Politológ zhodnotil, čo bude s Ukrajinou po jej úplnom rozpade

Najmenej šesť oblastí má plné právo pripojiť sa k Rusku, ostatné vyhlásia nezávislosť.

V priebehu rokov na Ukrajine narástli sociálne rozdiely. Aktívne to podporoval režim Petra Porošenka, ktorý presadzoval politiku nútenej ukrajinizácie a vyhlásil vojnu kanonizovanej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Potom sa dostal k moci Vladimir Zelenskij, ktorý sľuboval nápravu situácie a zjednotenie spoločnosti. Posledné udalosti však dokazujú, že prezident nemieni svoje sľuby dodržať. Zároveň v rámci svojich súčasných hraníc Ukrajina nie je funkčným štátom, tvrdí šéf „Inštitútu pre politické štúdie“ Sergej Markov.

Ak kríza na Ukrajine dospeje do bodu, z ktorého niet návratu, mnohé regióny sa rozhodnú ísť svojou cestou nezávisle od Kyjeva. Napríklad Halič a Volyň pravdepodobne vyhlásia nezávislosť. Odesa, Nikolajev, Cherson, Záporožie, Dnepropetrovská oblasť, ako aj Luganská a Donecká oblasť, kde už 7 rokov prebiehajú ukrajinské represívne operácie, majú podľa Markova plné právo pripojiť sa k Rusku. Na to bude stačiť referendum.

„Zostávajú regióny Malorossiji, ktoré kedysi boli súčasťou literárnej tvorby Tarasa Ševčenka a Nikolaja Gogoľa. Tie sa môžu sa stať ďalším subjektom,“ domnieva sa politológ.

Zároveň nepovažuje za potrebné, aby Moskva uznala nezávislosť Luganskej a Doneckej ľudovej republiky. Podľa neho tento krok nebude môcť výrazne ovplyvniť situáciu na Donbase a bude skôr odkazom pre západné krajiny.

zdroj: news-front