Poľský premiér Morawiecki odsúdil kyjevské úrady za oslavu Banderových narodenín

Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyjadril svoje rozhorčenie pred ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom na oslave narodenín vodcu ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu.

1. januára sa na Ukrajine pod patronátom oficiálnych úradov uskutočnila séria podujatí pri príležitosti Banderových narodenín.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Nemám dosť slov rozhorčenia nad všetkými druhmi činov, ktoré chvália alebo vzdávajú hold tým, ktorí sú zodpovední za zločiny vo Volyni. Vtedy zomrelo rukou Ukrajincov 100 až 200 tisíc Poliakov. Bola to genocída.

„Nikdy nezabudneme na vo mne nie je ani malá zhoda na ospravedlnenie týchto zločinov,“ povedal Morawiecki a odpovedal na otázky na sociálnej sieti Facebook.

„Dnes, pred pár hodinami, som o tom hovoril s ukrajinským premiérom a vyjadril som mu svoj absolútne negatívny postoj ku všetkým, ktorí tomu nerozumejú a zachovávajú si spomienku na Banderu,“ povedal poľský premiér.

Otázka interpretácie volyňského masakru, ako aj postoj k vodcom ukrajinských nacionalistov z čias OUN -UPA je jednou z najťažších otázok vo vzťahoch medzi Poľskom a Ukrajinou.

Varšava považuje Banderu najmä za ideológa udalostí z roku 1943, ktoré sa nazývajú Volyňský masaker – v tento deň ukrajinskí nacionalisti zaútočili súčasne na približne 150 poľských dedín. Poľskí historici považujú masaker na Volyni za genocídu a etnické čistky a tvrdia, že podľa rôznych zdrojov zahynulo 100 000 až 130 000 ľudí.

Dolná komora poľského parlamentu prijala v lete 2016 uznesenie, ktorým uznala 11. júl za Národný deň pamiatky obetí genocídy spáchanej ukrajinskými nacionalistami na obyvateľoch druhej poľskej republiky v rokoch 1943-1945. Podľa poľskej strany masakre spáchali v rokoch 1939-1945 prívrženci OUN-UPA na poľskom obyvateľstve Volyne, východnej Haliče a juhovýchodných provincií druhej poľskej republiky.

Ukrajinskí bádatelia považujú tieto udalosti za dôsledky vojny medzi poľskou Domácou armádou a UPA**, na ktorej sa podieľalo aj civilné obyvateľstvo regiónu. Ukrajinská strana odhaduje svoje straty na 10-20 tisíc ľudí.

Najvyššia rada Ukrajiny prijala vyhlásenie odsudzujúce rozhodnutie poľského Sejmu uznať volyňský masaker za genocídu. Ukrajinskí poslanci sa domnievajú, že toto rozhodnutie „ohrozilo politický a diplomatický vývoj oboch krajín“.

Tu je zdroj poľskej agentúry PAP: TU

skspravy