Profesor Jeffrey Sachs: Tridsaťročný projekt USA v Európe. Nehovorili o ňom pravdu

Veľmi zlý nápad Spojených štátov amerických. Ekonom Jeffrey Sachs v rozhovore s novinárom Tuckerom Carlsonom odhaľuje tridsať rokov starý projekt amerického deep state o rozširovaní NATO na východ. Sachs zdôraznil, že americké snahy o rozšírenie NATO smerom na východ boli kľúčovým faktorom vedúcim k aktuálnemu konfliktu na Ukrajine. Pre Európu bol projekt neudržateľný už od samého začiatku, píšu Parlamentní listy.

„Vojna na Ukrajine bola výsledkom veľmi zlého nápadu Spojených štátov amerických z roku 1994. Tým bol projekt nekonečného a neobmedzeného rozširovania NATO: jednoducho pokračujte na východ,“ povedal Sachs novinárovi Tuckerovi Carlsonovi o projekte takzvaného amerického hlbokého štátu (deep state, pozn. redakcie), ktorý sa začal rozhodnutím prezidenta Billa Clintona.

Podľa Sachsa v nasledujúcich rokoch nezáležalo na tom, kto bol zvolený za ďalšieho amerického prezidenta – vždy po nástupe do funkcie bol informovaný o agende rozširovania Severoatlantickej aliancie smerom na východ. A to napriek tomu, že v roku 1990, pri rokovaniach o znovuzjednotení Nemecka, Spojené štáty uistili vtedajšieho ruského prezidenta Michaila Gorbačova, že sa NATO nerozšíri „ani o piaď na východ“.

Sachs však poznamenal, že hlboký štát v Amerike sa myšlienkou rozšírenia NATO na východ zaoberal už od rokov 1991 – 1992, po rozpade Sovietskeho zväzu, keď sa Spojené štáty cítili ako jediná superveľmoc a mysleli si, že môžu mať všetko pod kontrolou. Od tej doby bolo NATO postupne rozširované o nové členské štáty v niekoľkých vlnách, ktoré sa odohrali počas vlády rôznych amerických prezidentov.

Prvé významné rozšírenie sa uskutočnilo za prezidenta Billa Clintona v roku 1999, keď sa členmi NATO stali Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Ďalšia vlna rozšírenia prišla za prezidenta Georgea W. Busha. V roku 2004 bolo do NATO prijatých sedem krajín: Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovensko, Slovinsko, Bulharsko a Rumunsko.

Jedno z prvých varovaní prišlo v roku 2007. Na 43. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii sa ruský prezident Vladimir Putin ostro postavil proti rozširovaniu NATO smerom na východ. Spojené štáty však aj napriek tomu začali v roku 2008 uvažovať o prijatí Ukrajiny a Gruzínska do aliancie. „Preto vznikla táto vojna,“ vyhlásil ekonom Sachs.

O dva roky neskôr, na konci Bushovej administratívy a začiatku vlády Baracka Obamu, vstúpili do NATO Albánsko a Chorvátsko. Počas Obamovej administratívy bola v roku 2017 do aliancie prijatá Čierna Hora.

Poslednou nádejou Ukrajiny bolo podľa Sachsa zvolenie prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2010, ktorý neusiloval o vstup do NATO, ale namiesto toho sa snažil o neutralitu Ukrajiny medzi dvoma veľmocami. Po protestoch v roku 2014 bol Janukovyč zosadený, pričom udalosti označil za štátny prevrat. Ekonom Sachs pripustil, že Spojené štáty zohrali v tomto násilnom prevrate na Ukrajine „nešťastnú úlohu“.

„Vtedy sa táto vojna začala. Uplynulo už 10 rokov a žiadny prezident o tom nepovedal pravdu,“ uviedol Sachs. Až do 12. februára 2025, kedy došlo k telefonátu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom a minister obrany USA Pete Hegseth oznámil, že Ukrajina do NATO nevstúpi. Túto pravdu nikto nepovedal celé tri desaťročia.

Až do príchodu súčasnej administratívy Donalda Trumpa hrali USA riskantnú hru s cieľom zostať svetovým hegemónom. Kľúčový nebol len telefonát Trumpa s Putinom a vyhlásenie Hegsetha, ale aj komentár ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý priznal, že Amerika určite neovláda celý svet a že v ňom musí spolunažívať s ďalšími mocnými krajinami.

„Tridsaťročný projekt nemusí nutne skrachovať na jednom telefonáte alebo na jednom vyhlásení ministra obrany. Ale je dosť podstatné, že to bolo povedané tak verejne a viditeľne. A Európa je, samozrejme, v šoku, pretože sa k americkému projektu prihlásila,“ povedal Sachs.

Dôsledkom je značná neistota a zmätok medzi európskymi politikmi, ktorí sa ocitli v komplikovanej situácii po tom, čo Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa zmenili kurz a pôvodný plán sa ruší. Sachs priznal, že projekt bol pre Európu od začiatku neudržateľný a mnohých politikov varoval pred „pascou“, ktorú americký hlboký štát predstavoval.

„Pre Američanov je to hra, ale pre Rusov je to otázka života a smrti. Takže americká strana to nemôže vyhrať. Je to nemožné. Snažil som sa im to povedať. A nikto v Európe nemal ani jasno, ani odvahu to vidieť,“ uviedol Sachs.

Problémy amerického projektu podľa neho nevidel žiadny z európskych lídrov, okrem maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý mal podľa Sachsa „úplne jasno už od prvého dňa“. V súčasnosti už pravdu odhaľujú aj ďalší európski politici.

Doterajšie kroky Trumpa a ministra obrany Hegsetha podľa Sachsa naznačujú, že pre Spojené štáty členstvo Ukrajiny v NATO nič neznamená. „Nepotrebujeme tam byť. Pre nás to nič neznamená. A neznamená to ani, že sa Rusko teraz chystá napadnúť západnú Európu,“ dodal Sachs.

Otázkou tak zostáva, či Trump dokáže „udržať nohu na brzde“ a zastaviť tridsať rokov trvajúci projekt amerického hlbokého štátu. Ak sa mu to podarí, Sachs jeho administratíve predpovedá úspech.

hlavnydennik.sk