Poodhalenie pozadia kandidátov na generálneho prokurátora SR

02.12.2020

Významnou témou vnútropolitickej scény posledných mesiacov je voľba nového generálneho prokurátora. Voľba sa mala konať v utorok o 11 hodine, termín sa presunul na štvrtok na 17 hodinu. Či sa vo štvrtok naozaj uskutoční, je otázne. V minulosti sa v tejto súvislosti často skloňovalo meno bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica, v súčasnosti vo výkone nepodmieneného trestu za zabitie. Pod paľbou kritiky opozície a verejnosti sa jeho kandidatúra v tichosti stiahla. Do úvahy prichádzajú kandidáti Jozef Čentéš, Maroš Žilinka, Rastislav Remeta, Juraj Kliment, Ján Šanta, Ján Hrivnák, Tomáš Honz, ktorých schválil ústavnoprávny výbor, pričom sudca Kliment prešiel len o hlas. Zo siedmych kandidátov si najskôr vyberali poslanci meno, ktoré schválila prezidentka Zuzana Čaputová.

Voľbe predchádzala ostrá výmena názorov koalície, kedy premiér Igor Matovič vydieral členov koalície pádom vlády, pretože sa k nemu dostala informácia, že niektorá z koaličných strán sa dohodla s opozičnou stranou na mene kandidáta. Koaličné strany odmietli akékoľvek informácie o dohode s opozíciou a momentálne hľadajú v rámci koalície zhodu. Nominantami vládnej strany OĽaNO boli Maroš Žilinka, Juraj Kliment, Ján Hrivnák. SaS preferovala Jána Hrivnáka, Tomáš Honzu, pričom vylúčila Juraja Klimenta, Maroša Žilinku a Jána Šantu, Sme rodina: preferuje Maroša Žilinku. Suma sumarum, nájsť zhodu v jednom kandidátovi postavilo do ťažkej polohy všetky strany vládnej koalície. Mnohí z nominantov na post generálneho prokurátora majú zaujímavú minulosť, ktorá môže vzbudzovať oprávnené obavy z budúceho výkonu ich funkcie.

Súčasný prokurátor Čentéš bol vymenovaný v roku 2010, za Sulíkovej a Radičovej vlády. Bol obvinený zo skartácie spisu, v ktorom jeho príbuzný spôsobil dopravnú nehodu, následkom ktorej umreli dvaja mladí ľudia s malými deťmi. Z poškodeného urobili obžalovaného a podľa záverečného rozsudku dopravnú nehodu spôsobilo auto, nie vodič. Išlo o jasný akt marenia spravodlivosti a zneužitia právomoci verejného činiteľa. 

Šanta z Úradu špeciálnej prokuratúry, nominant OĽaNO, absolvent Paneurópskej vysokej školy je podozrivý z konfliktu záujmov. Prednášal na konferencii organizovanej Gajanovou spoločnosťou – Akadémia konkurzného práva, ktorej konateľ bol vo väzbe pre vážne podozrenia z korupcie v súvislosti so Slovenským pozemkovým fondom. Za úplatok 40% z priklepnutých pozemkov mal reštituentom vybavovať vrátenie náhradných pozemkov pod Vysokými Tatrami. Kováčik podal návrh na disciplinárne konanie na Šantu 17. augusta minulého roka z dôvodu, ako Šanta postupoval pri rozhodovaní o väzbe jednej obvinenej z kauzy pozemkovej mafie, v ktorom Šanta zastupoval svojho kolegu. V kauze zmenky TV Markíza porušil vo verejne medializovanom spore, procesné právo, keď nepustil svedkov do konania. Týždenník Plus sedem dní o Šantovi konštatuje: do Kočnerovho prípadu vložil svoju profesionalitu, spolupráca s jeho parťákom mu nevadí. Podľa zverejnenej komunikácie sa Gajan s Kočnerom bavili o zmenkách voči televízii Markíza a Kočner  žiadal Gajana o zastupovanie v spore s Markízou o 70 miliónov eur. Oboch spája aj kauza Technopol, v ktorej je Kočner obvinený. Paradoxne, žiadny reputačný problém v kauze nevidí ani Úrad špeciálnej prokuratúry, momentálne bez úradujúceho šéfa Dušana Kováčika.

Okolo Juraja Klimenta, navrhnutého Slovenskou akadémiou vied, sa tiež vznášajú rôzne kauzy z minulosti. Jeho meno bolo spomínané v súvislosti so Salmanovcami a s Petrom Tóthom zo SIS. Zviditeľnil sa kauzou zavraždenej Ľudmily Cervanovej, kedy aj napriek novým dôkazom trval na vine odsúdených z jej vraždy a zásadne trval na ich rozsudkoch. Z jeho minulosti vytiahli aféru, z konferencie spravodajcov v Singapure, kde vystrájal v stave opitosti. Novinárka Jana Teleki mu vytýka, že v jej prípade nevydal žiadne rozhodnutie a prípad nechal plynúť do stratena. 

Rastislav Remeta (48) z Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sa spomína v hlavne v súvislosti s bojom proti organizovanému zločinu, s doživotne odsúdenými zločincami ako sú Mikuláš Černák, Branislav Adamčo, Matej Ivančík, či prípadom zavraždeného podnikateľa Jána Kubašiaka, ktorého mali na svedomí aj bývalí policajti. Remetu spomína novinárka Jana Teleki z procesu, kedy postupoval v prospech konkurznej mafie. 

Mimoriadnu pozornosť vzbudzovala kandidatúra Tomáša Honzu (44) z Úradu špeciálnej prokuratúry. Honz sa vyznamenal totalitným tvrdým bojom proti slobode slova. Je známy z káuz obžaloby šéfredaktora mesačníka Z&V Tibora Eliota Rostasa za citáciu výrokov slovenského národovca Ľudovíta Štúra, za údajné rasistické výroky Mazureka, Mizíka, Kotlebu, aj bývalého premiéra Roberta Fica. V prípade Rostasa vydal príkaz k neštandardnému zásahu protiteroristického útvaru NAKA, ktorý v skorých ranných hodinách terorizoval zbraňami jeho rodinu, v prítomnosti jeho maloletých detí. 

Maroš Žilinka (50), bývalý štátny tajomník ministra vnútra Lipšica, z Úradu špeciálnej prokuratúry bol navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou a poslankyňou Sme rodina. Žilinka v minulosti dozoroval kauzy ako podvod na nebankový subjekt Drukos, Transpetrol a prípad exsiskára Ľuboša Kosíka. Tiež kauzu Technopol Servis, kde je obvinený Marián Kočner. Publikoval viacero prác, často aj spolu s protikandidátmi Jánom Šantom a Jozefom Čentéšom. 

Ako priechodný kompromis sa javil Ján Hrivnák (60) z Úradu špeciálnej prokuratúry, navrhnutý Právnickou fakultou Trnavskej univerzity, voči ktorému sa žiadna strana nevyhranila a ako vhodného adepta ho spomínali aj viacerí členovia koalície. Dozorujúci prokurátor Ján Hrivnák sa o post už neúspešne uchádzal v roku 2010. Spomínal sa v súvislosti s pokusom podať žalobu na podklade nezákonnej inšpekcie.  

Názory opozície sa rôznia a zdá sa, že žiaden z kandidátov nemá ich podporu. Fico, zrejme na základe vlastných skúseností, mediálne vyjadril presvedčenie, že ktokoľvek bude z kandidátov zvolený, bude „politicky tlačený“. Poslanci Národnej rady z mimoparlamentného Hlasu-SD sa dali počuť, že nebudú vo voľbe kandidáta na generálneho prokurátora voliť neprokurátora, podľa Pellegriniho medzi kandidujúcimi prokurátormi nevidia žiadneho, ktorý by vo funkcii predstavoval riziko pre Generálnu prokuratúru. Premiér Matovič sa najviac trasie z toho, že by bol generálny prokurátor zvolený aj hlasmi opozície. Preto sa minulý týždeň vyhrážal povalením vlády, ak by SaS urobilo dohodu s Hlasom. Jedno je isté, že chce mať nového prokurátora plne pod kontrolou.

V závere zostala hra v rukách koaličnej rady, ktorá má parlamentnú väčšinu. O to výsmešnejšie vyznievajú Matovičove sľuby o „prokuratúre bez vplyvu politikov“. Aký iný politický vplyv môže byť väčší ako ten, že zvrchovaný vládca justičnej drviacej ruky bude „politicky“ zaviazaný za tento super teplý flek?

autor: Ing. Iveta Michalíková je bývalá kariérna diplomatka

Zdroj:

1./ post-generalneho-prokuratora-sa-uchadza-sedem-kandidatov-aj-muz-ktoreho-planovali-zavrazdit, HN online, 30.11.2020

2./ Poslanci okolo Pellegriniho nebudú voliť neprokurátora, SME, 24.11.2020

3./ Dopoludnie na InfoVojne s Adrianom, Infovojna, 26.11.2020

4./ Zem a vek

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna [email protected]

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.