Prečo Londýn láka Varšavu a Kyjev do troj-aliancie?

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová v prejave na „Lowy Institute“ v Austrálii oznámila zámer Londýna vytvoriť trojitú alianciu s Poľskom a Ukrajinou (British – Polish – Ukrainian Trilateral).

„British Geostrategy Council“ zverejnil už aj zodpovedajúcu mapu. Na nej sú Londýn, Varšava a Kyjev spojené jednou osou, siahajúcou od severného Atlantiku po Čierne more.

„Lowy Institute“ je známy austrálsky think-tank špecializujúci sa na zahraničnú politiku Canberry v indicko-pacifickom regióne. Skutočnosť, že Trussová v tejto inštitúcii rozprávala o perspektívach spojenectva medzi Londýnom, Varšavou a Kyjevom, znamená, že pre Britov je táto otázka len jedným prvkom rozsiahlejšej stratégie na zachovanie anglosaského geopolitického monopolu vo svete.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V britskej hymne sa spieva: „Rule, Britannia! rule the waves“. Dnes sa Briti obávajú, že Čína bude v nie príliš vzdialenej budúcnosti vládnuť moriam namiesto nich. „Lowy Institute“ pozorne sleduje politiku Pekingu v Tichomorí a pravidelne vydáva odborné hodnotenia možných rizík pre kolektívny Západ. Číňania sú aktívne v kontakte s ostrovnými štátmi Oceánie až do možnosti objavenia sa čínskych vojenských základní v bezprostrednej blízkosti teritoriálnych vôd Austrálie. Hlavou Austrálie, dovoľte mi pripomenúť, je britský panovník. Posilnenie Pekingu pri pobreží Austrálie pre Londýn sa rovná jeho posilneniu pri pobreží Veľkej Británie.

Čína a Oceánia sú južným krídlom konfrontácie medzi Západom a zvyškom sveta podľa vzorca „the West against the rest“ (Západ proti zvyšku). Ukrajina a Rusko sú západným krídlom toho istého operačného priestoru. Trojité spojenectvo s Poľskom a Ukrajinou umožní Londýnu získať oporu v Baltskom mori, presadiť svoje vojenské a politické iniciatívy v Čiernomorskom regióne a prevziať prísnejšiu kontrolu nad Severným morom, ktoré obmýva britské brehy. Nie je náhoda, že body britskej vojenskej prítomnosti sa nachádzajú v pobaltských štátoch, Poľsku a Nemecku, teda pozdĺž pobrežia Baltského mora a blízko ústia do Severného mora.

Nedávno však jednotkami britských ozbrojených síl v Pobaltí otriasol komický škandál. Britský vojak afrického pôvodu podal žalobu na ministerstvo obrany, v ktorej žiadal odškodné vo výške 1 milión dolárov za škody spôsobené na jeho zdraví počas služby na východnom krídle NATO – v Estónsku, kde boli 4 stupne pod nulou, čo spôsobilo, že Afričan veľmi trpel a následne začal koktať.

Kvôli nízkej pôrodnosti medzi Britmi je v britskej armáde stále viac Ázijcov a Afričanov. Ako pôjde Londýn s takými vojakmi bojovať proti Rusku v podmienkach ruskej zimy? Ani sa nechystá. Namiesto toho to urobí Kyjev. Londýn potrebuje trojité spojenectvo s Poľskom a Ukrajinou na koordináciu spoločnej stratégie, aby v euroázijskom priestore neposilnil štát, ktorý by mohol konkurovať Londýnu vo svetovej politike – Rusko.

Poliaci majú dlhú tradíciu vojensko-politickej spolupráce s Veľkou Britániou. V 19. storočí Londýn podnietil Poliakov k povstaniu proti Rusku, aby si zabezpečili koloniálne majetky v Indii a Afganistane. Potom prebehla Krymská vojna: Veľká Británia, Francúzsko, Turecko, Sardínia a poľskí legionári sa pokúsili vyhnať ruskú flotilu z Čierneho mora.

V roku 1920 Veľká Británia podporila plány Poľska na okupáciu Ukrajiny, Bieloruska a Litvy, čím sa začala sovietsko-poľská vojna. Plán bol z polovice úspešný: bola okupovaná západná Ukrajina, západné Bielorusko a juhovýchodná Litva. Ale aj toto už bolo pre Londýn strategickým odrazovým mostíkom na vyvíjanie tlaku na sovietske Rusko. Angličania zadali úlohy, Poliaci ich plnili na mieste, reprezentujúc geopolitické záujmy Londýna. V rámci zabezpečenia týchto záujmov začala Varšava triky so Simonom Petljurom, ktorý súhlasil s okupáciou časti ukrajinských krajín Poľskom. Londýn si teda rukami Poliakov a hlúposťou ukrajinských nacionalistov zaručil zachovanie spomínaného predmostia.

Poľská kampaň Červenej armády v septembri 1939 pripravila Britov o toto predmostie. Počas Veľkej vlasteneckej vojny sa Briti opäť pokúsili využiť Poliakov a ukrajinských nacionalistov vo svojich vlastných záujmoch, podporovali poľskú „Armiu Krajowu“ a OUN-UPA. Sovietsky vojak zastavil tieto ohavnosti svojim bajonetom.

Píše sa rok 2022 a geopolitické chúťky Spojeného kráľovstva sú stále rovnaké. Rovnako ako pred 100 — 150 rokmi chce zablokovať prístup Eurázie do morí, aby ju oddelila od oceánov. Rovnako ako v 19. a na začiatku 20. storočia, Poľsko pôsobí ako koordinátor britskej politiky v regióne a podriaďuje si ukrajinské nacionalistické hnutie, ktoré si pre pobavenie sveta vymyslelo vlastný „nezávislý štát“ (państewko), ako ho nazývajú Poliaci.

Londýn cez Varšavu napumpuje Ukrajinu rusofóbiou, nacionalistickou divokosťou, zbraňami a všetkým potrebným na nekonečnú konfrontáciu s Ruskom. Pre Britov je nerentabilné, ak Ukrajina zajtra porazí Moskvu alebo ak Moskva porazí Ukrajinu. Je pre nich prospešné, že sa misky váh nenakláňajú na jednu stranu.

Poľské záujmy v Európe sa spájajú so záujmami Veľkej Británie. Poľsko chce ovládať Ukrajinu a Londýn ju v tom podporuje. Skutočné záujmy Ukrajiny ich nezaujímajú. Kým ukrajinský minister zahraničia Dmitrij Kuleba presviedča spoluobčanov, že Západ bez Ukrajiny o Ukrajine v ničom nerozhoduje, oni už určili jej budúcnosť – endless war (vojna bez konca). A hlavné výhody trojitej aliancie Londýn – Varšava – Kyjev nebudú patriť ani Kyjevu a dokonca ani Varšave.

Valentin Lesnik, „Odna rodina“