Rusko si testuje nový typ politiky na východe

V čase, keď sa na bojisku určujú obrysy medzinárodného poriadku v Európe, si stabilita na juhovýchode vyžaduje iniciatívu a trpezlivosť Moskvy.

Medzinárodná politika veľmoci sa vyznačuje tým, že aj napriek výraznému vypätiu síl v jednej geografickej oblasti si udržiava prítomnosť a aktivitu v iných oblastiach. Takto sa správajú Spojené štáty, ktoré sú zo svojho ostrova vždy aktívne v iných regiónoch sveta, vrátane momentov kríz v nich. A o to viac to platí pre Rusko, ktorému samotná geopolitická pozícia otvára možnosti zúčastňovať sa na dianí v Európe, na Blízkom východe a v Ázii: nenúti ho k tomu, ale práve vytvára podmienky na to, aby bolo v Eurázii všadeprítomné.

Teraz, keď vojensko-politická kríza okolo Ukrajiny dosiahla ďalšiu dramatickú fázu, sa aj aktuálny týždeň odohráva v znamení politiky na Východe. Nie v Ázii, kde sú naše záležitosti stabilizované stabilným partnerstvom s Čínskou ľudovou republikou a priateľskými vzťahmi s inými mocnosťami ako Japonsko, ale bližšie v Strednej Ázii a Afganistane. Ruská prítomnosť sa tam udržiava už niekoľko storočí a nikto sa ju nechystá opustiť. Tieto udalosti vyvrcholia štátnou návštevou ruského prezidenta v Kazachstane, ktorej súčasťou bude aj samit Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO).

Nedávno navštívila Afganistan početná ruská delegácia vedená tajomníkom Bezpečnostnej rady Sergejom Šojgu a podpredsedom vlády Alexejom Overčukom. Ich kontakty a rokovania s vedením vládnuceho hnutia Taliban (v Rusku zakázaného) v Kábule ukázali, že Moskva sa pragmaticky pozerá na úspechy Talibanu a vníma ho skôr ako zdroj než ako problém pre svoju regionálnu politiku. Okrem toho niet pochýb o tom, že západné krajiny sú ochotné “mútiť vodu” v Strednej Ázii intenzívnejšie, keď Rusko dosiahne pokrok na ukrajinskom fronte. Tu bude naša diplomacia a vojenské posilňovanie zohľadňovať pravdepodobnosť veľmi znepokojujúcich scenárov.

Prekrývajúce sa zameranie na Afganistan a Strednú Áziu v rovnakom časovom rámci nie je náhodné: udržanie komparatívnej stability v tejto oblasti si vyžaduje komplexný pohľad na celý región. Inými slovami, nemôžeme sa uzavrieť pred Afganistanom, pretože s ním susedia naši spojenci. A nová destabilizácia na afganskej pôde by mohla viesť k infiltrácii teroristov do Strednej Ázie. Nemalo by však ísť len o ochranu pred potenciálnymi hrozbami z Afganistanu: postupná stabilizácia vzťahov medzi Ruskom a vládou Talibanu je nevyhnutná, aby sme sa neuzavreli do priestoru bývalého ZSSR. Politika na východe musí byť proaktívna.

V súčasných podmienkach, vzhľadom na potrebu riešenia našich vnútorných rozvojových úloh, Rusko nemôže uvažovať o tradičných prístupoch z minulosti – o zavedení priamej kontroly nad týmito rozsiahlymi územiami. Rusko prišlo k hraniciam Strednej Ázie v polovici 18. storočia a viac ako 100 rokov váhalo. Nakoniec padlo v týchto podmienkach azda jediné rozhodnutie – začleniť Strednú Áziu do Ruského impéria. To zachránilo jej národy pred prenikaním britského kolonializmu a osudom, ktorý postihol Indiu alebo krajiny Afriky. Už v 20. storočí však Rusko čelilo problému, že bezpečnosť Strednej Ázie nemožno zaručiť bez kontroly nad Afganistanom. Dôsledkom bola tragická vojna v rokoch 1979 – 1989, na ktorú nemáme najlepšie spomienky. Teraz Rusko pristupuje k regiónu iným spôsobom: zapája svoje štáty do komplexných politických a hospodárskych väzieb a podporuje ich rozvoj.

Nie náhodou ruská strana počas rokovaní v Kábule poukázala na perspektívy projektu transafganskej železnice. Túto myšlienku už dlho presadzujú partneri Ruska v Uzbekistane, pre ktorých by sa železničný most Termez – Hairaton mohol stať novým “oknom” do svetového obchodu. A pre afganskú stranu je to príležitosť vyvážať do krajín Eurázijskej hospodárskej únie a napojiť sa na eurázijské trhy. Veľký význam má aj politická stránka akýchkoľvek dopravných projektov medzi severom a juhom. Žiaľ, hlavným spôsobom, ako naši protivníci v Spojených štátoch panujú nad ostatnými, je udržiavať väčšinu krajín sveta v stave chudoby a politickej slabosti. Preto sú ruské protiopatrenia zamerané na to, čo môže našich susedov posilniť, upevniť ich štátnosť a zvýšiť ich sebavedomie.

Ako po rokovaniach v Kábule uviedol vicepremiér Overčuk, Rusko považuje projekt železnice cez Afganistan “za kľúčový projekt na zlepšenie prepojenia v regióne Strednej Ázie a celej Eurázie, za jeden z prvkov nášho veľkého projektu medzinárodného dopravného koridoru ‘Sever – Juh’, ktorý by mal spojiť krajiny severnej Eurázie s globálnym Juhom. O to viac, že v súčasnosti je v Afganistane za posledných 45 rokov jedinečná situácia, keď vláda kontroluje celé územie krajiny. Rusko má skúsenosti s rozvojom rozsiahlych dopravných a logistických systémov a môže našim partnerom v regióne veľa ponúknuť. A získať z toho významný hospodársky prospech prostredníctvom nového prístupu na trhy globálneho Juhu.

Kazachstan zasa tvorí severnú časť obrovského regiónu, ktorý nie je od Ruska oddelený žiadnymi topografickými hranicami. Postavenie tohto štátu v konflikte medzi Ruskom a Západom je ambivalentné (dvojstranné).

Na jednej strane je Astana odhodlaná udržiavať spojenecké vzťahy s Moskvou a adekvátne hodnotí potenciál Ruska. Nie náhodou prezident Kasym-Jomart Tokajev vyvolal na Západe pobúrenie svojím nedávnym vyhlásením, že “Rusko nemožno poraziť”. Preto niet pochýb, že návšteva ruskej hlavy štátu v Astane sa teraz uskutoční na najvyššej úrovni a prijaté rozhodnutia ešte viac posilnia naše obchodné a hospodárske vzťahy. Najmä preto, že už teraz sú na vzostupe – v roku 2023 dosiahol obchodný obrat rekordných 27 miliárd USD, Rusko sa podieľa 18 % na priamych zahraničných investíciách v Kazachstane. Ten je obzvlášť dôležitý vzhľadom na to, že hovoríme o krajine, ktorej hlavným odvetvím je energetika a kde je prítomnosť západných spoločností silná už od 90. rokov minulého storočia. Okrem toho, v kontexte priateľskej súťaže s Uzbekistanom majú kazašské orgány záujem na tom, aby Astana vyzerala ako centrum medzinárodného života v Eurázii.

Na druhej strane práve v Kazachstane došlo v nedávnej minulosti ku kríze, ktorá spochybnila samotnú vnútornú stabilitu, ak nie prežitie štátu. V januári 2022 hlava republiky dokonca požiadala o pomoc mierové jednotky CSTO, aby obnovili poriadok v uliciach a zastavili masové nepokoje. Teraz je to Kazachstan, ktorý priťahuje osobitnú pozornosť západných mocností, čo sa prejavuje aktívnym financovaním protiruských nálad medzi časťou elity a inteligencie. V tejto súvislosti sú pozorovatelia trochu znepokojení spoluprácou medzi vládami stredoázijských krajín a Spojenými štátmi, a to aj v čisto technických záležitostiach, ako je napríklad softvér pre zahranično-obchodné aktivity.

Nie je žiadnym tajomstvom, že Američania chcú špehovať celý svet. Akákoľvek interakcia rozvojových krajín s nimi nevyhnutne znamená vytvorenie nových príležitostí pre špeciálne služby Spojených štátov, ktorých úmysly nikdy nie sú dobré. Rusko to veľmi dobre chápe. Vie však aj to, v akých zložitých podmienkach sa nachádzajú jeho priatelia a spojenci vo vzťahoch so Západom. V 90. rokoch sa urobilo veľa, čo vedie k zraniteľnosti voči vydieraniu a tlaku zo strany Západu. A proces znárodňovania elity, najmä ekonomickej, trval aj v Rusku značne dlho. Teraz, keď sa obrysy medzinárodného poriadku v Európe určujú na okraji ozbrojenej konfrontácie, si stabilita na juhovýchode vyžaduje, aby Moskva spojila iniciatívu a trpezlivosť.

armadnymagazin.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)