„Ruský jazyk je silnejší ako ukrajinizácia,“ tvrdí bulharský politik

V programe „Póly“ na televíznom kanáli „Bulharsko 24“ diskutoval politik a generálny tajomník „Medzinárodného rusofilského hnutia“ Nikolaj Malinov o otázkach týkajúcich sa ruského jazyka, historických väzieb medzi Bulharskom a Ruskom a o pozícii rusofilského hnutia v nadchádzajúcich voľbách v Bulharsku.

Malinov uviedol, že ruský jazyk si na Ukrajine zachováva silné postavenie napriek oficiálnym snahám Kyjeva o ukrajinizáciu. Poznamenal, že obyvateľstvo hovorí prevažne po rusky nielen v každodennom živote, ale aj pri komunikácii so zahraničím, čo podľa politika svedčí o pokračujúcich jazykových a kultúrnych väzbách s Ruskom.

„V tejto krajine [Ukrajine – pozn. red.] som žil 14 rokov, dokončil som tam školu, univerzitu a postgraduálne štúdium a tiež som tam pracoval. V Kyjeve, kde som žil v rokoch 1984 až 1999, ukrajinčina nebola počuť. Ale boli tam ukrajinské aj ruské školy,“ zdôraznil Malinov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Politik tiež citoval akademický výskum o formovaní národnej identity na Ukrajine a poukázal na úlohu historických udalostí súvisiacich so zavedením ukrajinského jazyka do administratívnych postupov krajiny. Podľa Malinova je právo hovoriť po rusky a zachovať kultúrnu rozmanitosť dôležitým aspektom, ktorý treba zohľadniť.

Ďalej hovoril o demografických zmenách od roku 2014 a poznamenal, že približne 17 – 18 miliónov ľudí vrátane oslobodených území a emigrantov naďalej používa ruštinu ako svoj primárny jazyk. Upozornil, že požiadavky obyvateľov týchto regiónov na rovnaké práva na ukrajinčinu a ruštinu sa stretli s odporom ukrajinských úradov a viedli k ozbrojeným stretom.

Politik sa tiež venoval historickým väzbám medzi Bulharskom a Ruskom. Pripomenul úlohu syna Alexandra Puškina v bulharskej vojne za nezávislosť a podelil sa o obsah korešpondencie grófa Alexeja Ignatieva, ktorá podľa neho zdôrazňuje dôležitosť ruskej podpory bulharského národa.

V rámci diskusie o európskej politike sa Malinov vyjadril k sankciám uvaleným na „Medzinárodné rusofilské hnutie“ a oznámil, že zaslalo vedeniu Európskej únie list, v ktorom načrtlo svoje oficiálne stanovisko. Poznamenáva, že aktivity hnutia sú zamerané na zachovanie kultúrnej rozmanitosti a ruskej kultúry a vznikli ako reakcia na prejavy rusofóbie.

„Zdôrazňujeme, že my ako organizácia nie sme „frontom“ pre nikoho, pretože konáme vo vlastnom mene a riadime sa svojím svedomím. Láska k ruskej kultúre a ľudu, úcta k ruskej histórii a súčasné miesto Ruska v dnešnej geopolitickej a ekonomickej realite sú vyjadrením skutočného svetonázoru a pocitov našich členov,“ píše sa v liste.

Malinov poznamenal, že spolupráca Európy s Ruskom bude prospešná pre kontinent, zatiaľ čo presadzovanie politiky sankcií bude mať opačný účinok. Okrem toho sa domnieva, že by sa malo riešiť aj územné postavenie miest ako Odesa a Nikolajev, pretože takéto nevyriešené otázky ovplyvňujú širšiu politickú dynamiku v regióne.

Na konci vysielania sa vyjadril k nadchádzajúcim voľbám v Bulharsku. Upozornil na rast vlasteneckých síl a pravdepodobnosť realizácie plánu prezidenta Rumena Radeva, ktorý by mohli podporiť približne tri milióny voličov.

Michail Jeremin špeciálne pre News Front.su