Právnička Laššáková: Chcú nám zobrať zhromažďovacie právo. Nedajme si ho vziať! Pokojné zhromažďovanie sa občanov má absolútny charakter!

Právnička Judita Laššáková zároveň položila otázku tzv. tribúnom Novembra 89, komu v novembri 1989 ohlasovali protestné zhromaždenia.

Opakovanie je matkou múdrosti. Preto sa pokúsim opätovne zdôrazniť to, čo by malo byť v demokratickom a materiálnom právnom štáte zrejmé každému. Hlavne osobám, ktoré zastávajú ústavné a rôzne iné štátne funkcie. Dnes si opäť pomôžem aj citátom z knihy „Míľniky a náhrobky právneho štátu“.

No skôr, ako budem citovať, čo som v nej napísala, uvediem niekoľko poznámok. Áno, aj právo na zhromažďovanie je možné obmedziť. Avšak pokojné zhromažďovanie sa občanov, ktorí svoje právo aplikujú bez násilností, má absolútny charakter. Zdôrazňujem, že aj neohlásené!

Tu mi napadá jedna otázka, na ktorú mi možno dajú odpoveď takzvaní tribúni Novembra 89: Komu ste v novembri 1989 ohlasovali protestné zhromaždenia? Alebo som sa mala opýtať takto: Koho ste v novembri 1989 žiadali o povolenie na zhromaždenie?

Prosím všetkých hejterov, aby si odpustili nejapné poznámky ohľadom súčasného ministra životného prostredia, že on určite protestné zhromaždenia „niekomu“ hlásil! To by predsa pán Budaj nepochybne nikdy neurobil, všakáno?!

A teraz k sľúbenému citátu.

Nižšie uvedený text sa nachádza v knihe „Míľniky a náhrobky právneho štátu“ na stranách 154 – 155, držte si klobúky a pripravte sa na trochu právničiny:

„Ako bolo uvedené v kapitole Rozšírenie témy ‚Obmedzenie základných práv a slobôd‘, štát tým, že sa zaviazal k dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd, je viazaný touto povinnosťou. V takomto prípade má voči občanom záväzok. Tento môže byť buď pozitívny, alebo negatívny. Občan má právo na slobodné voľby a štát má povinnosť ich zabezpečiť. Jedna z mnohých slobôd, v ktorej sa tiež snúbia oba záväzky štátu naraz, je aj sloboda zhromažďovania.

Negatívnym záväzkom štátu v prípade slobody zhromažďovania je zákaz doň zasahovať. Tento je dokonca rozšírený na samotné organizovanie zhromaždenia. Štát nesmie podmieniť organizáciu žiadneho zhromaždenia povoľovacej povinnosti zo strany organizátorov. Štátu v podobe príslušných orgánov sa zhromaždenie ohlasuje.

Ako jedno z najdôležitejších politických práv nesmie podliehať povoleniu, inak by sa mohlo stať, že občania nespokojní s politikmi verejne neprejavia svoju nespokojnosť v uliciach, lebo štátny orgán im to jednoducho nepovolí. Preto táto sloboda nesmie a ani nie je viazaná zákonmi tak, aby štát mohol rozhodovať o uskutočnení takéhoto prejavu nesúhlasu občanov.

Zákonom stanovené podmienky dané sú, ale tie v žiadnom prípade neumožňujú štátnemu orgánu ‚vydať povolenie‘. Ohlásené zhromaždenie štátne orgány môžu zrušiť iba za zákonom daných podmienok, ktoré sú súdom preskúmateľné.

Pozitívnym záväzkom štátu v prípade slobody zhromažďovania je povinnosť štátu chrániť jeho priebeh. Ak sa stane, a aj sa stáva, že sa v rovnaký deň blízko seba majú uskutočniť dve zhromaždenia s antagonickým (nezmieriteľne protirečivým) heslom, povinnosťou štátu je umožniť, aby sa obe konali tak, ako boli nahlásené. Štát musí zmobilizovať svoje zložky zabezpečujúce poriadok, aby k verejnému prejavu občanov oboch, dokonca aj nezmieriteľných skupín, došlo.

Dohovor chráni slobodu zhromažďovania absolútne, to znamená, že štát musí vyvinúť maximálnu aktivitu, aby do zhromaždení nezasahoval, ale aby sa uskutočnili obe. Je už tradíciou, že na Slovensku sa v deň konania Dúhového pochodu za práva LGBTI+ ľudí organizuje aj Pochod za rodinu. Obe blízko seba.

Policajné zložky, ktoré je štát povinný zabezpečiť, majú za úlohu chrániť právo oboch skupín občanov vyjadriť svoju nespokojnosť, presvedčenie, vlastne čokoľvek, verejnou formou. Jediným kritériom na to, aby takéto zhromaždenie požívalo ochranu Dohovoru, je jeho pokojný priebeh. Násilnosti ani prípadné poškodzovanie majetku prejavené počas zhromaždení Dohovor nechráni. V takom prípade totiž už sloboda zhromažďovania naráža na iné práva, napr. na vlastnícke právo.“

Zdroj: Facebook Judita Laššáková

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)