Poslankyňa Progresívneho Slovenska netuší, kto bol Masaryk, ani dátum vzniku prvej Československej republiky

Novozvolená poslankyňa PS, ktorá v septembrových parlamentných voľbách kandidovala za Progresívne Slovensko zo štvrtého miesta, 34-ročná environmentalistka z Bratislavy Tamara Stohlová sa vyznamenala svojimi „vedomosťami“ o našej histórii, keď v jednom z predvolebných rozhovorov nevedela odpovedať na otázku študentov, kedy vznikla 1. Československá republika a kto bol na čele štátu.

Viac vo videu:

https://www.facebook.com/plugins/video.php?height=308&href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fbanas.jozo%2Fvideos%2F3486502321572671%2F&show_text=false&width=560&t=0

Prvá česko-slovenská republika je tradičné označenie úseku dejín Česko-Slovenska od vyhlásenia nezávislosti od Rakúsko-Uhorska dňa 28. októbra 1918 v Prahe do zabratia Sudet Nemeckom dňa 1. októbra 1938 na základe Mníchovskej dohody.

Dňa 30. októbra 1918 sa martinskou deklaráciou prihlásili k spoločného štátu Čechov a Slovákov i zástupcovia Slovenska. Hranice nového štátu stanovila Svetová mierová konferencia v Paríži, pričom súčasťou ČSR sa stala tiež Podkarpatská Rus.

České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Tomáš Garrique Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky.

V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Československa zahraničný čs. vrcholný orgán odboja, Česko-Slovenskú národnú radu (ČSNR), založenú už vo februári 1916 v Paríži. Predstaviteľmi ČSNR boli T. G. Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik a ich diplomatické úsilie účinne podporovali vojenské úspechy čs. légií.

V júli 1918 české politické strany vytvorili ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný československý Národný výbor (NV).

Dňa 14. októbra 1918 E. Beneš dohodovým štátom oznámil, že 26. septembra 1918 vznikla dočasná čs. vláda s T. G. Masarykom ako prezidentom, predsedom ministerskej rady a ministrom financií, E. Benešom ako ministrom zahraničných vecí a vnútra a M. R. Štefánikom ako ministrom vojny.

Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o čs. samostatnosti vypracovaná T. G. Masarykom, ktorý ju s podpismi všetkých troch čs. vládnych činiteľov odovzdal vláde USA – hoci bez vedomia M. R. Štefánika, nachádzajúceho sa v tom čase mimo USA. V Budapešti v uhorskom sneme dňa 19. októbra 1918 vystúpil jediný zástupca Slovákov Ferdinand Juriga s požiadavkou na priznanie sebaurčovacieho práva pre slovenský národ.

V Prahe 28. októbra 1918 NV vyhlásil samostatný čs. štát, a to v nadväznosti na kapitulantskú odpoveď rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Gyulu Andrássyho vláde USA z predchádzajúceho dňa a po mimoriadne nadšenej manifestácii Pražanov.

Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k čs. štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali.

Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa. K prijatiu federatívneho usporiadania spoločnej republiky došlo v roku 1968, k pádu komunistickej diktatúry v roku 1989. Spoločný štát Čechov a Slovákov – Česká a Slovenská Federatívna Republika – sa rozdelil na dva samostatné celky 1. januára 1993.

V Českej republike (ČR) je Deň vzniku samostatného Československa 28. október štátnym sviatkom a považuje sa za najvýznamnejší sviatok krajiny.

Výročie vzniku Československa, ku ktorému oficiálne došlo 28. októbra 1918, je v Slovenskej republike (SR) pamätným dňom.

Šimečka: Zdrojom našej štátnosti nie sú predkovia ako starí Slováci a Slovieni, ale Československo a Masaryk so Štefánikom

V roku 2019 vtedajší podpredsedovia Progresívneho Slovenska Zora Jaurová a Michal Šimečka dali Slovákom vo svojom videoblogu lekciu z histórie, v ktorej hovoria o tom, kto sme ako národ a na aké tradície nadväzujeme.

Viac vo videu:

https://www.facebook.com/plugins/video.php?height=314&href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FProgresivneSlovensko%2Fvideos%2F1335408543299653%2F&show_text=false&width=560&t=0

Zdroj: Facebook Jozef Banáš / InfoVojna