Režim pritvrdzuje, reaguje exsudca Ústavného súdu Drgonec na perzekúciu sudcu odmietajúceho rúška

Bývalý sudca Ústavného súdu SR Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. reagoval v rozhovore na návrh dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcovi zvolenského súdu odmietajúceho sa podriadiť korona-diktatúre.

Sudca bez rúška? Je to v poriadku, či nie? “Podľa môjho názoru, hoci to oficiálne ešte neexistuje, sudca je už odsúdený,” vyhlásil pre ParlamentneListy.sk ústavný právnik Ján Drgonec.

Veľa sa diskutuje v posledných dňoch o sudcovi Okresného súdu Zvolen Daliborovi Miľanovi, ktorý pojednáva bez rúška. Pripomeňme si: Predsedníčka súdu prikázala sudcovi Miľanovi nasadiť si respirátor. Po odmietnutí jej požiadavky, ktorá bola bez opory v zákone, jej sudca udelil pokutu 300 eur za rušenie pojednávania. Predsedníčka súdu zavolala políciu a dala ho vykázať z budovy súdu. V sťažnosti sudcu Miľana voči predsedníčke na Súdnu radu sa táto uzniesla, že vinníkom je sudca Miľan a treba ho disciplinárne riešiť. 18. júna bude Súdna rada rozhodovať o sudcovom ďalšom osude. Pán Drgonec, ako vnímate tento prípad s rúškom vy? 

Povedal by som: režim pritvrdzuje. Návrh na stíhanie sudcu dal samotný gigant profesor Mazák a podľa môjho názoru, hoci to oficiálne ešte neexistuje, sudca je už odsúdený.  

Predseda Súdnej rady mu navrhuje dočasné pozastavenie činnosti sudcu.

A ja si myslím, že Súdna rada nadšene odhlasuje pozastavenie činnosti. Za mnohé veľmi závažné skutky tu sudcovia postihnutí neboli. Tu sudca je postihnutý, tvrdia, že za porušenie zákona. Ale zákon a povinnosť, ktorú mu dávajú za vinu, neexistuje.

Podľa Súdnej rady, citujem: “platí prezumpcia ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov a ich zrušenie z dôvodu protiústavnosti možno dosiahnuť len v predpísanom konaní”. To znamená, že protiústavnosť by musel konštatovať Ústavný súd? 

Ak Ústavný súd nerozhodne inak, tak to znamená, že tu tieto opatrenia budeme mať navždy. To je v podstate to, čo by sa malo vyvodiť z tézy Súdnej rady. Súdna rada sa správa, ako keby nemala právnické vzdelanie, ako keby jej členovia nemali právnické vzdelanie a ak majú splniť ústavnú povinnosť právnického vzdelania, tak by si ho veľmi rýchlo mali doplniť.

Každá právna zodpovednosť, teda aj v tomto prípade, je právnou povinnosťou za porušenie zákonom určenej povinnosti. Tie zákony, ktoré v tomto prípade vôbec prichádzajú do úvahy, je zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákon 355/2007 Zb. o verejnom zdravotníctve. Podstatné je, že ani jeden z týchto zákonov neurčuje podmienky, z ktorých by bolo možné rozumne usúdiť, že sudca ktorýkoľvek z oboch zákonov porušil.  

Je to jednoducho účelová konštrukcia, ktorá chce priviesť k záveru, že ho dôvodne potrestajú. Podľa môjho názoru tu je základný problém vlastne v tom, že sa vytvára inkvizičné konanie, proste ten, koho idú súdiť, sa pokladá za vinného skôr ako sa konanie uskutoční a v skutočnosti sa za vinného uzná nevinný.  

To usudzujete na základe toho stanoviska Súdnej rady?

Presne tak. 

Ako je to teda podľa vášho názoru s tou povinnosťou nosiť rúško? Je to povinnosť, alebo skôr odporúčanie? 

Povinnosť nosiť rúško tu neexistuje. Aby to bolo ešte lepšie: na súdoch Slovenskej republiky sa robia, alebo vyžadujú, alebo vnucujú účastníkom konania a ich advokátom nezmyselné testy. Vlastne celé je to postavené na tom, že rúško obmedzuje dýchanie a na súdoch testujú, či ten, kto odmieta rúško, teda skutočne pocíti dýchacie ťažkosti, alebo nie. Spravidla sa vyžaduje nasadenie rúška na 15 minút a ak dôjde k závratu, tak mu priznajú právo rúško nenosiť. Ale opäť zdôrazňujem dotknutá osoba nemá povinnosť nosiť rúško. Súd mu nemá čo priznávať právo nenosiť rúško.

Zoberme to aj z druhej strany,  účastník pojednávania môže byť precitlivelý na svoje zdravie a požaduje, aby ľudia okolo mali rúško. Čo sa v takom prípade stane so súdnym pojednávaním? Určite existuje spôsob riešenia…

Spôsob sa nazýva zdravý rozum. V Spojených štátoch napríklad úplne základná požiadavka na interpretáciu zákona je výklad zákona v súlade so zdravým rozumom. K tomu majú vytvorený ešte štandard rozumného človeka, trochu absurdne rozšírili štandard rozumného človeka aj tým, že zahŕňa štandard rozumnej ženy, ale teda ide o to, že sa právna úprava vysvetľuje spôsobom, akým tú úpravu vníma priemerne rozumovo vyspelý človek. Nevymýšľajú sa teda takéto rôzne hovadiny, ktorými dospejú k rádoby rozumným interpretáciám právnej úpravy.

Viete, na Slovensku máme sudcov nespôsobilých porozumieť účelu práva a spoznať platný právny poriadok. To by mala riešiť reforma súdnictva. Nie zadovažovanie súdov na privatizáciu.

Autor: Lenka Dale

Zdroj: parlamentnelisty.sk