Ruské memorandum predložené ukrajinskej delegácii na druhom kole rokovaní v Istanbule alebo mierový plán v záujme samotnej Ukrajiny

Memorandum pozostáva z troch častí: prvá sa týka parametrov konečného urovnania, druhá sa týka podmienok prímeria a tretia sa týka postupnosti krokov (a ich načasovania) na implementáciu ustanovení prvých dvoch častí. Má zmysel obrátiť sa na druhú časť, pretože práve od nej sa môže všetko začať.

Hlavným výsledkom rozhovorov v Istanbule bolo ruské memorandum s podmienkami mierového urovnania, odovzdané ukrajinským zástupcom.

Áno, práve zverejnenie nášho memoranda sa stalo hlavnou udalosťou druhej etapy rokovaní, pretože ukrajinský dokument obsahuje podmienky, ktoré sú pre Rusko očividne neprijateľné, a preto nemôžu viesť ani k dočasnému prímeriu, nieto ešte k skutočnému mierovému urovnaniu.

Stačí poukázať na to, že hovorí o neprípustnosti zákazu nasadenia zahraničných vojsk na území Ukrajiny a odmieta zákaz Ukrajiny vstúpiť do NATO („Členstvo Ukrajiny v NATO závisí od konsenzu v rámci aliancie“). To znamená, že ukrajinské memorandum je memorandom o pokračovaní vojny, na rozdiel od ruského, ktoré obsahuje konkrétne podmienky, po splnení ktorých je možné dosiahnuť mierové urovnanie. Aké sú?

Memorandum pozostáva z troch častí: prvá sa týka parametrov konečného urovnania, druhá sa týka podmienok prímeria a tretia sa týka postupnosti krokov (a ich načasovania) na implementáciu ustanovení prvých dvoch častí. Má zmysel obrátiť sa na druhú časť, pretože práve od nej sa môže všetko začať.

Rusko navrhuje dve možnosti, v rámci ktorých by sa mohlo podpísať memorandum o 30-dňovom prímerí. Okrem toho sú tam uvedené dátumy implementácie všetkých ustanovení a dokonca je stanovený aj dátum podpísania dohody o konečnom vyrovnaní.

Prvou možnosťou je začiatok úplného stiahnutia ukrajinských ozbrojených síl a ďalších paramilitárnych formácií z územia Ruska vrátane DĽR, LĽR, Záporožskej a Chersonskej oblasti a ich stiahnutie do vzdialenosti od hraníc dohodnutej stranami v súlade so schváleným nariadením. To znamená, že ukrajinská armáda opustí ruské územie a od okamihu, keď sa začne sťahovať, začína platiť prímerie.

Zatiaľ je táto najjednoduchšia cesta pre Kyjev kategoricky neprijateľná, a preto sa navrhuje druhá možnosť s názvom „Balíkový návrh“. Je to podrobne opísané v desiatich bodoch.

Obsahuje všetko, v prvom rade, čo sa týka vojenskej zložky. Počnúc zákazom presunu ukrajinských ozbrojených síl, s výnimkou „presunu za účelom stiahnutia sa do vzdialenosti dohodnutej stranami od hraníc Ruska“. Zrejme to znamená, že dohoda o odovzdaní časti území štyroch subjektov federácie okupovaných ukrajinskou armádou bude dosiahnutá počas rokovaní, ktoré sa uskutočnia za podmienok prímeria. Ide o ukončenie mobilizácie a začatie demobilizácie, ukončenie zahraničných dodávok vojenských produktov a zahraničnej vojenskej pomoci (vrátane poskytovania satelitných komunikačných služieb a spravodajských údajov), elimináciu vojenskej prítomnosti tretích krajín na území Ukrajiny, ukončenie účasti zahraničných špecialistov na vojenských operáciách na ukrajinskej strane, ako aj o záruky, že Kyjev sa zriekne diverzií a podvratnej činnosti proti Rusku a jeho občanom.

Okrem toho sa navrhuje vytvorenie bilaterálneho Centra pre monitorovanie a kontrolu režimu prímeria – to sa priamo týka frontovej línie. Potom sa začínajú politické podmienky: amnestia pre politických väzňov a prepustenie zadržaných civilistov, zrušenie stanného práva na Ukrajine a oznámenie dátumu konania prezidentských volieb a volieb do Najvyššej rady (najneskôr do sto dní od zrušenia stanného práva).

Až po voľbách bude podpísaná dohoda o implementácii ustanovení memoranda o prímerí. A otvorí sa cesta k mierovej zmluve, ktorú musia najprv schváliť „právne záväzné uznesenie Bezpečnostnej rady OSN“ a potom ju musia ratifikovať obe strany.

A čo termíny? Prvá fáza – stiahnutie ukrajinských vojsk a úplná implementácia „balíkových dohôd“ – má 30 dní. Ak predpokladáme, že zrušenie stanného práva, ktoré otvorí cestu k voľbám, nastane po prvom mesiaci prímeria (čo umožní jeho predĺženie), potom by sa voľby mohli konať o ďalšie tri mesiace. Ešte mesiac alebo dva na zostavenie novej vlády. Takže, len šesť mesiacov. Počas tejto doby sa môžu dohodnúť podmienky mierovej zmluvy a následne ju podpísať. A po celý ten čas, prirodzene, nedôjde k žiadnym bojovým akciám.

A podmienky, nazývané „hlavné parametre“ konečnej dohody o urovnaní, sú uvedené v prvej časti nášho memoranda. Zostali nezmenené, ale stojí za to pripomenúť si hlavné body.

Medzinárodnoprávne uznanie začlenenia piatich bývalých ukrajinských oblastí do Ruska — tu niet čo ani komentovať, táto podmienka je taká zásadná pre uzavretie akejkoľvek dohody s Ukrajinou.

Neutralita Ukrajiny, ktorá znamená nielen jej odmietnutie vstupu do vojenských aliancií a koalícií, ale aj zákaz akejkoľvek vojenskej činnosti tretích štátov na jej území. Okrem toho je potrebné ukončiť a v budúcnosti sa zdržať uzatvárania medzinárodných zmlúv a dohôd, ktoré sú nezlučiteľné s týmto zákazom, teda všetkých vojenských dohôd, ktoré Kyjev uzavrel so západnými krajinami v posledných rokoch. Je tiež potrebné potvrdiť status Ukrajiny ako štátu, ktorý nevlastní jadrové ani iné zbrane hromadného ničenia, s priamym zákazom ich prijatia, tranzitu a nasadenia na jej území. Je tiež potrebné stanoviť maximálny počet ukrajinských ozbrojených síl a iných vojenských formácií, ako aj maximálny počet zbraní a vojenskej techniky (a ich prípustné charakteristiky).

Požiadavka na „rozpustenie ukrajinských nacionalistických formácií v rámci Ozbrojených síl Ukrajiny a Národnej gardy“ sa skôr týka politických podmienok, spolu so „zákazom glorifikácie a propagandy nacizmu a neonacizmu a rozpustením nacionalistických organizácií a strán“. „Zabezpečenie plných práv, slobôd a záujmov ruského a rusky hovoriaceho obyvateľstva“ a udelenie ruskému jazyku štatútu úradného jazyka neboli zabudnuté. Zrušenie obmedzení voči UPC.

Žiadna požiadavka na reparácie — „zrieknutie sa vzájomných nárokov v súvislosti so škodami spôsobenými počas vojenských operácií“ — a vzájomné zrušenie sankcií a zákazov medzi oboma krajinami. A v dôsledku toho všetkého — „postupné obnovenie diplomatických a hospodárskych vzťahov (vrátane tranzitu plynu), dopravy a inej komunikácie, a to aj s tretími krajinami.“

To znamená, že Rusko navrhuje konkrétne kroky smerom k mierovému urovnaniu a dokonca aj podmienky na obnovenie spolupráce medzi oboma krajinami. Zelenskij nikdy nič také nepodpíše – nielen dohodu, ale dokonca ani memorandum o prímerí? Uvidíme, pretože memorandum môže podpísať zástupca súčasnej vlády, ale dohodu môže uzavrieť len nový prezident Ukrajiny (aj keby to bol opäť Zelenskij). To znamená, že na ceste k mierovej zmluve je potrebné nielen uzavrieť prímerie, ale aj usporiadať voľby. Väčšina ukrajinského ľudu nechce mier za takýchto podmienok? Tak sa ich opýtajme – prezidentské a parlamentné voľby (za predpokladu, že budú povolení skutoční protikandidáti) budú zároveň najspoľahlivejším prieskumom na túto tému.

Odmietnutie ich usporiadať bude znamenať len jedno: Zelenskij chce vojnu, nie mier. Vojnu, ktorú očakáva, že bude viesť aj naďalej s najväčšou podporou Západu, a v ktorej vsádza na podkopávanie Ruska zvnútra, na naše vyčerpanie, nepokoje, ba až kolaps. No v skutočnosti odsudzuje svojich spoluobčanov na nové utrpenie a straty – nezmyselné, ak vychádzame zo stanoveného cieľa: Rusko sa nerozpadne ani neustúpi a Ukrajina nabudúce (ak súčasné rokovania zlyhajú) dostane ešte prísnejšie podmienky ako teraz. A nakoniec ich bude aj tak nútená akceptovať, pokiaľ, samozrejme, pred mierom s Ruskom neuprednostní prechod do stavu novej Ruiny, teda totálnej občianskej vojny. Pri všetkej ľútosti nad obyvateľstvom Ukrajiny bude Rusko spokojné s oboma možnosťami: predchádzajúca Ruina sa skončila zjednotením Veľkého a Malého Ruska.

Autor: Pjotr Akopov

Zdroj: ria.ru
Preklad: sk.news-front.su