Prečo si myslíme, že nám ukradnutú slobodu vybojuje zas niekto druhý?

„Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden“. M. R. Štefánik

Ešte sa vrátim k výročiu tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Aký je jeho odkaz pre súčasnosť? Veď naoko a zvrchu máme „slobodu – štátu, aj občiansku, aj mediálnu…

Zjavne na tejto téze niečo škrípe a zároveň stále vo vzduchu vidí ten Štefánikov odkaz o slobode, za ktorú treba bojovať. Jeho odkaz je nielen nadčasový, ale aj súčasne mnohoraký a najmä kritický vo vzťahu k našej štátnej reprezentácii.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Štefánik totiž hovorí o „vlasti“, hoci Slovensko bolo v područí Uhorska; smutné, že dnešní mainstreamoví politici hovoria o Slovensku len ako o „tejto krajine“ – v ukazovaco-vymedzovacom tvare, ktorý sa používa voči niečomu cudziemu alebo k niečomu, k čomu nemáme vzťah. A to máme vlastnú zvrhovanú štátnosť, vlastný štát, ktorý je náš!

Aj dnes platia Štefánikove slová „pomôžte mi oslobodiť moju vlasť“ – opäť, žiaľ, musíme našu vlasť oslobodzovať nielen od už zničujúceho cudzieho vplyvu, ale aj od domácich politických a mediálnych zapredancov, ktorí Slovensko dávajú do područia cudzích záujmov a likvidujú národnú identitu a štátnu suverenitu.

A pritom už modlitba našich predkov z veľkomoravskej éry v najstaršom zachovanom type hlaholskej unciály hovorí vo vlasteneckom duchu: „Na kráľovstvo naše, Pane, milosťou tvojou zhliadni. A nevydaj, čo je naše, cudzím, a neobráť nás za korisť národom pohanským“. Inak povedané: cudzie nechceme, ale svoje si nedáme.

Žiaľ, naše sa dáva za babku, zapredáva, likviduje a dokonca asistujeme v kolektívnej samovražde civilizačného kolektívneho Západu. Pravda sa navyše vydáva za hoax a lži za pravdu.

Preto je stále aktuálny aj ďalší Štefánikov odkaz „Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť“. Nielen tú oficiálnu, režimovú, systémovú, štandardizovanú, mainstreamovú… ale aj pravdu z alternatívnej strany a uhlov pohľadu a najmä pravdu národných záujmov.

Lebo čo odkázať tým veľkým „Európanom“, čo Slovensko a slovenské poznajú len pol roka pred voľbami a potom zas zabudnú, zavrhnú a národ vrhnú do ďalších a ešte horších kríz? Asi zas len po štefánikovsky: nikdy neprestať milovať svoj národ.

Lebo to je kľúčové aj pri výbere vo voľbách. Láska k pravde, láska k vlasti nikdy nesklamú.

Rafael Rafaj

skspravy