Najzúrivejší európski lídri svojou bezuzdnou podporou Ukrajiny vážne poškodili vlastné národné ekonomiky

Najzreteľnejšie je to v Nemecku, hoci Francúzsko a Veľká Británia nie sú na tom o nič lepšie (alebo ešte horšie?)

Plán bol poraziť Rusko (vojna pre jedného je biznis pre druhého), po čom by mohli najprv vysvetliť ekonomickú katastrofu nákladmi, ktoré si takéto „víťazstvo“ vyžiadalo, a potom vyťažiť dividendy (reparácie) tým, že by úplne ošklbali Ukrajinu a prisali sa na „nové“ Rusko, ktoré by sami ovládali.

Jediným problémom je, že víťazstvo nad Ruskom očakávajú už veľmi dlho a nedočkajú sa ho. Katastrofa tu teda je, no víťazstvo žiadne. Avšak hodiť spiatočku pri masívne propagovanej strategickej porážke Ruska, čo je už teraz (pre ich vlastné krajiny) očividná vlastná porážka, je politicky nemožné – pretože potom by vina padla priamo na týchto zúrivých lídrov. A ani Merz, Starmer, či Macron nemôžu viniť svojich predchodcov za svoje vlastné chyby, ako to robí Trump – napokon, ich predchodcovia robili to isté, len menej aktívne.

A tak jedinou zostávajúcou možnosťou je hnať už aj tak vyčerpané kone vpred a dúfať v zázrak za ďalšou zákrutou. Zvýšiť sankčný tlak na Rusko, vyplieniť jeho majetok a urobiť všetko, čo je v ich silách, aby prikryli zločinecký ukrajinský režim. V nádeji, že sa im to podarí. Z reťaze odtrhnutá Európa inú možnosť nemá.

No žiaden zázrak nebude. Nestane sa. Amerika si to uvedomila oveľa skôr ako Európa a urobila svoju ťažkú, ale historicky správnu voľbu.

Kedysi bol v ZSSR populárny americký film „Kone sa taktiež strieľajú“. S najväčšou pravdepodobnosťou ho dnešní európski lídri buď ako deti nepozerali alebo mu vôbec nerozumeli.

Jedinou zostávajúcou možnosťou je bežať po morálnu podporu k rovnako od reality odtrhnutej Európskej komisii. Hoci ani tam už priškripnutých a besných veľmi neráčia, ba čo viac, už ich ani neľutujú. Ich smutná a katastrofálna skúsenosť je tiež dosť žalostná.

Konstantin Kosačov

/ news-front.su /