Ruské železničné vojsko pod tlakom

Zatiaľ čo sa svet sústredí na front v Donbase a ostreľovanie Ruska bezpilotnými prostriedkami, oveľa tichšia, ale nemenej rozhodujúca bitka prebieha inde.

Ruská železničná infraštruktúra, kedysi pýcha impéria a symbol jeho technologickej vyspelosti, sa stala znovu kľúčovým vojenským pilierom. Vojna na Ukrajine, pretnuté mosty, sabotáže na bieloruskom území a systematické útoky na logistické uzly odhaľujú krehkosť systému, na ktorom dnes závisí schopnosť Ruska pokračovať vo vedení vojny. Železnica nie je pre ruskú armádu len dopravným prostriedkom – je jej chrbticou. Bez nej by nebolo možné presúvať stovky tisíc vojakov, stovky obrnencov a tisíce ton munície medzi Sibíriou, Bieloruskom a južnou Ukrajinou. Lietadlá sú príliš drahé, cesty príliš pomalé a vnútrozemské vodné cesty sezónne.

Keď vo februári 2022 vyrazili stovky vojenských vlakov smerom k ukrajinskej hranici, bolo jasné, že sa vojna rozbehne aj na koľajniciach. Dnes sa však ukazuje, že táto sieť – napriek svojej rozsiahlosti a strategickému významu – začína praskať. Sankcie, nedostatok náhradných dielov a pracovnej sily i presné útoky ukrajinských dronov pretvárajú túto kedysi nespochybniteľnú výhodu Kremľa v zraniteľnú achillovú pätu. Ruské železničné vojsko, elitná ženijná jednotka so 170-ročnou históriou, dnes nielen opravuje trate a mosty, ale doslova drží vojnu nad vodou. Otázka však znie: ako dlho ešte?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Strategická úloha železníc v ruskej vojenskej doktríne

Ruský štát si už dlho uvedomuje, že kontrola nad dopravnou infraštruktúrou je otázkou národnej bezpečnosti – a v roku 2014 to formálne potvrdil. Práve vtedy bola železničná doprava oficiálne zaradená medzi “strategické odvetvia” – popri ropnom a plynárenskom sektore či zbrojnom priemysle. Tento krok priniesol nielen zákaz väčšieho zapojenia zahraničného kapitálu, ale aj zosilnený štátny dohľad a pravidelné federálne dotácie. Výsledkom je plná integrácia železničnej siete do vojenskej stratégie – a priame napojenie na mocenské štruktúry režimu. Nie náhodou stojí dnes na čele predstavenstva Ruských železníc (RŽD) nikto iný ako minister obrany Andrej Belousov, muž s ekonomickým pozadiom, ale aj lojálny vykonávateľ prezidentskej vôle. Železnica už dávno nie je len dopravnou chrbticou štátu – je jedným z jeho kľúčových nástrojov geopolitického manévrovania. V podmienkach rozľahlého Ruska, ktorého geografiu formujú tisíce kilometrov tajgy, tundry a stepí, je železničná doprava prakticky nenahraditeľná. Na rozdiel od NATO, ktoré stavia na diverzifikovanú logistiku, Rusko svojich vojakov a výzbroj prepravuje predovšetkým po koľajniciach. Viac ako 85 000 km tratí tak tvorí nielen civilný, ale predovšetkým vojenský nervový systém federácie.

Jedným z dôležitých faktorov, ktorý uľahčuje ruské logistické operácie, je zachovanie postsovietskeho rozchodu koľají – 1520 mm. Tento štandard zdieľa Rusko s Bieloruskom a väčšinou postsovietskych republík, vrátane okupovaných území východnej Ukrajiny. Vďaka tomu mohla Moskva vo februári 2022 bez problémov vyslať viac ako 200 vojenských vlakov na hranice bez toho, aby musela prispôsobovať infraštruktúru alebo prekladať techniku. Rovnaká technická výhoda dnes umožňuje každodennú rotáciu zbraní a vojakov z hĺbky Sibíri až na frontové línie – bez zásadných logistických oneskorení. Avšak práve táto jednosmerná orientácia na železnici ako kľúčovú os vojenskej mobility dnes vyjavuje svoje slabiny. Infraštruktúra je preťažená, zraniteľná voči sabotáži aj útokom z diaľky a – ako sa ukazuje – stále viac limitovaná technologickými aj ľudskými zdrojmi. To, čo malo byť prednosťou, sa v čase vojny stáva problémom, ktorý Kremeľ nedokáže jednoducho vyriešiť.

Ruské železničné vojsko: Ticho za frontom, ktoré rozhoduje

Keď v hĺbke ruského územia vybuchne most, roztrhne sa koľaj alebo po nočnom ostreľovaní zostane kráter pod podvalmi, prvý, kto vyráža do terénu, sú príslušníci ruského železničného vojska (Железнодорожные войска Российской Федерации). Táto špecifická ženijná formácia, ktorá vznikla už v roku 1851 za cára Mikuláša I., má za sebou viac ako 170 rokov služby impériám, Sovietskemu zväzu i dnešnému Rusku. A hoci neoperujú na frontovej línii, bez ich práce by sa front zastavil. Dnes táto zložka má približne 30 000 vojakov a pod velením generálporučíka Olega Ivanoviča Kosenkova funguje ako nenahraditeľná logistická sila ruských ozbrojených síl. V čase vojny sa z tejto jednotky stáva “mobilná cestná služba”, ktorá udržuje železnicu v prevádzkyschopnom stave napriek útokom, sabotáži a klimatickým výzvam. Ich úlohy sú mnohostranné:

• Opravy a rekonštrukcie tratí zničených sabotážou alebo ostreľovaním.
• Výstavba nových železničných úsekov, vrátane premostenia a tunelov v krízových oblastiach.
• Zaistenie logistiky – prevoz vojenského materiálu, potravín, munície i personálu.
• Minovanie a odmínovanie železničných trás, aby sa zamedzilo alebo naopak obnovilo použitie kľúčových spojení.
• Ochrana a údržba strategicky významných železničných objektov, často aj v zázemí.

Keď sa situácia zhorší natoľko, že bežné vlaky nie sú schopné prejsť, prichádza na rad obrnené železničné súpravy. Od jari 2022 ruská armáda prevádzkuje štyri obrnené vlaky – Volga, Jenisej, Amur a Bajkal. Tieto “pohyblivé pevnosti” sú vybavené protilietadlovými kompletmi ZU-23-2, mínometmi aj prieskumnými drony, a slúžia na:

• ochrane trás proti prepadom a útokom,
• preprave munície a zásob v rizikových oblastiach,
• okamžitej oprave poškodených úsekov koľají, vrátane výmeny podvalov a koľajníc.

Obrnený vlak “Volga”, vyfotený začiatkom roku 2022 blízko Melitopolu, je symbolom toho, ako sa železničné vojsko prispôsobilo moderným podmienkam vedenia vojny – spája mobilitu, palebnú silu aj inžinierske kapacity. Nejde len o prepravcu, ale o aktívny prvok vojenskej stratégie v zázemí, ktoré sa samo stáva bojovým poľom. Dnes je železničné vojsko pod obrovským tlakom – reaguje na sabotáže, opravuje zničenú infraštruktúru a často musí pracovať v extrémnych podmienkach. Každá hodina, počas ktorej je trať mimo prevádzky, znamená zdržanie dodávok munície, paliva alebo posil. Títo “neviditeľní inžinieri vojny” tak držia v chode celý systém, a ich zlyhanie by malo bezprostredný vplyv na ruské schopnosti pokračovať vo vojenských operáciách.

Útoky, sabotáže a sabotážna vojna

Zatiaľ čo na fronte zúri klasický boj o územie, v ruskom tyle prebieha iný druh vojny – tichá, ale mimoriadne účinná sabotážna kampaň, ktorej cieľom je rozvrátiť železničnú sieť, na ktorej stojí ruská vojnová mašinéria. Ukrajinské útoky z diaľky, bieloruský odboj a kybernetické narušenie – to všetko sa spája do úderov, ktoré majú jediný cieľ: prerušiť ruský tok vojakov a materiálu skôr, než dôjdu zásoby. Najviditeľnejšie sú útoky na železničné mosty a uzly.

Dňa 31. mája 2025, krátko po rekordnom útoku 117 ukrajinských dronov na základňu strategických bombardérov Tu-95 na Sibíri, bol vyhodený do povetria železničný most v Brjanskej oblasti. V rovnakých dňoch poškodili podvodné nálože o sile cez jednu tonu TNT nosné piliere Krymského mosta, ktorý je nielen symbolom, ale aj kľúčovou logistickou tepnou medzi Ruskom a okupovaným polostrovom. Tieto zásahy nielen narušili konkrétne trasy, ale vyslali jasný signál: železnica už nie je bezpečná nikde. Ale sabotáž sa neodohráva iba v Rusku. Od zimy 2022 sa v Bielorusku odohrávala séria útokov partizánskych skupín na signalizačné zariadenia, rozvodné skrine a reléové stanice na trasách Gomel-Žlobin a Baranoviči-Mazyr. Výsledkom bolo spomalenie ruských transportov až na 15 km/h, čo predstavovalo dramatické predĺženie prepravných časov a vyššiu zraniteľnosť zásobovacích vlakov. Zároveň pôsobila skupina “Kybernetickí partizáni”, ktorá prenikla do informačného systému bieloruských železníc a zablokovala niektoré cestovné poriadky – výmenou za požiadavky na prepustenie politických väzňov. Minsk zareagoval tvrdo: za tzv. “železničný terorizmus” začal udeľovať tresty smrti, ale sabotáž sa medzitým preliala aj do Ruska.

Podľa Washington Post bolo len do apríla 2022 zaznamenaných cez 80 sabotážnych akcií na železničnej sieti, od podpaľačských útokov až po cielené výbuchy. Tieto čísla medzitým ďalej rastú a signalizujú systematickú snahu o podlomenie železničnej infraštruktúry, ktorú Moskva pokladá za svoju najväčšiu logistickú výhodu. Dôsledky sú viditeľné. Spomalenie prepravy, preťaženie alternatívnych trás, zvýšené náklady a materiálne straty – to všetko zaťažuje systém. Každý most, ktorý treba znovu vystavať, každá trať, ktorá musí byť očistená od mín, znamená desiatky hodín oneskorenia. A to v situácii, keď sa každá minúta počíta.

Ruské železničné vojsko a bezpečnostné služby sa snažia reagovať. V okolí kľúčových úsekov bola zavedená zvýšená ochrana, do železničných staníc boli nasadené jednotky Rosgvardie, a obrnené vlaky pravidelne prečesávajú úseky v bojových zónach. Napriek tomu je stále zrejmejšie, že Ukrajina a jej spojenci dokážu údery presne zacieliť a technologicky škálovať. Drony s rozpoznávaním cieľov, podvodné míny, kybernetické infiltrácie – ruská obrana čelí protivníkovi, ktorý je mobilnejší, adaptabilnejší a menej predvídateľný. Z bojiska sa tak stáva sieťová vojna, kde ruský gigant s ťažkými koľajnicami čelí rýchlym a pružným zásahom – a hoci stále drží kontrolu nad traťami, každý deň je to ťažšie.

armadnymagazin.sk