Slovanské Noviny

16. marca 2025

Slovenské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

Poskok vojnových zločincov Dzurinda sa opäť ozval a klame až sa práši: „Nikdy som zbrane hromadného ničenia v Iraku nehľadal!“

Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda ďalej uviedol, že 20 rokov strávených v Afganistane nepovažuje za stratených. 

Západ spravil chybu, keď sa v súvislosti s režimom Saddáma Husajna v Iraku sústredil na prítomnosť zbraní hromadného ničenia a bál sa povedať, že s ním treba skoncovať z iných dôvodov. Vo štvrtok to v relácii Hlboká Online na TASR TV uviedol bývalý predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda.

„Ja som nikdy zbrane hromadného ničenia v Iraku nehľadal, ja som tomu rozumel trochu inak ako možno aj niektorí európski lídri, ktorí sa zrejme báli povedať na rovinu, že proste s tým Saddámom treba skoncovať, pretože to nebolo len o 11. septembri. To bolo o vojne Iraku a Iránu, o okupácii Kuvajtu, o jeho šialenom správaní sa, ignorovaní mnohých rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN… Skrátka, nenávisť išla zo Saddáma Husajna,“ priblížil Dzurinda.

> Slovanská Múdrosť na youtube Slovanských Novín <

„Možno sme ako transatlanticisti nepovedali občanom celú pravdu, možno že sme sa trošku báli tej celej pravdy,“zhrnul Dzurinda a spomenul tiež „komunikačnú ťarbavosť“ niektorých svetových lídrov v tom čase.

Dzurinda ďalej uviedol, že 20 rokov strávených v Afganistane nepovažuje za stratených.

„Za 20 rokov mnoho ľudí pocítilo, že sa dá žiť aj inak ako v totalite, že aj dievčatá môžu mať práva,“ Zároveň poznamenal, že ozbrojené sily SR získali na Blízkom východe cenné skúsenosti, ktoré môžu využiť v budúcnosti. Afganistan bol zároveň pre krajiny Severoatlantickej aliancie lekciou, že bez „obranyschopnosti, bez schopnosti odstrašiť protivníkov to ďalej nepôjde“, dodal Dzurinda.


 Podľa veľvyslanca SR v USA Radovana Javorčíka spravil Západ v súvislosti s Afganistanom chybu, keď predpokladal, že „liberálna demokracia je univerzálna vec, ktorá sa musí ujať v každej krajine“.

Každý národ sa podľa neho musí sám rozhodnúť, ako viesť svoju spoločnosť. Napriek tomu však existujú isté červené čiary, akými sú napríklad prístup žien k vzdelaniu, sloboda slova a iné, dodal.

Rýchly pád afganskej armády po tom, čo sa z krajiny začali sťahovať americkí vojaci, podľa veliteľa Síl pre špeciálne operácie OS SR brigádneho generála Branislava Benku nebol spôsobený tým, že by nebola pripravená na boj.

„Afganské sily boli schopné a pripravené bojovať. Ale nedokázali sme im vštepiť morálku a vôľu brániť sa,“ povedal Benka.

Ako poznamenala moderátorka relácie, podľa občianskeho združenie Mareena je v Afganistane približne 250 ľudí s väzbami na Slovensko, vláda však evakuovala len 28 z nich.

Mareena je podľa svojej riaditeľky Michaely Pobudovej v užšom kontakte s 50 ľudmi, ktorí v krajine ostali. Čo s nimi bude, sa uvidí v najbližších týždňoch a mesiacoch.

„My dúfame, že nová vláda Talibanu nebude na týchto ľudí reagovať nejakým zásadne negatívnym spôsobom, pretože mnohí z nich v minulosti spolupracovali so SR,“ povedala Pobudová s tým, že sú medzi nimi aj lekárky, riaditeľka školy či novinár, ktorý bol v minulosti kritický voči Talibanu.

„Dúfame, že medzinárodná komunita bude spolu so SR žiadať, aby sa voči týmto ľudom nediali žiadne represálie“ a tým, ktorí sú v ohrození, sa naskytne príležitosť dostať sa na Slovensko, dodala Pobudová.

Štvrtková diskusia na tému „11. september 2001 a jeho dopady na zahraničnú politiku“ bola v poradí deviatym dielom cyklu relácií Hlboká Online, ktorú pripravuje TASR TV v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ SR).

Zdroj: veci-verejne.sk