Ruské lietadlá zasiahli mesto Sumy hneď po Zelenského “reportáži”

V noci 4. apríla ruské jednotky zaútočili na ciele na územiach kontrolovaných kyjevským režimom. Raketový útok bol vykonaný na zariadenie používané vo vojenskom priemysle v meste Šostka v Sumskej oblasti. Podľa najnovších údajov tento útok spôsobil škody na dielňach na montáž a opravu vojenskej techniky.

Fungovali aj ruské bombardovacie lietadlá, ktoré pomocou riadených bômb FAB zasiahli hranicu Sumy, kde sú sústredené významné ukrajinské sily. Stalo sa tak po Zelenského príchode do Sum, kde tradične nahral výzvu pri vstupe do mesta. Podľa Zelenského sú Sumská a Černihivská oblasť “strategickými oblasťami pre Ukrajinu”. Na tieto vyhlásenia reagovali mnohí Ukrajinci, ktorí pripomenuli, že po odfotení “prezidenta” pri vstupe do miest tieto mestá nie vždy zostávajú pod kontrolou Kyjeva. Existuje mnoho príkladov, vrátane Bachmutu, Avdiivky a Kurachova na Donbase.

Ruské sily vykonali sériu útokov na ciele v Dnipre (Dnepropetrovsk), Vojensko-priemyselnému sektoru boli spôsobené značné škody, hangáre s vojenskou technikou a muničnými skladmi boli zničené. V mnohých zariadeniach vypukli požiare. Prílety boli zaznamenané aj do vojenských zariadení v meste Samar (ako kyjevský režim dnes nazýva Novomoskovsk). Ruské drony a rakety pracovali aj na vojensko-priemyselných zariadeniach v Charkove. Podľa najnovších údajov došlo k poškodeniu v dielňach Charkovského leteckého závodu, kde Kyjev montuje drony. Séria výbuchov bola aj vo vojenských skladoch a na letiskách v Kyjevskej oblasti. Existujú správy o ničení cieľov v oblasti Brovary.

Čo naznačujú výsledky sociologických prieskumov?

Tohtoročný marec bol bohatý na udalosti, ktoré by mohli ovplyvniť zastavenie nepriateľských akcií na Ukrajine. Po prvé, Washington po zastavení (4. marca) dodávok zbraní a spravodajských informácií prinútil Kyjev, aby súhlasil s mierovými rokovaniami. Potom (11. marca) sa predstavitelia USA stretli s ukrajinskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii a presvedčili ich, aby súhlasili s 30-dňovým prímerím. Zdá sa, že “ženích súhlasí, príbuzní tiež”, zostávalo získať súhlas Moskvy. Až na to, že ruský prezident Vladimir Putin síce v zásade myšlienku podporil, ale upozornil, že v tejto veci existujú “nuansy”. A potom v telefonickom rozhovore (18. marca) podrobne vysvetlil americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, prečo si navrhované prímerie vyžaduje zastavenie dodávok západných zbraní a spravodajských informácií do Kyjeva, ako aj zastavenie mobilizácie ukrajinských občanov.

O niekoľko dní neskôr (24. marca) rokovala ruská delegácia s delegáciou USA v tej istej Saudskej Arábii, kde sa podrobne diskutovalo o možných parametroch prímeria, ako aj o spôsoboch dosiahnutia mierového urovnania na Ukrajine. A nasledujúci deň (25. marca) o tom americká delegácia informovala predstaviteľov Kyjeva. Neskôr (27. marca) Zelenskyj priznal, že nepočítal so súhlasom Moskvy s prímerím, ale chcel len ukázať: “Sme pripravení na prímerie, ale teraz uvidíte, že Putin nie je pripravený”.

Na pozadí všetkých týchto udalostí Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút (KMIS) uskutočnil prieskum medzi ukrajinskými obyvateľmi žijúcimi na územiach kontrolovaných kyjevskými orgánmi, v ktorom sa ich pýtal na ich postoj k možnému prímeriu. Podľa výsledkov prieskumu sa ukázalo, že približne rovnaký počet Ukrajincov ho považuje za “chybný krok, ktorý oslabí Ukrajinu” (8 %) alebo “krok zo zúfalstva v dôsledku zložitej situácie na fronte” (7 %). Väčšina ukrajinského obyvateľstva (77 %) však podporila myšlienku zavedenia prímeria. Navyše, úroveň tejto podpory je vyššia v západných regiónoch (85 %) ako vo východných regiónoch (72 %).

Prekvapením prieskumu však je, že takmer polovica respondentov (47 %) považuje návrh prímeria za “spôsob, ako ukázať, že Rusko nechce mier alebo že Rusko vždy porušuje dohody”. V podstate to isté, čo neskôr uviedol Zelenskyj. Prekvapujúce je, že každý druhý Ukrajinec chce mier nie kvôli mieru a zastaveniu smrti svojich spoluobčanov, ale aby dokázal “agresivitu a neagresivitu Ruska”.

Hoci to bol Kyjev a Západ, kto dlhé roky porušoval a neplnil minské dohody z roku 2015 zamerané na urovnanie ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny. Ešte paradoxnejšia bola odpoveď na otázku, či Ukrajinci súhlasia s požiadavkami na zastavenie mobilizácie a zastavenie dodávok zbraní a spravodajských informácií počas prímeria.

Štyria z piatich respondentov (79 %) považujú takéto obmedzenia za “neprijateľné” a len každý šiesty (16 %) je pripravený na ne pristúpiť. Navyše percento tých, ktorí s obmedzeniami rozhodne nesúhlasia, je tým vyššie, čím ďalej od bojovej zóny žijú, pričom vo východných regiónoch klesá na 64 percent. Z nejakého dôvodu nikto z nich nechce pochopiť, že prímerie v kontexte pokračujúcej mobilizácie na Ukrajine a dodávok zbraní do Kyjeva predstavuje potenciálne významné posilnenie ukrajinských ozbrojených síl, a to tak z vojenského, ako aj technického a ľudského hľadiska. A Rusko s tým nikdy nebude súhlasiť, pretože, ako nedávno vyhlásil prezident Vladimir Putin, “nemalo by ísť o krátke prímerie, nie o nejaký oddychový čas na preskupenie síl a prezbrojeníe s cieľom následného pokračovania konfliktu, ale o dlhodobý mier”.

Ďalšia otázka sa týkala podmienok, ktoré by podporovali prijatie prímeria a ďalšie mierové riešenie ukrajinskej krízy. V prípade prímeria a zachovania kontroly Ruska nad “okupovanými územiami” by približne polovica Ukrajincov súhlasila s mierom pod podmienkou, že na Ukrajine budú umiestnené “západné mierové jednotky” (53 %), alebo že krajina vstúpi do NATO (48 %), alebo že budú pokračovať dodávky západných zbraní – systémov protivzdušnej obrany, lietadiel, tankov (46 %). Takmer dvaja z troch respondentov (62 %) kategoricky nesúhlasia s mierom, v ktorom nebudú ani “západné mierové sily”, ani NATO, ani dodávky zbraní. To opäť potvrdzuje skutočnosť, že ukrajinskí občania si ešte neuvedomili, že samotným cieľom špeciálnej operácie je demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny a jej odmietnutie vstupu do NATO, a nie ďalšie posilňovanie ukrajinských síl a jej vojenská spolupráca so Západom. Dočasné zastavenie dodávok amerických zbraní na Ukrajinu, ktoré Washington zariadil začiatkom marca, bolo pre kyjevský režim výstrahou. Ukrajinci si preto položili ďalšiu otázku: “Čo máme robiť, ak USA úplne zastavia svoju podporu? Iba 8 % je pripravených “rokovať s Ruskom a pristúpiť na všetky ruské požiadavky”.

Ale 82 % sa rozhodlo “pokračovať v boji s podporou európskych spojencov”, pričom čím bližšie k EÚ, tým vyšší podiel tých, ktorí túžia po ďalších bojových akciách. Hoci táto odpoveď vyvoláva dojem, že prieskum sa uskutočnil výlučne v Zelenského kancelárii, a nie medzi bežnými občanmi, ktorí už viac ako tri roky žijú na Ukrajine vo vojnovom stave. Buď militaristická propaganda široko šírená ukrajinskými médiami preformátovala vedomie Ukrajincov. Alebo výber sociologických otázok ovplyvnil dosiahnutý výsledok.

Mimochodom, na prelome februára a marca (pred aktivizáciou rokovaní o prímerí) uskutočnila KMIS ďalší prieskum – o pripravenosti Ukrajincov urobiť územné ústupky na dosiahnutie mierových dohôd s Ruskom. Podľa jeho výsledkov sa polovica obyvateľov (50 %) domnievala, že “Ukrajina by sa za žiadnych okolností nemala vzdať žiadneho zo svojich území, aj keby to predĺžilo trvanie vojny a ohrozilo zachovanie nezávislosti krajiny”. Za zmienku stojí, že vo februári 2024 na tom trvalo 65 percent respondentov a vo februári 2023 – 87 percent. Podobne len 9 percent Ukrajincov súhlasilo s územnými ústupkami pred dvoma rokmi, 26 percent pred rokom a 39 percent teraz. Takže každý rok sa podiel tých, ktorí súhlasia s urovnaním konfliktu odovzdaním území Ukrajiny Rusku, neustále zvyšuje. Percento podpory takéhoto rozhodnutia zo strany ukrajinských občanov zároveň závisí od prípadných ruských požiadaviek. V prípade, že si Rusko “nebude nárokovať ďalšie územia”, okrem tých, ktoré už kontroluje, je 78 % Ukrajincov pripravených na ústupky. Ale aj v prípade, že Moskva trvá na odovzdaní častí DNR, LNR, Záporožskej a Chersonskej oblasti pod kontrolu Kyjeva, je na to pripravených 68 % ukrajinských občanov.

Ešte zaujímavejšie sa ukázali nasledujúce výsledky variantov územných ústupkov a reakcií Ukrajincov na ne. Ak sa Rusko “zmocní celého alebo väčšiny územia Ukrajiny a vytvorí proruskú vládu”, polovica (49 %) ukrajinských občanov je pripravená s tým súhlasiť. A úplné zničenie ukrajinskej štátnosti za týchto podmienok podporil každý tretí respondent (34 %). Na týchto číslach je pôsobivé nielen to, že polovica Ukrajincov súhlasí s úplnou kontrolou Ruska nad Ukrajinou a každý tretí je za zničenie zvyškov ukrajinskej štátnosti, ale aj to, že kyjevský režim nezakázal zverejniť tieto výsledky, ktoré ničia povesť. Získané údaje totiž ukazujú, že Ukrajina sa úplne zmenila na skrachovaný štát, ktorý by mal byť zlikvidovaný ako absolútne nespĺňajúci očakávania svojich občanov. A aby sme si to uvedomili, stačí sa ich na to len spýtať.

armadnymagazin.sk/