Pre koho vlastne poslankyňa Kolíková pracuje?

Poslankyňa Kolíkova tvrdí, že naša civilná spravodajská služba (SIS) nedostáva všetky spravodajské informácie od partnerov.

V nedeľnej debate toto jej tvrdenie podporil kto iný, ako angažovaný redaktor Direr, odvolávajúci sa na nemenovaných českých diplomatov, ktorých citovala česká redakcia Denníka N. Pekne zamotaná story!

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Oni zjavne obaja vedia, prečo sa rozhodli útočiť na spravodajskú službu. Pre tento typ ľudí, ako Kolikova a Direr je totiž táto organizácia nebezpečná. A to aj preto, že na útoky politikov zo zásady nereaguje.

Toto je to, čo Kolíkovej prekáža. Nevie ich vtiahnuť do “hry”. Preto zneužíva ich nekomentovanie a rozpráva vo verejnom priestore skutočné nezmysly a svojim zvýšeným, zle znejúcim, hlasom spolu s bláznivou gestikuláciou chce zaujať.

Takže nie konštruktívna debata a návrhy na riešenia, ale podsúvanie argumentov, ktoré sa opierajú o českých diplomatov. No a tu je osobný problém pani Kolikovej, či pracuje pre našu, alebo českú stranu. …keď využíva ich názory paradoxne proti spravodajskej službe vlastného štátu. Nedošlo jej, že aj od Čechov to môže byť hra.

Takže neverí našej službe, ktorá má nezastupiteľné miesto v spoločnosti pri otázkach bezpečnosti občanov SR, ale verí českým diplomatom.

A preto by som rád počul vysvetlenie, čo tým sleduje a prečo takto napomáha bezpečnosť na Slovensku oslabovať.

Žeby rovnaký manuál na útoky na Slovensko zvnútra aj zvonku? Lebo každý jej výrok je totožný práve s jej liberálnymi kolegami zo zahraničia. Tak opäť zopakujem: pre koho vlastne pani Kolíkova pracujete? Lebo toto nie je práca pre národ ani pre občanov Slovenska, ale pre cudzie záujmy. …a my Vám to nezabudneme!

Jozef Viktorín/skspravy.sk