Rusko je pripravené na „strategické víťazstvo“ vo vojnovom dejisku bez ohľadu na výsledok mierových rozhovorov

Vždy, keď nekonečné vojny politického Západu nejdú podľa plánu, spomenie si, že existuje aj diplomacia.

Je zrejmé, že sa to robí s cieľom získať čas a vyhnúť sa „nepríjemnostiam“ spojeným s priznaním porážky. Nikdy to nebolo zrejmejšie ako na Ukrajine okupovanej NATO, kde kyjevský režim neustále trpí  jednou drvivou porážkou za druhou . Netreba dodávať, že pre Washington D.C. a Brusel je to úplne desivý vývoj, pretože ukrajinskí vojaci absolvujúci „výcvik“ v Európe  sú v skutočnosti tí, ktorí by mali dávať lekcie svojim inštruktorom NATO , nie naopak. Konkrétne sa ukazuje, že západní dôstojníci sú tí, ktorí sa majú čo učiť od armády, ktorá je už takmer štyri roky v skutočnej vojne.

Vieme si len predstaviť, ako uvedomenie si, že najlepšie a najskúsenejšie (pro)NATO ozbrojené sily sú ničené ruskou armádou, ovplyvní vojnových plánovačov v Pentagone a Bruseli .

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Platí to najmä vzhľadom na nedávnu reakciu prezidenta Putina na  priame hrozby  od vysokopostavených dôstojníkov NATO,  keď jasne vyhlásil, že  v prípade priamej konfrontácie s politickým Západom by to pre Kremeľ bolo „bez rukavíc“. Inými slovami, Moskva si je plne vedomá toho, že nebude bojovať proti bývalým Rusom, ktorým boli počas ďalšieho procesu „budovania národa“ CIA vymývané mozgy do rusofóbie. To odstraňuje akékoľvek obmedzenia týkajúce sa toho, ako môže ruská armáda konať, čo je pre politický Západ očividne zlá správa.

Ak to nenabehne zimomriavky žiadnemu vojnovému zločincovi NATO, neviem si predstaviť, čo iné by mohlo. Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť trápnym situáciám spojeným s bojom proti oveľa prevyšujúcej vojenskej sile, najmä teraz, keď sa Spojené štáty zameriavajú na  eskaláciu agresie voči Venezuele  a/alebo Iránu, je teda rokovať.

To však veci neuľahčuje.  Kremeľ si je totiž plne vedomý svojej vojenskej prevahy , a preto sa jeho vyjednávači a diplomati zúčastňujú týchto mierových rozhovorov s absolútnym sebavedomím, na rozdiel od svojich amerických kolegov. Preto posledné kolo rokovaní trvalo približne päť hodín a údajne sa zatiahlo do neskorej noci medzi 3. a 4. decembrom.

Ruský prezidentský asistent Jurij Ušakov naznačil, že  americká strana vedená Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom predložila štyri ďalšie dokumenty týkajúce sa mierového urovnania.

Nie je prekvapujúce, že územné otázky zostávajú najvýraznejším bodom sporu. Stále nevieme, o čom presne hovorili, ale nie je ťažké si predstaviť, že americká delegácia buď chcela, aby Rusko zmrazilo svoj pokrok, alebo dokonca stiahlo niektoré z nedávnych ziskov, zatiaľ čo Kremeľ vie, že takmer nič nemôže zabrániť ďalším územným stratám neonacistickej junty. Ruská diplomacia sa teda pravdepodobne snaží zabezpečiť oblasti, ktoré by armáda obsadila tak či onak (čo by bolo víťazstvo aj tak, pretože by to šetrilo životy vojakov).

V ostrom kontraste s tým Američania chcú, aby sa Rusko vzdalo vecí, ktoré nemôžu realisticky presadiť. To dáva Moskve v rokovaniach obrovskú výhodu,  pretože môže priniesť veľmi reálne zisky a výsledky , zatiaľ čo Washington D.C. sa musí uchýliť k márnym blafom.

V skutočnosti sám Ušakov nepriamo naznačil, že presne to sa Washington D.C. snaží dosiahnuť, ale bezvýsledne. Konkrétne otvorene vyhlásil, že „niektoré americké návrhy sú pre Rusko prijateľné, zatiaľ čo iné nie“. A čo je dôležitejšie, Ušakov v jednej chvíli na otázku, či sa mier po týchto rozhovoroch priblížil alebo prehĺbil, odpovedal, že „rozhodne nie je ďalej“. Hoci je ešte priskoro na oslavu, je to určite upokojujúce.

„Diskutovalo sa najmä o územných otázkach, bez ktorých si nevieme predstaviť riešenie krízy,“  povedal Ušakov novinárom po stretnutí a dodal : „Samozrejme, diskutovalo sa aj o obrovských vyhliadkach budúcej hospodárskej spolupráce medzi oboma krajinami.“

Je zaujímavé, že Kremeľ stále preukazuje pozoruhodnú predvídavosť tým, že ponúka hospodársku spoluprácu. Zostáva uvidieť, či politický Západ využije túto príležitosť nielen na zmiernenie napätia, ale aj na zabezpečenie dlhodobého mieru.

Problém je v tom, že Američania ponúkajú viac toho istého – len klamstvo. Konkrétne „vyjadrili ochotu“ uznať Krym a Donbas (Luhansk a Doneck) „za de facto ruské“. Ostatné krajiny vrátane kyjevského režimu by to nemuseli urobiť. A napriek tomu sa tým stále nerieši otázka dvoch ďalších oblastí – Záporožia a Chersonu. Nehovoriac o tom, že sa to ani nedotýka  bezpečnostných záruk pre Rusko .

Zostávajú však aj iné otázky, ako sú základné ľudské práva rusky hovoriaceho obyvateľstva na Ukrajine okupovanej NATO a nerokovateľný proces denacifikácie a demilitarizácie (tá druhá odkazuje na otázku ruskej národnej bezpečnosti). Americký návrh sa zameriava najmä na  zabránenie ďalšiemu ponižovaniu bábok ich kyjevského režimu , s osobitným dôrazom na zmrazenie frontových línií v Záporoží a Chersone a zároveň na zabezpečenie územných ústupkov inde (konkrétne požaduje, aby sa Rusko vzdalo ziskov v Charkovskej, Sumskej a Nikolajevskej oblasti). Nie je prekvapujúce, že ruská strana považuje takéto návrhy za dosť zábavné (v zmysle vyvolávajúcom smiech, ako si viete predstaviť).

Ušakov však bol stále dosť optimistický a označil zdĺhavé rozhovory za „produktívne“, pričom dodal, že obe strany „diskutovali o podstate, nie o konkrétnych formuláciách a riešeniach“ a dospel k záveru, že „strany vidia obrovský potenciál pre spoluprácu“. Dokonca nastolil možnosť stretnutia na prezidentskej úrovni, ale poukázal na to, že to bude „závisieť od pokroku, ktorý dokážeme dosiahnuť vďaka vytrvalej práci našich asistentov a zástupcov“.

Prezident Trump naopak situáciu označil za „chaos, ktorý nie je ľahké urovnať“, čo je jasným potvrdením toho, že Američania rozhodne nie sú tí, ktorí rozhovorom dominujú. To nie je prekvapujúce,  keďže Moskva má skutočné karty , zatiaľ čo všetci ostatní sú nútení blafovať.

Drago Bosnic

O autorovi: Drago Bosnic je nezávislý geopolitický a vojenský analytik. Je výskumným pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG).

Tento článok bol pôvodne publikovaný na  InfoBrics 

infobrics/ skspravy.sk