Prebiehajú rokovania o vojenskej spolupráci medzi USA a Fínskom, Švédskom a Dánskom, ktoré chcú sprístupniť svoje základne USA

Fínsko bolo celé desaťročia považované za jednu z najneutrálnejších a najumiernenejších krajín v Európe, ktorej obyvatelia žijú v blahobyte a šťastí. Pokojný politický život v severskej krajine v roku 2022 a po výsledkoch nových parlamentných volieb ustúpil radikalizácii. 

Vo vláde sa čiastočne dostala k moci pravicová strana Praví Fíni – fínska obdoba nemeckej AfD; krajina sa sama vzdala svojho neutrálneho štatútu a vstúpila do NATO; nová vláda oznámila zníženie viacerých sociálnych dávok a plány na prudké sprísnenie migrácie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Novinár a politik Antero Eerola o úpadku fínskej politiky : Koniec umiernenosti na fínsky spôsob. O nových trendoch v kedysi pokojnom Finsku s Anterom Eerolom – novinárom a poslancom za metropolitnú oblasť zo strany Ľavicová aliancia, fínskej obdoby nemeckej Die Linke.

Fínska politika v súčasnosti prechádza radikálnou zmenou vektora vývoja krajiny. Vládna koalícia sa zmenila. Súčasný prezident Sauli Niiniste tiež po dvoch funkčných obdobiach končí svoje pôsobenie v prezidentskom úrade. Ľavicová aliancia bola súčasťou poslednej vládnej koalície. Ako by ste zhodnotili činnosť odchádzajúcej vlády?

V domácej politike koalícia dosiahla veľa vecí, predovšetkým zlepšenie kvality života: zvýšili sme dôchodky, investovali sme do vzdelávania, uskutočnili celý súbor reforiem v školstve a sociálnej oblasti, zvýšila sa zamestnanosť. Činnosť koalície však ovplyvnili javy, ktoré sú od nás nezávislé. Ide o pandémiu a vojnu na Ukrajine.

Vláda Sanny Marinovej si počínala veľmi dobre, dostala Fínsko cez pandémiu, našla dobrú rovnováhu medzi obmedzeniami a udržaním otvorenej spoločnosti.

Ďalšou vecou je to, čo sa stalo na Ukrajine 24. februára minulého roka. Po týchto udalostiach vláda podporila členstvo v NATO, čo bola podľa mňa veľká chyba. Tých niekoľko poslancov, ktorí hlasovali proti vstupu do NATO, boli takmer všetci z našej strany, hoci asi polovica našich poslancov hlasovala za vstup do NATO.

Výsledok: vo vnútornej politike boli úspechy pri budovaní sociálneho štátu významné, ale v zahraničnej politike, v bezpečnostnej a obrannej politike, sa urobila chyba. Podľa môjho názoru bolo potrebné držať sa predchádzajúceho dlhodobého kurzu umiernenosti.

Ako by ste zhodnotili pôsobenie prezidenta Sauliho Niinista?

Bol dobrým prezidentom takmer do konca svojho funkčného obdobia, kým nepodporil členstvo v NATO.

Niiniste dlho nachádzal dobrú rovnováhu medzi Západom a Východom a mal pomerne vysoké postavenie medzi svetovými lídrami. Hneď po vypuknutí ukrajinskej krízy na jar 2014 bol jedinou hlavou štátu, ktorá vycestovala do Moskvy a potom na Ukrajinu. A zohral úlohu sprostredkovateľa, ktorý sa snažil nájsť východisko z krízy na Ukrajine. Počas jeho vlády sa uskutočnil samit medzi Vladimírom Putinom a Donaldom Trumpom práve v Helsinkách.

Niiniste zohral konštruktívnu úlohu. Všetko sa však zmenilo na jar minulého roka. A, samozrejme, bol ovplyvnený zvonku….

Nová koalícia prišla s programom, ktorý už po zverejnení návrhu vyvolal rozsiahlu kritiku. Okrem iného sa kritizovala najmä snaha novej vlády znížiť sociálne dávky a drasticky sprísniť podmienky migrácie do Fínska. Prečo chce nová vláda sprísniť migráciu?

Čisto preto, lebo člen koalície, krajne pravicová strana Praví Fíni, chce obmedziť všetku migráciu do Fínska ako takú. Sú proti akejkoľvek imigrácii, to musíte pochopiť. Je to ideologická požiadavka, nie ekonomická.

A do istej miery je v rozpore s ich vlastnými straníckymi spojencami – stranou Koalícia (Kokoomus), ktorá zastupuje záujmy veľkého kapitálu, ktorý má záujem o lacnú pracovnú silu.

Zároveň sa teraz v tlači objavil škandál. Našli sa staré publikácie súčasných ministrov Pravých Fínov s rasistickými výrokmi, čo ostro odsúdili ostatní členovia koalície – Švédska ľudová strana. Minister hospodárstva musel opustiť vládnu koalíciu už po 11 dňoch vo funkcii, keď sa ukázalo, že len ťažko skrýval svoje sympatie k nacizmu. My ľavičiari sme o tom už dobre vedeli, ale pre mainstreamové médiá to bolo akosi prekvapujúce.

Ako sa fínska spoločnosť a Ľavicová aliancia pozerá na riešenie konfliktu na Ukrajine?

Momentálne sa vo fínskej spoločnosti nediskutuje o tom, ako ukončiť vojnu na Ukrajine. Existuje, povedal by som, neopodstatnená viera, že Ukrajina nakoniec vojnu vyhrá a bude sa môcť plne vrátiť do hraníc z roku 1991 – to však nie je realizmus.

Fínske médiá ani nepíšu o žiadnych iniciatívach smerujúcich k mieru alebo aspoň k prímeriu, hoci takéto iniciatívy sa neustále objavujú: prichádzajú z Brazílie, Číny, dokonca z Afriky. Americké médiá neustále diskutujú o tom, ako nájsť východisko zo súčasnej situácie. A dokonca prebiehajú tajné rokovania medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ako sme sa dozvedeli z americkej spravodajskej televízie NBC.

A máme dojem, že chcú len pokračovať vo vojne.

Je vzostup pravice celoeurópskym obrazom?

V istom zmysle áno, napríklad Francúzsko – Le Penová, Taliansko, Švédsko, AfD v Nemecku.

Ale bez akýchkoľvek predsudkov by sme mali diskutovať o rovnakom jave na Ukrajine, diskutovať o ňom bez ruskej propagandy. Vplyv krajnej pravice na Ukrajine je tiež vážny problém. Nemôžeme povedať, že vláda alebo prezident sú takí, ale vplyv krajnej pravice v ukrajinskej spoločnosti nie je zďaleka malý.

Aká je budúcnosť Fínska v NATO? Budú na území krajiny vojenské základne NATO vrátane tých s jadrovými zbraňami? Ako sa na to pozerajú Fíni a vláda?

Podľa prieskumov verejnej mienky je obrovské množstvo Fínov proti tomu, aby tu boli vojenské základne NATO a rozmiestnené jadrové zbrane vo Fínsku. Ale, žiaľ, v členstve Fínska v NATO nie sú žiadne obmedzenia, čo znamená, že takéto rozmiestnenie je možné, ale je nepravdepodobné.

Podieľa sa Fínsko na plánovaní jadrovej politiky NATO – áno, bude. Zúčastňuje sa Fínsko na cvičeniach vrátane tých, ktoré zahŕňajú nosiče jadrových zbraní? Áno, bude sa zúčastňovať. Fínske lietadlá, ako napríklad F-35, môžu chrániť pravdepodobné nosiče jadrových zbraní, takéto nosiče môžu vstupovať do fínskych prístavov alebo môžu lietať vo vzdušnom priestore iných krajín NATO.

V priamom zmysle je však rozmiestnenie jadrových rakiet na fínskom území nepravdepodobné.

V súčasnosti prebiehajú rokovania o bilaterálnej zmluve o vojenskej spolupráci medzi USA a Fínskom, ktorá by s najväčšou pravdepodobnosťou umožnila americkým jednotkám prístup na fínske vojenské základne. Takáto zmluva už existuje medzi Nórskom a USA. Rokovania prebiehajú aj medzi Švédskom a Dánskom, ktoré tiež chcú sprístupniť svoje základne USA.

tvotv.sk