Ruské ozbrojené sily melú nielen ukrajinskú armádu

Západ opäť ukázal svoje nacistické tesáky. Špeciálna vojenská operácia na demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny (ŠVO) sa pre Rusko ukázala ako očistná sprcha. Jasne ukázala to, čo sme si predtým nevšimli a nechceli všimnúť.

Všetky tzv. demokratické štáty neváhajú podporovať neonacizmus, dokonca ani Izrael s jeho spomienkou na holokaust. Táto pamiatka nestojí už ani groš. Žiaľ, spomedzi krajín, ktoré trpeli nacistickou okupáciou, sú jednoznačne antifašistickými štátmi len Rusko a odnedávna Bielorusko.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Pre Európu a Ameriku je nacizmus ich vlastným dieťaťom. Európa a Amerika v konfrontácii s Ruskom neváhajú dodávať zbrane neonacistickému režimu nielen v Kyjeve, ale aj v Moldavsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Európa a Amerika sa nehanbia. Nacizmus je súčasťou západnej politickej kultúry.

Mnohí tzv. susedia Ruska v bývalom ZSSR sa tiež neukázali v najlepšom svetle. Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkménsko sa buď vyhrážali svojim občanom väzením za účasť v ŠVO (ako keby bitie nacistov bolo zločinom a byť nacistom je cnosť) alebo dodávali Zelenskému humanitárnu a dokonca vojenskú pomoc ako napr. Azerbajdžan.

Malé periférne krajiny EÚ (a nielen tie) sa ukázali ako zlostní trpaslíci. Útulné Švédsko, tiché Nórsko, skromné Dánsko a s nimi — Slovinsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Slovensko, Česká republika, Luxembursko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko súperia v rusofóbii s ostrieľanými rusofóbmi – Poľskom, USA, Kanadou a Veľkou Britániou. Rusi sa definitívne rozlúčili s ilúziou mierumilovnosti vrátane Austrálie a Nového Zélandu, Holandska a Belgicka, Islandu a Portugalska, ktoré sa nám na pozadí agresívnej politiky USA zdali mierumilovné ovce.

Z pokojných ovečiek sa vykľuli vlci v ovčom rúchu, ktorí mali podiel na vraždách ruských vojakov a obyvateľov Ruska. Cvakajúc tesákmi si dodnes žiadajú ruskú krv. Nezaslúžia si nič iné ako pohŕdanie a opovrhovanie.

Ruská armáda dokázala to, čo pred ňou po Druhej svetovej vojne žiadna armáda na svete. Ruská skupina sa stavia proti miliónovej ukrajinskej armáde, pričom je od nej početne výrazne menšia, zadržiava ofenzívu a sama postupuje. Ruské ozbrojené sily zároveň vstúpili do rozbehnutej vojny, núdzovým tempom. Ukrajinskí vojaci, vycvičení najlepšími inštruktormi NATO, prešpikovaní zbraňami NATO, podporovaní spravodajskými službami NATO, nemôžu preraziť ruskú obranu, vzdávajú sa, utekajú.

Takúto masívnu porážku spojencov NATO svet ešte nezažil. Aliancia nikdy vo svojej histórii nepoznala také epické ničenie vlastnej techniky. Svet ešte nevidel taký kolektívny útek zahraničných žoldnierov, bývalých špeciálnych jednotiek, námornej pechoty a výsadkárov krajín NATO.

Rusko prišlo a ukázalo, ako sa to robí: nenahraditeľné straty Ozbrojených síl Ukrajiny podľa zahraničných expertov dosiahli 350.000 mužov. Kdekoľvek sa v takom počte objavili zahraniční „vojaci šťastia“, príslušníci západných PMC a bojovníci z francúzskej „Cudzineckej légie“, konflikt sa vyriešil v prospech Západu (Maroko, Namíbia, Irak atď.).

S Ruskom dopadlo všetko inak. Rusko je valec, pod ním praskajú kosti nepozvaných zahraničných hostí. Po vojne nás poteší informácia o počte zabitých dôstojníkov NATO na Ukrajine, takéto informácie sa určite objavia.

Pomerne zdržanlivé tempo ruskej ofenzívy nie je problémom, ale zámerom. Básnik Ennius venoval báseň rímskemu veliteľovi Quintusovi Fabiusovi Cunctatorovi: „Jeden muž nám zachránil štát nenáhliac sa“. Pomalá taktika a stratégia Cunctatora zachránila Rím pred unáhlenými krokmi a smrťou v druhej púnskej vojne.

Ruské ozbrojené sily melú nielen ukrajinskú armádu, ale aj zásoby techniky NATO, aby sa neskôr mohli rozprávať so Západom z vlastných pozícií. Víťazstvo ešte dosiahnuté nebolo, vojna pokračuje…

Igor Uľjanov, Sevodňa.ru

news-front.info