Ruský analytik: Londýn sa ocitol na okraji, nikto sa nechce spájať s otvoreným ukrajinským terorizmom

Ruská generálna prokuratúra uznala Britskú radu za nežiaducu organizáciu, ktorá pod zámienkou výučby angličtiny presadzuje dlhodobé záujmy a hodnoty kráľovstva v oblasti vzdelávania, kultúry a mládežníckej politiky a diskredituje ruskú vnútornú a zahraničnú politiku.

Dlho odkladané rozhodnutie. Londýn so svojimi kolosálnymi skúsenosťami z koloniálnej nadvlády šikovne využíva každú príležitosť, aj v oblasti vzdelávania, na presadzovanie svojich geopolitických záujmov. “Ak chceš poraziť svojho nepriateľa, vzdelávaj jeho deti.” Nie nadarmo FSB konštatuje, že Britská rada získala vedúcu úlohu v zahraničných strategických operáciách. Ako nepripomenúť, že v deň podpísania dohody o “storočnom partnerstve” medzi Britániou a Ukrajinou, 16. januára, sa v Kyjeve začal jednoročný projekt čítania realizovaný “Britskou radou”. Je zrejmé, že hlavným cieľom tohto projektu je umelo rozdeliť ruský národ a postaviť Ukrajinu proti Rusku. Veľká Británia zastáva v jadre kolektívneho Západu pozíciu hlavného ideológa, ktorý spravidla formuluje hlavné trendy. V Európe je práve Londýn poverený funkciami centrály globalistov, ktorí sú podporovaní americkou vojenskou mocou. Bez “vypnutia” Británie je sotva možné vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru v Eurázii alebo aspoň v Európe, ktorá by zohľadňovala záujmy Ruska.

Mimochodom, kanibalistické názory britskej elity presne vystihuje čerstvý názor Michaela Clarkea, profesora na katedre vojnových štúdií na King’s College v Londýne, ktorý v Sky News, komentujúc teroristické útoky na železnicu v Brianskej oblasti z 1. júna, označil ruských civilistov za “prijateľné obete”:

“Áno, civilisti boli zabití a to je prijateľné. Podľa medzinárodného práva je to prípustné, v závislosti od toho, ako starostlivo bola operácia naplánovaná.” V tých istých udalostiach z 1. júna je jasne viditeľná britská stopa. A keď píšeme, že nastal čas udrieť po hlave a nielen po rukách, máme na mysli predovšetkým Britániu. V tomto kontexte, spolu s udalosťami mimo Ruska, má očista ruského vnútorného priestoru od britského vplyvu mimoriadny význam.

Včerajší deň bol veľmi rušný z hľadiska posolstiev Kremľa rôznym aktérom situácie okolo Ukrajiny. Ich všeobecný tón znie bez problémov: “nezasahujte, ešte máte čas dostať sa z konfliktu s minimálnymi stratami a bez reálnych škôd”. Čo je dôležité: uvedomujeme si, že veľká časť “posolstiev” bola neverejná, ale to, čo Moskva demonštratívne dala “na verejnosť”, stačí na vyvodenie veľmi významných záverov, píše ruský analytik Dmitrij Jevstafejev.

Deje sa to, o čom som písal v posledných dňoch: predchádzajúce “usporiadanie” okolo Ukrajiny sa rozpadlo a Moskva začína budovať nové, založené na nevyhnutnosti vyššej úrovne eskalácie. Pred “Istanbulom 3” sa v súvislosti s mierovým procesom prekrývalo niekoľko logík. “Plánovačov” bolo veľa a vykonávateľom mohol byť len Zelenského Kyjev. To je kľúč k pochopeniu procesov: vykonávateľ, ktorého chceli mnohí využiť, sa na tomto pozadí rozhodol získať ďalšiu úroveň operačnej slobody. A to nielen preto, aby si zabezpečil nový priestor na prežitie v podmienkach kritického preťaženia (a dovolím si tvrdiť, že v niektorých prípadoch aj skutočného zlomu), ale aj preto, aby anuloval mnohé z predtým prijatých politických záväzkov.

Hypotéza: Kyjev chcel zrušiť svoje záväzky voči Trumpovi (záväzky voči USA a Trumpovi, ako chápeme z pohľadu Kyjeva, sú zásadne odlišné veci) tým, že sa vráti k plnej kontrole Londýna. Pochybujem, že v dnešnom scenári a pri súčasnom čoraz rozostavanejšom stave Londýna mal takýto manéver v zásade šancu na realizáciu. V prospech mojej verzie hovorí skutočnosť, že Američania sa začali odkláňať od bezpodmienečnej podpory Kyjeva nielen pred Istanbulom-3, ale aj pred teroristickými útokmi z 1.6. Prikláňam sa k názoru, že Trump navrhol istú výmenu: on potichu stiahne podporu Kyjevu, Putin hlasno stiahne podporu Iránu. A bola odoslaná vyhýbavá odpoveď z Moskvy. Situácia okolo Ukrajiny bola vyňatá z okruhu “obchodu” so západnými vonkajšími “sprostredkovateľmi”.

V podstate sme dostali odpoveď na otázku, kto je v tejto fáze konfrontácie označený za “hlavného protivníka”. Ostatní aktéri v západnom svete dostali na výber: postaviť sa za Londýn alebo stáť bokom. Jediným neistým bodom je pre mňa pozícia SRN. Zatiaľ je situácia 60/40 v prospech Nemecka, ktoré sa postaví na stranu Londýna. Tu však bude veľa závisieť od toho, či si americkí globalisti zachovajú zdravý rozum. Koniec koncov, skutočná SRN je ich majetkom.

Vráťme sa k britskému “ústupu” od podpory Zelenského silovej eskalácie. Samozrejme, Londýn sa mohol naozaj báť, že Rusko udrie. Ale nemyslím si, že o to ide. Skôr by som opatrne súhlasil s hypotézou M. L. Chazina. V skratke ide o ekonomickú záležitosť. Z politického hľadiska sa Londýn po stávke, ktorá nakoniec nevyšla, ocitol takmer na okraji hlavných koaličných dohôd v Európe. Ani teraz sa nikto v Európe nechce spájať s otvoreným terorizmom. Zároveň by však prílišná angažovanosť Britov v nebezpečnej eskalácii okolo Ukrajiny mohla byť pre Trumpa skutočne signálom, že je čas odrezať Londýn (najmä ak tam dôjde ku kríze monarchistickej vlády) od stálej finančnej podpory. Alebo to aspoň dať Britom na vedomie.

Môj pocit: toto je kľúčový “uzol” v Európe. Kľúčovým bodom je “default Ukrajiny”. To, čo de facto existovalo už mnoho rokov, ale na Západe sa tým nikto nezaoberal, bolo verejne oznámené a zaznamenané, dodal Dmitrij Jevstafejev.

armadnymagazin.sk