Šampiňóny pomáhajú udržiavať normálnu hladinu cukru v krvi

Pôsobením črevnej mikroflóry huby spôsobujú, že pečeň syntetizuje menej glukózy.

Netreba dodávať, že glukóza v krvi hrá dôležitú úlohu v našej fyziológii. Ak je jej príliš málo, tkanivá a orgány jednoducho zomierajú od hladu; na druhej strane prebytok glukózy v krvi narúša biochemickú rovnováhu v bunkách tela, narúša metabolické reakcie a nakoniec vedie k cukrovke.

Hormón inzulín produkovaný pankreasom pomáha udržiavať hladinu glukózy pod kontrolou, stimuluje bunky v organizme k absorpcii glukózy z krvi. Cukrovka sa zvyčajne začína práve preto, že inzulín je buď zle syntetizovaný v pankrease, alebo sám o sebe nefunguje dobre – bunky organizmu sú na neho zrazu necitlivé. Na druhej strane množstvo glukózy závisí aj od enzýmov, ktoré syntetizujú glukózu v našej pečeni, obličkách a črevnej sliznici.

Vedci z celého sveta už mnoho rokov skúmajú faktory, ktoré ovplyvňujú hladinu cukru v krvi. Zvyčajne jedno aj druhé závisí od toho, čo jeme: jedno jedlo naruší rovnováhu glukózy, druhé naopak pomáha udržiavať cukor v norme. Pensylvánska štátna univerzita v časopise Journal of Functional Foods píše, že huby šampiňóny môžu pomôcť normalizovať hladinu glukózy.

V článku sa hovorí, že huby pôsobia ako prebiotiká, to znamená, že ovplyvňujú životne dôležitú aktivitu gastrointestinálnych baktérií. Vo všeobecnosti tu nie je nič prekvapujúce: črevná mikroflóra hrá obrovskú úlohu v našom metabolizme a ovplyvňuje okrem iného metabolizmus glukózy. A často, keď hovoríme o tom, že to alebo ono jedlo nejako ovplyvňuje našu fyziológiu, máme na mysli to, že jedlo pôsobí prostredníctvom baktérií, ktoré absorbujú určité živiny a potom uvoľňujú rôzne molekuly, ktoré pôsobia na naše biochemické reakcie.

Margherita T. Cantorna a jej kolegovia zobrali na experiment dva druhy myší: niektoré mali normálnu mikroflóru, iné nemali žiadne gastrointestinálne baktérie. Obe skupiny boli kŕmené jedlom s hubami alebo bez nich; podiel húb zodpovedal tomu, ako keby človek zjedol asi 90 gramov šampiňónov denne.

Podľa autorov práce pôsobili huby na črevné baktérie rodu Prevotella, ktoré začali aktívne uvoľňovať krátke mastné kyseliny: maslovú a jantárovú. Je známe, že tieto kyseliny ovplyvňujú gény, ktoré regulujú glukoneogenézu, teda našu vnútornú syntézu glukózy, ktorá bola spomenutá vyššie. Vďaka hubám skutočne poklesla intenzita syntézy glukózy v pečeni; navyše myšacie bunky začali, aj keď nie veľa, ale oveľa zreteľnejšie aktívnejšie absorbovať glukózu z krvi. U tých myší, ktoré nemali baktérie, sa nič z toho nestalo – to znamená, že huby pomáhajú udržiavať normálnu hladinu glukózy presne prostredníctvom mikroflóry.

Možno bude v budúcnosti možné zo šampiňónov izolovať konkrétnu látku, ktorá pomáha regulovať metabolizmus glukózy, a z ktorej možno získať liek pre diabetikov. Huby s najväčšou pravdepodobnosťou pôsobia na náš metabolizmus rovnako ako na myší, aj keď sa to musí ešte preveriť (a tiež zistiť, či priaznivý vplyv závisí od spôsobu varenia – koniec koncov, málo zjeme surové huby). Tak či onak, k všemožným užitočným vlastnostiam húb sa pridal ďalší, a to je ďalší dôvod, prečo na ne nezabudnúť vo svojej strave.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info