Probruselský plátok EUobserver vyzýva EÚ na „vojnu“ proti Ficovej a Orbánovej vláde: „Zasiahnite ich všetkým, čím môžete“

Slovenská a maďarská vláda odmietli súhlasiť s 18. balíkom sankcií proti Rusku, pokiaľ nebudú mať od Európskej komisie (EK) garancie súvisiace s návrhom na zastavenie dovozu ruského plynu od januára 2028.

V Bruseli dosahuje v poslednom čase hystéria namierená proti suverenite takmer neuveriteľnú úroveň. Jeden proeurópsky spravodajský portál zašiel tak ďaleko, že vyzvala na „vojnu“ proti slovenskej a maďarskej vláde len preto, že odmietli podpísať 18. balík sankcií proti Rusku, kým nedostanú záruky, že zastavením dovozu ruského plynu od januára 2028 nebudeú poškodení a nebude ohrozená ich energetická bezpečnosť.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Zúrivú poznámku napísal redaktor pre zahraničné záležitosti liberálneho probruselského spravodajského portálu EUobserver Andrew Rettman. Jeho článok bol zverejnený v pondelok 30. júna 2025.

Rettman začal tým, že slovenského premiéra Roberta Fica a maďarského premiéra Viktora Orbána nazval „kremeľskými prisluhovačmi“ za to, že minulý týždeň zablokovali najnovšie návrhy sankcií – hoci schválili predĺženie platnosti všetkých predchádzajúcich 17 balíkov. Redakor ďalej vyzval EÚ, aby im neposkytovala žiadne ústupky, ale „namiesto toho im všetko zobrala“.

Rettman vyzval Brusel, aby vytočil na to využil Európsky parlament ako prostriedok vydierania, pričom sa ani netváril, že mu ide o právny štát alebo demokraciu:

„Uderte na nich všetkým možným: zmrazenými finančnými prostriedkami, konaniami o porušení práva EÚ, súdnymi konaniami, dotieravými auditmi, verejnými urážkami, bojkotmi.“

Rettman dal zároveň priateľskú „radu“ aj pre ostatné členské štáty EU: začať špehovať Budapešť a Bratislavu v nádeji, že sa podarí vyhrabať niečo kompromitujúce, čo by sa dalo ďalej použiť na vydieranie suverenistických vlád.

„Zapojte svoje spravodajské služby do práce a dajte maďarským/slovenským/európskym novinárom do rúk niekoľko tvrdých právd,“ napísal.

„Ak títo dvaja malí zradcovia chcú vojnu s EÚ – dajme im ju“.

Hoci tieto slová určite patria k najradikálnejším príkladom verejného diskurzu v Bruseli, nepredstavujú ojedinelý názor. Dôkazom sú nekonečné očierňovacie kampane EÚ proti každému, kto sa odváži ísť proti hlavnému prúdu – a to znamená predovšetkým konzervatívne, suverénne vlády.

Na jednej strane, nazývať demokraticky zvolených lídrov „zradcami“, pretože uprednostňujú vlastné národné záujmy pred záujmami Bruselu, nie je ani pekné, ani to nedáva zmysel – ak už, tak by sa to malo vzťahovať na tých, ktorí obetujú svoje národy výmenou za body od Ursuly (von der Leyenovej)- ale každý má právo na svoj názor.

Skutočnosť, že Rettman vyzýva na úplné inštitucionálne zneužitie, porušenie všetkých demokratických princípov, na ktorých bola EÚ postavená, je však oveľa vážnejšia – a nebezpečnejšia – záležitosť.

EÚ už postupne oslabuje suverenitu členských štátov, pričom pri každej príležitosti používa proti konzervatívcom právnické zbrane a svoj vlastný výklad „hodnôt EÚ“. Niektorým to zjavne nestačí a chcú nechať oba štáty ekonomicky vykrvácať, kým sa ich občania nepoučia a nevymenia svoje vlády za také, ktoré rozumejú tej správnej straníckej línii.

Navyše celý argument, že Maďarsko a Slovensko vetujú sankcie, pretože sú ruskými bábkami, je v lepšom prípade neuveriteľne úzkoprsý, v horšom prípade až čisté zlo.

Obe krajiny už vyhlásili, že s obsahom 18. balíka nemajú žiadne problémy. S čím však majú problém, je samostatný návrh v rámci nástroja REPowerEU, ktorý by zaviazal všetky členské štáty EÚ, aby do konca roku 2027 úplne ukončili dovoz ruských energí, nech to stojí, čo to stojí.

Tento návrh však nemá žiadny význam pre väčšinu západoeurópskych krajín, ktoré už buď nahradili ruskú ropu a plyn, alebo majú k dispozícii potrebnú infraštruktúru, aby tak mohli v okamihu urobiť.

V strednej Európe je však situácia úplne iná. Vnútrozemské krajiny Slovensko a Maďarsko by boli v prípade prijatia legislatívy, ktorá by ich odrezala od ruského plynu z plynovodov a prinútila by ich siahnuť po oveľa drahších alternatívach, čo by spôsobilo štvornásobné zvýšenie cien energií pre domácnosti zo dňa na deň, jednoducho kvôli ich geografickej polohe, veľmi znevýhodnené.

Namiesto toho, aby sa znížila energetická závislosť, ako sa tvrdí v Bruseli, že by sa postupne odstránil ruský plyn, nové opatrenia by spôsobili, že stredoeurópske členské štáty by boli úplne závislé od jediného zdroja západného skvapalneného zemného plynu dodávaného cez ich susedov. Maďarsko by bolo úplne závislé od chorvátskych terminálov LNG (ktoré od začiatku vojny päťnásobne zvýšili tranzitné poplatky) a Slovensko by nemalo inú možnosť ako nakupovať nórsky plyn cez Nemecko, čím by tiež prišlo o dôležité tranzitné poplatky, ktoré v súčasnosti získava za dodávky do Česka a Rakúska.

Okrem toho súčasné zmluvy EÚ (článok 194 ZFEÚ) výslovne uvádzajú, že Brusel nemá právo určovať žiadnemu členskému štátu, od koho môže alebo nemôže nakupovať energiu, čo znamená, že návrh porušuje základné právne predpisy EÚ. Ale zrejme je to v poriadku, ak je to namierené proti Rusku.

Problém by bol menší, keby sa opatrenie prezentovalo ako sankcia (ktorou technicky je), ktorá spadá pod zahraničnú politiku a vyžaduje jednomyseľný súhlas. Komisia sa však snaží obísť národné veto tým, že ho zaradí medzi právne predpisy v oblasti obchodu a energetiky, ktoré si vyžadujú len podporu kvalifikovanej väčšiny.

To nedáva Slovensku a Maďarsku inú možnosť, ako použiť právo veta niekde inde – napríklad v 18. balíku sankcií – v snahe zachrániť svoje hospodárstvo a energetickú bezpečnosť.

Nie že by na všetkých týchto technických detailoch v Bruseli veľmi záležalo. Komisii – alebo EUobserveru – by bolo úplne jedno, či tieto dve krajiny, ktoré predstavujú len 3 % EÚ, budú naďalej dodávať ruský plyn, pokiaľ zvyšných 97 % odpojí svoje dodávky. Záleží im však na vládach, ktoré odmietajú dodržiavať pravidlá – a sú ochotní urobiť čokoľvek, aby ich zvrhli. Ak to znamená, že 15 miliónov ľudí bude trpieť, kým nebudú voliť tie „správne“ strany, nech sa páči. Stačí ich „udrieť všetkým, čím sa dá“.

Autor: Tamás Orbán – maďarský politický komentátor pre portál European Conservative so sídlom v Bruseli. Narodil sa v Sedmohradsku, vyštudoval históriu a medzinárodné vzťahy v Kolozsvári a pracoval pre niekoľko politických výskumných inštitútov v Budapešti. Zaujíma sa o aktuálne dianie, sociálne hnutia, geopolitiku a stredoeurópsku bezpečnosť.

Zdroj: europeanconservative.com / InfoVojna