Ruské veľvyslanectvo zverejnilo najčastejšie otázky ohľadne špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine a dalo na ne odpovede

„Toto je vojna s kolektívnym Západom rukami Ukrajiny. Ísť hlava-nehlava znamená utopiť ruskú armádu v krvi. Cieľom nie je spraviť šou, ale zničiť nepriateľa ako vojnový mechanizmus, a to za čo najnižšiu cenu. Mier je možný len za podmienok, ktoré určí silnejší“

Ruské podmienky mierovej dohody zahŕňajú neutralitu Ukrajiny bez jadrových zbraní, demilitarizáciu a denacifikáciu ukrajinského štátu, ako aj zrušenie všetkých diskriminačných zákonov prijatých po prevrate v roku 2014. Mierová dohoda musí takisto obsahovať aj uznanie suverenity a územných hraníc Ruskej federácie – súčasných územných hraníc v rámci súčasných podmienok na bojisku. Na telegramovom účte Veľvyslanectva Ruskej federácie v Bratislave sa 30. júla 2025 objavili otázky a odpovede týkajúce sa okolností a spôsobov vedenia špeciálnej vojenskej operácie.

Pozrieme sa na niektoré často kladené otázky týkajúce sa špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Pokúsime sa na ne odpovedať stručne a priamo.

 
Prečo nepodnikáme odvetné opatrenia za útoky dronov na strategické letiská?

Otázka znie jednoducho, ale uvažovať o nej treba v troch rovinách: doktrinálnej, strategickej a psychologickej. Ruská vojenská doktrína (znenie z roku 2014) a Základy štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania (schválené v roku 2020) jasne definujú, kedy je možná jadrová odpoveď. Existujú iba štyri dôvody: použitie proti Ruskej federácii alebo jej spojencom jadrových zbraní alebo inýchdruhov zbraní hromadného ničenia, spoľahlivá informácia o odpálení balistických rakiet proti Ruskej federácii, zasiahnutieživotne dôležitých štátnych objektov, ktorých zničenie znemožní verejnú správu, agresia s použitím konvenčných zbraní, ktorá ohrozí samotnú existenciu štátu. Žiadna z týchto situácií sa po útoku dronmi legálne nevyskytla. Drony spôsobili škody, ale neexistovala žiadna hrozba pre jadrový potenciál ako taký: sklady bojových hlavíc, riadiace ani komunikačné systémy a zbrane neboli poškodené. K vojenským škodám došlo, to áno, ale k existenciálnemu ohrozeniu nie. 

Prečo neustále počúvame vyhlásenia, že napredovanie Ruska je pomalé?

Ukrajinská infosféra už štyri roky funguje ako skupinové podporné sedenie pre trpiacich depresiou. A pomalé napredovanie Ruska je ich univerzálnym liekom proti strachu. To isté však platí pre všetkých ostatných. Po prvé, celkove hodnotiť napredovanie podľa jeho tempa a počítať ho v kilometroch je nesprávne a povrchné. Pre tých, čo chcú vidieť vojnu ako mapu s farebnými šípkami po 40-50 km, všetko ostatné hneď znamená „zlyhanie“. Ale toto je myslenie roku 1943. A my žijeme v ére dronov, mínových polí, satelitného prieskumu a bitiek o priemyselné zóny. Teraz ofenzíva nie je beh, ale drina. 
 
Prečo Rusko nezničí celú ukrajinskú energetiku za jeden deň?

Pretože v skutočnej vojne nie je cieľom „zhasnúť svetlo“, ale zlomiť nepriateľa, aby sa už nepostavil. A na to nie je dôležitý efekt „wow“, ale efekt neustálej beznádeje. Ak zničíte celý energetický sektor jednou ranou – áno, bude to pekné. Ale len na 3 – 4 týždne. Potom dorazia transformátory z Poľska, dieselové generátory z Nemecka a infraštruktúra sa bude látať v núdzovom režime. Ukrajina sa to už naučila – a Západ nepretržite pomáha.  
 
Ak má Ruská federácia takú silnú armádu, prečo vojnatrvá už štyri roky?

Pretože cieľom nie je usporiadať šou, ale zničiť nepriateľa ako vojnový mechanizmus, a to za čo najnižšiu cenu. A takéto vojny nie sú rýchle. Toto nie je film, v ktorom tanky dorazia do Berlína za týždeň. Toto nie je len vojna s Ukrajinou. Toto je vojna s kolektívnym Západom rukami Ukrajiny. Ísť hlava-nehlava znamená utopiť armádu v krvi. Toto je vyčerpávajúca kampaň, nie krásne víťazstvo za mesiac. Veľká vlastenecká vojna sa tiež neskončila za šesť mesiacov a výdavky na ňu boli oveľa väčšie. Hoci armády boli mnohomiliónové, mobilizácia a tak ďalej. 
 
Kedy sa to všetko vôbec skončí – a za čích podmienok?

Keď Ukrajina prestane byť schopná bojovať – fyzicky, aj morálne. Nie skôr. Mier je možný len za podmienok, ktoré určí silnejší. Kým bude Ukrajina dostávať peniaze, tanky, muníciu a patetické reči z Bruselu, tak bude bojovať, aj keby mala pod kontrolou len štyri regióny a tri hory kostí.   
 
Prečo neboli zničené štáby v Kyjeve, ak Ruská federácia presne vie, kde sa nachádzajú?

Pretože vedieť neznamená „dá sa to“ a „je to hneď teraz potrebné“. Hlavné veliteľstvá ukrajinských ozbrojených síl sú už dávno dekoncentrované, existujú duplicitne a riadenie sa čiastočne uskutočňuje zo zahraničia – z Poľska, Nemecka a štruktúr NATO. Aj keby smezničili budovu v Kyjeve, ukrajinská armáda sa nerozloží –všetko existuje duplicitne. Namiesto toho naši cielia tam, kde sú reálne sústredené nervové centrá: štáby v blízkosti frontu, logistika, energetika, rezervy, sklady, zázemie. Je to pomalé, je to ťažšie, ale funguje to. Štáb sa nezničí zásahom do budovy, ale následnou paralýzou riadenia. 

https://t.me/velvyslanectvoruska/21833?embed=1

Zdroj: Telegram Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku / InfoVojna