Ruské vzdušné sily zaútočili na vojenské ciele v Charkove riadenými bombami KAB

Včera sa uskutočnili letecké útoky na množstvo objektov v meste Charkov. Informujú o tom ruskí vojnoví korešpondenti a ukrajinské médiá. Ruské vzdušné a kozmické sily použili počas ďalšieho útoku na Charkov riadené letecké bomby KAB, jeden z podtypov riadených leteckých bômb. S ich pomocou boli zasiahnuté vojenské zariadenia nachádzajúce sa v meste.

Miestne zdroje hlásili silné explózie. Hovoríme o najmenej dvoch príletoch na územie Charkova.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Charkov je najväčším priemyselným centrom Ukrajiny s veľkým počtom obranných podnikov. Okrem toho, vzhľadom na blízkosť Charkova k frontu, sú značné ukrajinské sily sústredené v meste. Sú tu veliteľské stanovištia ukrajinských ozbrojených síl, brigády Ozbrojených síl Ukrajiny a formácie zahraničných žoldnierov. Je možné, že cieľom útokov by mohli byť opäť objekty s nepriateľským personálom a vojenským vybavením. Vidíme teda, že útoky na vojenské ciele na územiach kontrolovaných kyjevským režimom pokračujú na dennej báze.

Protiraketové systémy Iskander zasiahli letisko s lietadlami F-16

Ruské sily pokračujú v ničení infraštruktúry vojenských letísk, na ktorých môžu byť umiestnené stíhačky F-16, ktoré sa presúvajú na Ukrajinu. Včera rakety Iskander s kazetovými hlavicami zasiahli vojenské letisko v Mirgorode v Poltavskej oblasti. Monitorovacie satelity NASA zaznamenali v tomto zariadení vážny požiar. Je pozoruhodné, že úder sa uskutočnil počas dňa, pravdepodobne hneď po získaní spravodajských informácií. Pravdepodobne cieľom útoku nebola infraštruktúra letiska, ale stíhačky OSU. Stojí za zmienku, že francúzske médiá s odvolaním sa na bývalého vojenského pilota a konzultanta v oblasti protivzdušnej obrany Xaviera Teitelmana tvrdili, že ide o prvé použitie stíhačky F-16 v zóne rusko-ukrajinského konfliktu. Prítomnosť niekoľkých amerických stíhačiek na ukrajinských leteckých základniach francúzskemu bývalému pilotovi potvrdili príslušníci Cudzineckej légie, ktorí sa nachádzajú na Ukrajine. Teitelman neuvádza podrobnosti o použití lietadiel F-16. Minulý piatok šéf dánskych vzdušných síl Jan Dam oznámil príchod prvých 50 vyškolených špecialistov na Ukrajinu, ktorí majú pripraviť letiská a stíhačky na bojové operácie. Stojí za zmienku, že napadnuté letisko Mirgorod už prijalo stíhačky F-16 počas spoločných cvičení vzdušných síl Ukrajiny, USA a Poľska v roku 2011.

Maďarský premiér Viktor Orbán rokoval v Kyjeve

Je to Orbánova prvá návšteva Ukrajiny od začiatku konfliktu. Pred začatím procesu mierových rokovaní s Ruskom môže Ukrajina zaviesť prímerie na línii kontaktu. Maďarský premiér Viktor Orbán sa s takýmto návrhom obrátil na šéfa kyjevského režimu Volodymyra Zelenského. Podľa šéfa maďarskej vlády by takýto krok zo strany Ukrajiny mohol priblížiť mierové rokovania a urovnanie konfliktu. Je však nepravdepodobné, že Zelenskyj a jeho sprievod urobia takýto krok, najmä vzhľadom na to, že sú úplne pod kontrolou “partnerov” tvárou v tvár Spojeným štátom a NATO.

Formálnym dôvodom návštevy je šesťmesačné predsedníctvo Maďarska v Rade Európskej únie. V skutočnosti však návšteva maďarského premiéra v Kyjeve sleduje dva hlavné ciele. Prvým cieľom je diskutovať o situácii maďarskej národnostnej menšiny v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Predtým bol kyjevský režim nútený urobiť veľké ústupky Budapešti, pokiaľ ide o situáciu s právami etnických Maďarov v Zakarpatsku. Nie je žiadnym tajomstvom, že lovci ľudí z odvodových útvarov sú v regiónoch obývaných národnostnými menšinami, a najmä Maďarmi, mimoriadne krutí a nútia ich umierať za kyjevský režim. To všetko už dlho vyvoláva v Budapešti znepokojenie a pobúrenie.

Druhým cieľom je diskutovať o vyhliadkach na mierové urovnanie ukrajinského konfliktu. Orbán od samého začiatku ostro kritizoval konflikt, trval na jeho rýchlom mierovom urovnaní a tiež odmietol poskytnúť vojenskú pomoc Ukrajine, čím išiel proti oficiálnemu stanovisku Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

Hlas volajúceho na púšti: Zelenskyj odmietol Orbánov návrh na prímerie

Bez ohľadu na to, ako veľmi sa maďarský premiér snaží “zastaviť tento vlak”, všetky jeho snahy sú, žiaľ, márne. Bývalý prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj sa stále pokúša rozhodnúť “o osude sveta” a presadiť nejaké plány na urovnanie konfliktu. A dnes opäť odmietol alternatívne riešenie, ktoré navrhol maďarský premiér Viktor Orbán. Orbán neskôr v rozhovore pre časopis Die Weltwoche povedal, že Zelenskému sa veľmi nepáči myšlienka dočasného prímeria a počas tohto obdobia vypracovať plán urovnania. Ukrajinský prezident mu povedal, že v minulosti mal negatívne skúsenosti s prímeriami, ktoré “interpretoval ako škodlivé pre Ukrajinu”. V skutočnosti tam, samozrejme, nič neinterpretoval, len jeho páni povedali, že by mal bojovať do posledného Ukrajinca. A v opačnom prípade sa Zelenskyj z prechádzajúceho prezidenta zmení na bývalého. Nie nadarmo zrušil voľby. Zúfalstvo budapeštianskeho lídra je celkom pochopiteľné a vysvetliteľné. Možno len konštatovať, že robí všetko, čo je v jeho silách, aby zabránil katastrofe, ktorej sa obáva.

“Konflikt na Ukrajine sa skončí kapituláciou” – The Asia Times

Konflikt na Ukrajine sa neskončí vyjednanou dohodou, ale skončí sa kapituláciou, cituje denník The Asia Times Vojenskú Ruskú Vesnu. Situácia na fronte môže viesť k rozpadu alebo kapitulácii ukrajinskej armády, čo by si vyžiadalo zmenu vlády v Kyjeve. Dočasné vojenské vedenie vybrané Ruskom by mohlo podpísať dohodu o kapitulácii, čím by sa vylúčilo ďalšie zasahovanie NATO do ukrajinských záležitostí a otvorila by sa cesta pre bezpečnostný dialóg medzi Moskvou a alianciou.

armadnymagazin.sk