„Rusko, Čína ani India na rozdiel od EÚ neustúpili tlaku USA a s Trumpom pozametali,“ píše exminister školstva Juraj Draxler

Bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraj Draxler vo svojej glose komentoval bezvýsledné vyhrážky zo strany prezidenta USA Donalda Trumpa namierené proti veľkým suverénnym štátom skupiny BRICS.

Trump a Putin: Rusko neustúpilo. Preto má výsledky

Donald Trump sa niekoľko mesiacov s Ruskom pokúšal hrať svoje obľúbené hry. Najskôr vyboxovať od Ukrajiny také ústupky, aby sa stala čiastočnou kolóniou USA.

Medzitým sa zaliečal Moskve, a snažil sa, aby mu jeho ovládanie „svojej“ časti Ukrajiny potvrdila.

Potom obrátil a začal, naopak, s vyhrážkami. Ak nám Putin neustúpi, zvýšime dodávky zbraní Kyjevu. Ak Putin neustúpi, zavedieme sekundárne sankcie na jeho ropu a plyn. Ak neustúpi, nebude smieť dodávať ani kvapku ropy do EÚ. Ak sa Rusko nepoddá, dodáme Ukrajine Tomahawky.

Akurát, že Putin, Kremeľ, Moskva, Rusko už dávno vyspelo a rečami – ani peknými, ani výhražnými – sa obohrať nenechá. (Bohužiaľ si tieto hry zbytočne odnášajú ľudia na jednej aj druhej strane frontu, namiesto toho, aby sa konflikt už dávno rozumným dohovorom ukončil.)

A tak nie Putin, ale Trump ustúpil. A súhlasil, že jeho ľudia sa znovu, a to už budúci týždeň, pozrú na požiadavky Moskvy ohľadom Ukrajiny a východnej Európy.

A potom sa stretne on s Putinom, v Budapešti.

Je to rovnaké ako s Čínou. Tá sa ani na moment nenechala zviklať Trumpovým búchaním po hrudi. Vždy, keď sa pokúsil Čínu zastrašiť, poslali ho niekam. A vždy nakoniec ustúpil.

Teraz sa karta kompletne obrátila, a začala tlačiť, naopak, Čína. Začali priškrcovať dodávky vzácnych kovov. Americkí výrobcovia a stratégovia sú v panike, ktorú nemôže zakryť ani Trumpov krik, že v odvete buchne na Čínu ďalšie clá.

Peking si môže dovoliť zametať Washingtonom, pretože jeho postavenie vo svete silnie, do veľkej miery práve vďaka Trumpovi a jeho chaotickej politike.

A rovnako to dopadne pri Indii, ktorá tiež Trumpa poslala niekam, keď sa jej snažil rozkázať, že nesmie brať od Rusov ropu a plyn.

Na chvíľu zvýšil clá na niektoré indické tovary, ale do značnej miery tým uškodil americkým firmám, ktoré v Indii vyrábajú. Navyše, tie clá pokorne čoskoro zníži, v rámci urovnania vzťahov s Ruskom.

Jediná veľká ekonomika to robí naopak – a je to, bohužiaľ, Európska únia. Tá sa snaží Washington presvedčiť submisivitou.

Pripomeniem, Ursula išla Trumpovi oblízať gule na jeho golfové ihrisko, s ponukou, že EÚ hromadne nakúpi americký plyn a zbrane, nech len jeho Veličenstvo o niečo zníži clá.

Trump to prijal – a potom v auguste v tichosti vydal zoznam špeciálnych ciel na špecifické druhy súčiastok. Európske, najmä nemecké, firmy potom zistili, že fakticky nie sú schopné na americký trh vyvážať.

To ani nehovorím o tom, ako sa Brusel snaží Trumpa nenahnevať silným postupom voči americkým technologickým gigantom.

A deje sa to napriek tomu, že EÚ má v tomto spore v ruke všetky karty – USA potrebujú naše trhy viac ako my ich, navyše, polovica sveta v lete telefonovala do Bruselu v snahe vytvoriť si s nami preferenčné obchodné režimy, aby sa izolovali od amerického trhu. Brusel to mal naplno využiť. Ale nič. Furt sa pred Trumpom plazia. A v Berlíne či Paríži, dúfajú, že nejako vyhandlujú to, že Trump dovolí európskym zbrojárskym firmám tiež sa trochu nabaliť na Ukrajine. Figu borovú.

EÚ je ekonomický obor s dúhovou vlajočkou v riti, vedený trpaslíkmi neschopnými sebavedomo ukázať cestu vpred v dnešnom svete. Brusel to nevie tak, ako to vie Peking, Dilí a Moskva.

infovojna