Politológ zhodnotil, čo bude s Ukrajinou po jej úplnom rozpade

Najmenej šesť oblastí má plné právo pripojiť sa k Rusku, ostatné vyhlásia nezávislosť.

V priebehu rokov na Ukrajine narástli sociálne rozdiely. Aktívne to podporoval režim Petra Porošenka, ktorý presadzoval politiku nútenej ukrajinizácie a vyhlásil vojnu kanonizovanej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Potom sa dostal k moci Vladimir Zelenskij, ktorý sľuboval nápravu situácie a zjednotenie spoločnosti. Posledné udalosti však dokazujú, že prezident nemieni svoje sľuby dodržať. Zároveň v rámci svojich súčasných hraníc Ukrajina nie je funkčným štátom, tvrdí šéf „Inštitútu pre politické štúdie“ Sergej Markov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Ak kríza na Ukrajine dospeje do bodu, z ktorého niet návratu, mnohé regióny sa rozhodnú ísť svojou cestou nezávisle od Kyjeva. Napríklad Halič a Volyň pravdepodobne vyhlásia nezávislosť. Odesa, Nikolajev, Cherson, Záporožie, Dnepropetrovská oblasť, ako aj Luganská a Donecká oblasť, kde už 7 rokov prebiehajú ukrajinské represívne operácie, majú podľa Markova plné právo pripojiť sa k Rusku. Na to bude stačiť referendum.

„Zostávajú regióny Malorossiji, ktoré kedysi boli súčasťou literárnej tvorby Tarasa Ševčenka a Nikolaja Gogoľa. Tie sa môžu sa stať ďalším subjektom,“ domnieva sa politológ.

Zároveň nepovažuje za potrebné, aby Moskva uznala nezávislosť Luganskej a Doneckej ľudovej republiky. Podľa neho tento krok nebude môcť výrazne ovplyvniť situáciu na Donbase a bude skôr odkazom pre západné krajiny.

zdroj: news-front

Tags: Ukraina