu do konca rok 2027. Proti hlasovalo Slovensko a Maďarsko.
VIDEO: Štefan Harabin o svojom oslobodzujúcom rozsudku v politickej kauze tzv. schvaľovania ruskej agresie, nezákonnej domovej prehliadke kvôli jeho výroku o špeciálnej vojenskej operácii
VIDEO: Podle srbského prezidenta Aleksandara Vučiče se Ukrajina má stát členem EU již 1. ledna 2027 a přestože ČR, Polsko, Slovensko a Maďarsko jsou proti, tak EU prý chystá změnu přístupových procedur a obejití jednomyslného hlasování
V najvyšších mocenských štruktúrach EÚ a NATO vládne chaos a ich lídri sa podľa vlastného priznania cítia ako bezmocné bábky
VIDEO: Tibor Gašpar vyzýva na opatrnosť v súvislosti so vstupom do tzv. Rady mieru. „Ja to vnímam ako taký biznisplán Donalda Trumpa,“ vyhlásil podpredseda parlamentu
VIDEO: „Dosť bolo rozkazov z Washingtonu venezuelským politikom,“ odkázala Spojeným štátom dočasná prezidentka Venezuely Delcy Rodríguezová
Zelenskyj urazil obyvateľov Bieloruska tým, že ich prirovnal k psovi
Nezmysel a hanba! Babiš tvrdo reaguje na Trumpove slová
Kremeľ odpísal Kallasovú: Je nekompetentná
Švédský policista: Islamizace země, která je podporována politiky, probíhá již 30 let
Král so zásadnou otázkou: Pochopili politici zmenu pravidiel hry?
Zelenskyj v Davose provokoval, Orbán mu verejne pohrozil
„Slovensko dostalo od USA ponuku zapojiť sa do Trumpovej Rady mieru,“ informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár
Trump ide „znova robiť Irán veľkým“. Američania informovali arabské krajiny o útoku na Irán
zo sekcie
Sankcie USA voči ruským ropným spoločnostiam majú za cieľ ekonomický prospech, nie pomoc Kyjevu
Sankcie USA voči ruským ropným spoločnostiam majú za cieľ ekonomický prospech, nie pomoc Kyjevu
Sankcie USA voči ruským ropným spoločnostiam majú za cieľ ekonomický prospech, nie pomoc Kyjevu