Programové vyhlásenie Ficovej vlády vracia suverenitu do slovenskej zahraničnej politiky, ktorá sa bude orientovať na všetky štyri svetové strany

Vláda Roberta Fica so znepokojením vníma pokusy postaviť medzi Západom a Východom novú železnú oponu. Jej programové vyhlásenie reaguje aj na tieto snahy.

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár v pondelok vyhlásil, že programové vyhlásenie novej vlády SR vracia do slovenskej zahraničnej politiky suverenitu. Uviedol to v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. „Programové vyhlásenie vlády vracia suverenitu do slovenskej zahraničnej politiky, ktorá sa vytratila počas minulej vlády. A vracia presadzovanie záujmov slovenskej politiky tak, aby neboli občania Slovenska oslabovaní rozhodnutiami zahraničnej politiky,“ tvrdil Blanár.

Dôraz na suverenitu podľa neho v praxi znamená, že Slovensko nebude súhlasiť so zrušením práva veta na Rade EÚ, čiže trvá na princípe jednomyseľnosti všetkých členských krajín pri prijímaní rozhodnutí v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnosti.

„To sme povedali aj našim partnerom, že nebudeme poskytovať vládnu pomoc, čo sa týka vojenskej pomoci Ukrajine. V prvom rade treba hľadať možnosti na mierové riešenie a prímerie. A odmietame akékoľvek migračné kvóty v pripravovanom pakte pre azyl a migráciu, že ak by sme nezobrali určitý počet migrantov na počet obyvateľov, tak by sme museli platiť pokutu 20.000 eur. Toto odmietame,“ vyhlásil Blanár a dodal, že toto všetko bude „konštruktívne vysvetľovať“ svojim partnerom v EÚ.

Slovensko bude pokračovať v zahraničnej politike na štyri svetové strany

Vláda so znepokojením vníma pokusy postaviť medzi Západom a Východom novú železnú oponu. Slovensko mieni preto suverénne, v kontexte členstva v Európskej únii a NATO, pokračovať v zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Zároveň sa chce kabinet riadiť heslom Slovensko na prvom mieste. Vyplýva to z programového vyhlásenia vlády (PVV).

„Vláda sa bude riadiť heslom ‚Slovensko na prvom mieste‘, čo znamená byť solidárni, zodpovední a predvídateľní v zahraničnej politike so zreteľom na národnoštátne záujmy Slovenskej republiky,“ vysvetlila v dokumente.

Členstvo SR v Európskej únii považuje za nenahraditeľné. Chce presadzovať a podporovať iniciatívy podporujúce samostatnú zahraničnú a ekonomickú politiku EÚ, rovnocenné partnerstvo EÚ s USA, návrat k mierovej podstate EÚ a rešpektovanie jednotlivých členských štátov. Bude podporovať aj spoločné postupy pri ochrane klímy a životného prostredia, ak nebudú drasticky ohrozovať konkurencieschopnosť únie a viesť k znižovaniu životnej úrovne občanov členských krajín.

Odmieta oslabovanie postavenia členských krajín zrušením práva veta pri rozhodnutiach vyžadujúcich súhlas všetkých členov či neodôvodnené presúvanie kompetencií z členských štátov na EÚ. Nesúhlasí ani s akýmikoľvek snahami o povinné kvóty na prerozdeľovanie nelegálnych migrantov, alebo povinnosť platiť za nich akékoľvek represívne platby.

Vláda bude podporovať plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO) a Slovensko sa bude aktívne uchádzať o členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na obdobie rokov 2028 až 2029. Podpora medzinárodného práva a ľudských práv bude prioritou aj v ostatných medzinárodných organizáciách.

Jednou z kľúčových priorít vlády je ekonomická diplomacia. „Základnou úlohou bude definovanie a systematické a cieľavedomé rozvíjanie účasti slovenských podnikateľských subjektov na európskych a globálnych trhoch,“ priblížil kabinet.

Zároveň vníma potrebu podpory nielen exportu tovarov a služieb na zahraničné trhy, ale aj potrebu vytvorenia systému podpory investícií slovenských firiem v zahraničí. Plánuje tiež posilniť starostlivosť o zahraničných Slovákov a zvyšovať úsilie o ich návrat na Slovensko.

V súvislosti s dianím na Ukrajine chce kabinet podporiť všetky zmysluplné mierové plány a bude naďalej podporovať humanitárnu pomoc. Nebude však pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine.

Vláda chce tiež venovať pozornosť nadrezortnej koordinácii v otázkach obnovy Ukrajiny s prepojením na jej integráciu do Európskej únie, prepojenia konkurencieschopnosti s transformáciou na bezemisnú ekonomiku, či plánovania vnútornej reformy Európskej únie, ktorá sa bude týkať fungovania jednotlivých politík v budúcnosti. „Tieto oblasti patria medzi príklady výziev, ktoré budú formovať to, ako úspešné bude Slovensko v Európskej únii aj do budúcnosti,“ ozrejmil kabinet.

V tejto súvislosti chce zriadiť útvar strategických iniciatív európskeho významu, ktorého cieľom bude identifikovať ďalšie strategické oblasti so zásadným dosahom na odolnosť Slovenska. Príkladom je stabilizácia a obnova Ukrajiny. Plánuje tiež zrealizovať revíziu doterajších aktivít súvisiacich s prípravou na zapojenie SR do stabilizácie a obnovy Ukrajiny a pripraví cestovnú mapu ďalších krokov.

„Vzhľadom na predpokladanú integráciu Ukrajiny do Európskej únie nie je možné čakať na to, kým vojna na Ukrajine skončí, a je potrebné zapájať kľúčových aktérov vrátane podnikateľského sektora do konkrétnych iniciatív už v tejto fáze,“ vysvetlila vláda.

Predseda vlády SR Robert Fico vo svojom videu adresovanému svojim priaznivcom a občanom Slovenska oznámil, že v pondelok 13. novembra 2023 jeho kabinet schválili návrh programového vyhlásenia vlády a ihneď ho predložili Národnej rade SR so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde. Vládny program, s ktorým sa uchádza jeho vláda o dôveru parlamentu, nazval premiér – „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“.

Zdroj: topky.sk / cas.sk / InfoVojna