Pouličné čertovské tančeky progresívcov s kádehákmi

Progresívci sa skutočne vyvíjajú. Nejde však o ten ich „pokrok“, ale o situáciu „z núdze cnosť“. Kaviarenskí pseudointelektuáli vytiahli nohy z nadácií, mimovládok, pubov, pivníc, či presklených kancelárií svojich think tankov a vyšli na námestia.

Zrazu je proanglosaským liberálnom dobrá aj ulica, ktorú naplnenú protestujúcim davom inak označujú za opice, dezolátov či čvargou. Aký to „progres“, že?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Ale ani to nás nemôže prekvapiť. Veď ich ideologickí, geopolitickí a aj politicky názoroví tútori okrem diktovania v parlamentoch a na rôznych medzinárodne sa tváriacich fórach vo veľkom štýle využívajú aj technológiu zmeny moci na uliciach tých štátov, kde sa im to vymklo spod kontroly. Scenár akoby ich jedna globálna mater mala sa volá „farebné revolúcie“.

A majú aj svojho organizačného gurua, Saula Alinského, ktorý im dal v jednej zo svojich revolučných knižiek „Pravidlá pre radikálov“ (Rools for Radicals) presné návody ako rozhodnúť nie pri rokovaní za stolom alebo demokraticky cez hlasovací lístok vo voľbách, ale revolučne na ulici.

Samozrejme, za poriadneho hrmotu a pozornosti režimových médií, ktoré sú zhodou okolností tiež médiami mamutích globálnych korporácií.

Diabiolská symbióza ako progresívno-ľavičiarska rúčka umýva globálno-pravicovú rúčku so spoločným úsilím udusiť parlamentnú a pluralitnú demokraciu vôle väčšiny ľudu a nahradiť ju diktatúrou pravidiel cez tzv. právny štát a samozvane pretláčanú „liberálnu demokraciu“, čiže svetový poriadok s proamerickými pravidlami moci

To, čo organizovalo protesty po Slovensku, to boli len lokaji, aktivisti a služobníčkovia týchto pánov, ktorých jedinou úlohou je zabezpečiť, aby slobodní ľudia, aj celý národ držali hubu a krok pri novom globálnom „pokroku“ v snahe držať aj Slovensko v jednom závislom, nesuverénnom vreci.

Luciferova príručka rebélie

Asi najviac prekvapila účasť antikresťanského hnutia „K“DH, ale aj to je len omyl z nedostatočnej informovanosti. Politika KDH predsa nebola nikdy kresťanská, až na pár výnimiek, ktoré sa však v niekoľkých vlnách porúčali z hnutia preč.

KDH od začiatku šírilo „nové politické evanjelium“: nenáviď národ, Slovensko a blížneho svojho ako Mečiara, Slotu, Fica... Spojenectvo „K“ádehákov s liberálmi a progresívcami, ktorí systematicky ničia tradičné, konzervatívne, aj kresťanské hodnoty nám opäť vysvetlí Saul Alinsky.

Svoj rebelský manifest totiž venoval „prvému skutočnému radikálovi“ – Luciferovi! Áno, v tej knižke je toto venovanie liberálneho autora. Asi by bolo dobré sa pozrieť či krížik – ak ho vôbec Majerský a spol. nosia – nie je náhodou obrátený dolu hlavou… a všetko by bolo jasné ako facka. Aj tie facky skutočnej demokracii, ktorá rozhodla o smerovaní Slovenska vo volebných miestnostiach. Väčšina Slovákov totiž jednoznačne volila tak, aby sa moci nechopili progresívno-liberálne sily a ich satelity, ktoré dnes objavili moc ulice.

Rafael Rafaj/skspravy.sk