Po nečakanom víťazstve Nicușora Dana nad prorumunsky orientovaným Gorgeom Simionom v rumunských prezidentských voľbách nastala akási všeobecná úľava. Simion síce v prvom kole viedol s výrazným náskokom, konečný výsledok je ale jasný.

Napriek tomu na týchto voľbách, ktoré sa nemali uskutočniť ostane nezmazateľná škvrna. Prvé kolo totiž dokázalo, že pôvodné, novembrové voľby boli anulované kvôli fiktívnym dôvodom. Ak sa nechceme hrať na politicky korektných a povieme to priamo, ide o najzávažnejší volebný škandál v dejinách európskej integrácie.
V opakovaných voľbách by fiktívne zasahovanie Ruska už „neprešlo“ a výsledok prvého kola opakovaných volieb vlastne len potvrdil tie anulované. V druhom kole EÚ už nemohla nechať nič na náhodu, čo potvrdil zakladateľ Telegramu. Zaujímavé je, ako sa EÚ snažila „miešať“ do volieb v nečlenskom štáte – v Gruzínsku.
Rumunsko však nie je prvý štát, v ktorom sa EÚ dokonca finančne angažovala. Žiarivým príkladom je Poľsko, ktorému EÚ aj napriek porušovaniu zásad právneho štátu tlieska.
Kto bude ďalší? Ťažko povedať, no voľby sa blížia v Česku, kde je favoritom „nepohodlný“ Babiš. V apríli 2026 budú voľby v Maďarsku, kde bruselskí euroúradníci môžu zacítiť príležitosť odstaviť dlhodobo vládnuceho Viktora Orbána.
Opakovaný „vtip“ už by nezabral
Kritici zrušenia novembrových volieb hovoria o prevrate. Jeho zástancovia sa opierali o šialené tvrdenia o ruskom zasahovaní cez TikTok, hoci na to neboli najmenšie dôkazy. Po prvom kole májových volieb, v ktorom Simion získal 40 percent hlasov, sa svoje klamstvá neodvážili zopakovať. Keby bol pôvodný hlas Rumunov rešpektovaný, Dan by sa nikdy nestal prezidentom – a na jeho mieste by pravdepodobne bol Călin Georgescu
Komisia ešte aj brojí proti TikToku
Po tom, ako sa Dan stal víťazom druhého kola sa ozval zakladateľ Telegramu Pavel Durov. Ten hovoril o tlaku francúzskych tajných služieb na cenzurovanie určitých stránok na Telegrame. Durov je pritom pripravený svoje tvrdenie zopakovať aj pred rumunským súdom. EÚ toto očividné porušenie demokracie tolerovala. Zatiaľ čo Brusel neúprosne útočil na gruzínsku vládu kvôli voľbám, ktoré vyhral so 14-bodovým rozdielom, nepovedal ani slovo – ani jedno vyhlásenie – o volebnom prevrate v jednom zo svojich členských štátov. Aby to bolo dotiahnuté do dokonalosti, Komisia spustila monitorovací postup proti TikToku podľa zákona o digitálnych službách.
Toto už je ako Pavlovov reflex
Mnohí sú z takýchto praktík šokovaní, no fakt, že neochota akceptovať hlas ľudu a „nesprávny“ výber, v EÚ nie je žiadna novinka. Už je to ako Pavlovov reflex. Po náročných ratifikáciách Maastrichtskej, Amsterdamskej a Niceskej zmluvy a dvadsať rokov po francúzskom a holandskom referende proti Európskej ústave, kedy bol volebný výsledok úplne ignorovaný, EÚ pokračuje. Skôr by sa dalo povedať, že už sa neostýcha vložiť plnú váhu do národných volieb, aby prevážila misky váh vo svoj prospech. Finančný vplyv nevynímajúc.

Poľsko a právny štát
Najvýraznejšie to EU ukázala v Poľsku v r. 2023. Kampaň tam zatienilo 137 miliárd z eurofondov. Tie boli zadržané odchádzajúcej vláde, no tri mesiace po zvolení Donalda Tuska boli uvoľnené. Lebo vláda vydala nejaké neisté sľuby. Časom už americká administratíva vydala varovania týkajúce sa právneho štátu v Poľsku, no Brusel tlieskal „obnoveniu právneho štátu“. Do šiestich mesiacov uzavrel konanie o porušení článku 7 začaté v roku 2017 a privieral oči pred všetkými porušeniami zo strany svojho chránenca, s rovnakým cynizmom, aký prejavil v Rumunsku.

Bude ďalšie Česko alebo Maďarsko?
U našich najbližších susedov, v Česku je najväčším favoritom volieb Andrej Babiš. Lenže v apríli 2026 sa očakávajú aj voľby v Maďarsku, čo môže Brusel vnímať ako výzvu na porazenie „nepriateľa č. 1“ Viktora Orbána. Ten Bruselu „leží v žalúdku“ hneď v niekoľkých prípadoch – či už ide o odmietanie podpory Ukrajine, alebo o množstvo ďalších rozdielnych názorov. Či bude séria pokračovať, sa dozvieme o necelý rok…
/ hlavnydennik.sk /
Jeffrey Sachs: Ruské problémy boli ignorované s tichým súhlasom Nemecka
Naď a jeho vypínanie webov: Čím hlbšia orba, tým plytšie argumenty
Je 177 932 Ukrajincov na Slovensku málo? Minister Eštok žiada eurokomisiu o výnimku z migračného paktu
Projekt za 2,6 miliardy eur! Vláda schválila opravu stovky mostov cez PPP
Živnostníkom po Novom roku klesnú náklady. Nepopulárna transakčná daň pre nich končí!
Rokovania o mieri budú pokračovať v USA. Delegácie Washingtonu a Moskvy sa stretnú v Miami
Moskva pritvrdzuje rétoriku. Putin nazval európskych lídrov „malými prasiatkami“
Sedem krajín EÚ sa teraz stavia proti vyvlastneniu ruského majetku
Ústavný súd dočasne stopol zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov
Rodový Ústoj
VIDEO: Nový český minister zahraničia Petr Macinka prišiel do Bratislavy napraviť vzťahy, ktoré poškodila Fialova vláda.
VIDEO: Spojené štáty varujú Európu, aby nesiahala na zmrazené ruské aktíva, pretože by došlo k sabotáži Trumpovho mierového plánu pre Ukrajinu, vyhlásil poľský premiér Donald Tusk.
VIDEO: Český premiér Andrej Babiš podporuje ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu.
VIDEO: „Povojnový svetový poriadok sa mení k nepoznaniu. Neexistuje dôležitejší čin, než podpora obrany Ukrajiny, preto musíme prijať rozhodnutie o financovaní Ukrajiny.
Europoslanci schválili plán na ukončenie dovozu ruského plynu najneskôr do jesene 2027. Pozrite sa a dobre si zapamätajte ako hlasovali slovenskí europoslanci
Otázka zmrazených ruských aktív nebude na programe summitu EÚ.
VIDEO: „Rusko dosiahne svoje ciele na Ukrajine vojenskými prostriedkami ak mierové rokovania stroskotajú,“ oznámil ruský prezident Vladimir Putin a európskych vojnových štváčov označil za malé prasiatka, ktoré chcú profitovať z kolapsu Ruska
Už to nie je také ľahké: Švédske námorníctvo varuje, že tankery ruskej “tieňovej flotily” strážia vojaci
Analytik varuje: Provokácii sa už nedá vyhnúť, kľudne aj v Kyjeve odpália jadrovú bombu, len aby obvinili Rusko
MBridge – medzinárodný digitálny most so zlatými piliermi
zo sekcie
Poľsko, Rumunsko, budú nasledovať Česko a Maďarsko?
Poľsko, Rumunsko, budú nasledovať Česko a Maďarsko?
Poľsko, Rumunsko, budú nasledovať Česko a Maďarsko?