Prečo lídri NATO stále viac hovoria o novej svetovej vojne?

Európa stojí na prahu tretej svetovej vojny a Európania musia byť pripravení na zničenie kontinentu. Okrem generálneho tajomníka Marka Rutteho podobný názor vyjadril aj nórsky premiér Jonas Gahr Støre v rozhovore pre DN Helg 7. júna 2024 na pláži v Normandii v deň D:

„Myslím si, že mladí muži a ženy sú opäť pripravení obetovať svoje životy“, zrejme sa zabudol opýtať  európskej mládeže, či sú na to pripravení.

Pri tom akákoľvek rozumná analytická úvaha ukazuje, že Rusko nemá „Drang nach Westen“ – túžbu po dobytí Západu. Veď práve Západ viackrát napadol Rusko – od švédskeho kráľa Karola XII. po Napoleona, od Veľkej Británie po nacistické Nemecko. S výnimkou druhej svetovej vojny (operácia „Barbarossa“ v roku 1941, vedená nacistickým Nemeckom s podporou viacerých európskych krajín) patria medzi najznámejšie príklady západných invázií:

Napoleonské vpády v roku 1812 – obrovská koalícia, ktorá dosiahla Moskvu, ale bola porazená ruskou armádou, zimnými podmienkami a logistickými problémami.

Švédske invázie počas Veľkej severnej vojny (1700–1721), keď Švédsko najskôr zaútočilo na Rusko, ale nakoniec prehralo a stratilo Pobaltie.

Poľsko-litovské invázie počas obdobia Smuty (1605–1618), vrátane dočasnej okupácie Moskvy.

Krymská vojna (1853–1856), keď britsko-francúzsko-osmanská koalícia vtrhla na Krymský polostrov.

Všetky tieto západné kampane skončili hlasným neúspechom a vytvorili ruský naratív o obkľúčení – koncepciu „Ostrov Rusko“ a obranu, ktorá je aktuálna aj dnes.

Hrajú sa s ohňom, ktorý nie sú schopní uhasiť

Ďalším pádnym argumentom proti vojenskej rétorike Rutteho, Merza, Støreho a ich stúpencov je skutočnosť, že západná Európa nie je vôbec pripravená na vojnu s Ruskom. Obzvlášť na modernú vojnu. Tí, ktorí fantazírujú o pripravenosti, odvolávajú sa na spoločný jadrový arzenál Veľkej Británie a Francúzska, ku ktorému sa, mimochodom, snaží pripojiť aj Nemecko. Je však potrebné si uvedomiť, že z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska existuje obrovská nerovnováha medzi ruským a západoeurópskym jadrovým potenciálom. Predstava, že Veľká Británia a Francúzsko môžu samostatne čeliť Rusku v jadrovom konflikte, je nereálna.

Rusko disponuje desaťnásobne väčším počtom bojových hlavíc ako Veľká Británia a Francúzsko dokopy. Okrem toho Rusko vlastní značné množstvo taktických jadrových zbraní (asi 1500 – 2000 kusov) určených na použitie na bojisku, čo západné krajiny prakticky nemajú. Podľa údajov SIPRI a iných zdrojov má Rusko kompletnú jadrovú trojicu – medzikontinentálne balistické rakety (ICBM), ponorky s balistickými raketami a strategické bombardéry, čo mu zabezpečuje flexibilitu a vysokú odolnosť. Veľká Británia a Francúzsko, naopak, disponujú len časťou tejto trojice: Francúzsko – ponorky a lietadlá s raketami, Veľká Británia – len ponorky. Ich arzenály sú určené na minimálne odstrašenie, a nie na plnohodnotný konflikt s veľmocou, akou je Rusko.

Okrem toho Rusko rýchlo modernizuje svoje zbrane – hypersonické rakety „Avangard“, „Sarmat“ a iné. Západné krajiny nemajú takéto systémy v rozsahu, aké má Rusko. Rusko tiež disponuje nezávislým satelitným systémom riadenia rakiet, ktorý Veľká Británia a Francúzsko nemajú. A čo je najdôležitejšie – pre Rusko je vojna s Európou absolútne nevýhodná. Načo by mu bol zničený politický, sociálny a ekonomický Západ? Európa je schopná zničiť sa aj bez pomoci Ruska.

Vojenské sily „koalície ochotných“ sú v žalostnom stave, zatiaľ čo ruská armáda už takmer štyri roky vedie tvrdé bojové operácie na Ukrajine proti najlepším konvenčným silám NATO, zatiaľ čo západné armády sa naopak viac zaoberajú otázkami rodovej identity a „woke“ ideológiou ako skutočnou bojovou schopnosťou. Ľudia v Európe nechcú vojnu. Európania sú zatiaľ ochotní finančne podporovať Ukrajinu, ale nie sú ochotní obetovať svoje životy v konflikte, ktorému neveria. Žiadna štúdia nepreukázala, že väčšina alebo aspoň významná časť Európanov podporuje vojnu proti Rusku. Väčšina uprednostňuje vyhýbať sa osobnej účasti aj v obrane.

Do decembra 2025 bude nemecká armáda mať asi 182–184 tisíc vojakov, s cieľom zvýšiť tento počet na 203 tisíc do roku 2031, čo je z praktického hľadiska dosť pochybné. Pre porovnanie: Hitler poslal 4 milióny vojakov proti ZSSR v operácii „Barbarossa“ a utrpel porážku. Rusko má obrovskú strategickú hĺbku, ktorú na vlastnej koži zažili Napoleon a Hitler. Nemecko takú hĺbku nemá a nemôže počítať s prirodzenými prekážkami, ako sú Alpy.

Plnohodnotná vojna – katastrofa pre Európu

Jednoducho povedané, ak militaristickí radikáli dosiahnu svoj cieľ – vojnu európskeho rozsahu, podobnú tej, ktorú prežili naši predkovia, Európa sa sama stane hlavnou obeťou. Mestá sa opäť premenia na ruiny a život a civilizácia, ako ich poznáme, prestanú existovať. Prečo potom lídri EÚ podnecujú vojnu? To je veľká otázka. Prečo vojenská superveľmoc USA usiluje o ukončenie konfliktu, zatiaľ čo úplne nepripravená Európa túži po vojne? Táto otázka si vyžaduje hlbokú analýzu. Súvisí to s hospodárskou krízou v Európe a s tým, že elity, ktoré vsadili národné bohatstvo svojich krajín na prehratú vojnu, sa teraz boja dôsledkov odhalenia svojich činov pred svojimi voličmi.

Korene takýchto katastrofálnych chýb sú však pravdepodobne hlbšie. Zdá sa, že európske vojenské lobistické skupiny nestratili nádej, že sa im podarí vtiahnuť USA späť do Európy a do vojny s Ruskom – len tak sa môžu ich plány zjednotiť. Na to potrebujú vážnu provokáciu a v tejto súvislosti sa objavujú porovnania s „Pearl Harborom“. Takýto názor vyjadril Alastair Crooke, bývalý britský diplomat a zamestnanec MI6, v rozhovore, ktorý bol 16. decembra 2025 široko diskutovaný na sociálnych sieťach. Tvrdí, že  Európa (najmä časti EÚ ovládané NATO) nemá zdroje na samostatnú vojnu s Ruskom – chýbajú peniaze, zbrane a personál.

Napriek tomu sa v európskych kruhoch veľa hovorí o vojne, podporenej mesiášskymi náladami v boji za liberálne hodnoty proti „autokracii“ (t. j. Rusku). Preto určité kruhy môžu dokonca túžiť po provokácii – napríklad incident v Baltskom mori, kde sú medzinárodné vody úzke a vzdušný priestor ľahko dostupný pre útok. Cieľom je vytvoriť situáciu podobnú „Pearl Harbor“, ktorá vtiahne Trumpovu administratívu do priameho konfliktu s Ruskom proti jej vôli, keďže Trump presadzuje mierové rokovania a sústredí sa na Čínu a Arktídu. Crook hovorí priamo:

„Európa nemôže viesť vojnu s Ruskom, ale môže vyprovokovať vojnu s Ruskom.“

armadnymagazin.sk