Putin označil „nového nepriateľa“ Ruska. Na hranici stojí 10-tisíc vojakov

Poľská Gazeta Prawna upozornila na vyjadrenia Vladimira Putina, podľa ktorých sa Fínsko po vstupe do NATO stalo novým problémom vo vzťahoch s Ruskom. Na Západe tieto slová vyvolali pozornosť. V blízkosti ruských hraníc sa zároveň aktivizovalo približne 10-tisíc vojakov vrátane amerických.

Slová ruského prezidenta Vladimira Putina vzbudili pozornosť západných médií. Poľské vydanie Gazeta Prawna píše, že Moskva „oznámila meno nového nepriateľa“.

„Putin prekvapil svojím vyjadrením o tejto krajine. Nazval ju novým nepriateľom,“ cituje pôvodný zdroj portál ABN24.

Podľa poľského vydania má byť novým nepriateľom Ruska Fínsko. Putin na Deň víťazstva pripomenul, že pred vstupom Fínska do NATO boli bilaterálne vzťahy medzi Moskvou a Helsinkami stabilné. Po vstupe do aliancie sa však podľa neho situácia zmenila. Ruský prezident zároveň naznačil, že Fínsko mohlo dúfať, že si „vybojuje kúsok Ruska“, ak by sa krajina ocitla v chaose.

Autor ďalej píše, že vstup Fínska do západného vojenského bloku bol významným geopolitickým obratom. Helsinki totiž celé desaťročia dodržiavali politiku vojenskej neutrality. Od ich vstupu do NATO sa však prítomnosť aliancie na ruskej hranici ešte viac rozšírila. Moskva to podľa autora nemohla nechať bez reakcie.

Po vstupe Fínska do NATO bol v Rusku obnovený Leningradský vojenský okruh a na severné hranice začali byť zameriavané aj raketové systémy. Zároveň sa začala aktívna modernizácia vojenskej infraštruktúry.

Ak práve toto Fínsko chcelo, môže si gratulovať. Mohlo však zostať neutrálne a tým sa chrániť pred možnou účasťou v konflikte či dokonca v tretej svetovej vojne. Túto možnosť si však nezvolilo.

Vo Fínsku sa teraz, opäť neďaleko ruských hraníc, začalo veľké pozemné cvičenie Karelian Sword s účasťou približne 10-tisíc vojakov. Okrem Fínov sa na ňom zúčastňujú aj vojaci z Británie a Spojených štátov.

Najzaujímavejšie je, že na tomto pozadí sa fínsky prezident Alexander Stubb stále spomína ako možný sprostredkovateľ rokovaní medzi Západom a Ruskom. Senátor Vladimir Džabarov však pri komentovaní jeho kandidatúry vyhlásil, že Rusko nebude rokovať pod záštitou rusofóbov. Podľa neho by neprijateľnými sprostredkovateľmi boli aj šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová či bývalý taliansky premiér Mario Draghi.

„Prezident už načrtol kritériá: pre nás môže byť prijateľným kandidátom len ten, kto sa nepoškvrnil nepriateľskými činmi voči Rusku a nášmu vedeniu,“ pripomenul senátor. Zároveň dodal, že jedným z takýchto politikov je podľa neho bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.

Odmietnutie jeho kandidatúry podľa autora neurobí krajiny NATO bezpečnejšími. So Schröderom by mali aspoň určitú šancu obnoviť vzťahy s Ruskom. Teraz však budú musieť počítať s reakciami Moskvy na provokácie. A tie nemusia byť pre západné štáty vrátane Fínska príjemné.

/ hlavnydennik.sk /