Po barbarskom útoku dvoch ukrajinských zločincov sa ich Čaputová pod pokrývkou Veľkého piatku, medzi riadkami zastáva

Veľký piatok pripomína, aby sa nevynášali povrchné, zraňujúce či dokonca nenávistné súdy. Pripomína tiež to, aby ľudia nepodľahli pokušeniu dívať sa na ostatných a na dianie okolo seba optikou predsudkov, zjednodušovania, zovšeobecňovania, ba dokonca kolektívnej viny. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová na sociálnej sieti.

      „Veľký piatok sa spája s príbehom utrpenia Ježiša Krista. Vnímame ho bez ohľadu na svoje vierovyznanie, pretože má v našom súčasnom živote mnohé paralely,“ priblížila. 

      Ježiš Kristus podľa jej slov netrpel pre seba, ale pre iných, a túto schopnosť vniesol do životov ľudí. „Schopnosti cítiť s inými, vnímať ich trápenie ako svoje vlastné, prežívať ich strasti spolu s nimi, pomáhať im, obetovať sa pre nich. Súcit je emócia prítomná v samotných základoch našej kultúry, v jej mravných, ba aj právnych pilieroch,“ doplnila.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Hlava štátu verí, že každý je schopný súcitu. „Možno v niekom nevyvolá súcit číselný údaj o počte ľudí, ktorí pred vojnou utiekli z Ukrajiny, ale pocíti ho istotne pri pohľade na konkrétne ľudské osudy,“ dodala. 

Na sociálnej sieti Zuzana Čaputová napísala: 

Veľký piatok sa spája s príbehom utrpenia Ježiša Krista. Vnímame ho bez ohľadu na svoje vierovyznanie, pretože má v našom súčasnom živote mnohé paralely. Trpel nie pre seba, ale pre iných a vniesol túto schopnosť do našich životov. Schopnosti cítiť s inými, vnímať ich trápenie ako svoje vlastné, prežívať ich strasti spolu s nimi, pomáhať im, obetovať sa pre nich. Súcit je emócia prítomná v samotných základoch našej kultúry, v jej mravných ba aj právnych pilieroch. Je to súcit s našimi blízkymi, ale tiež súcit s každým človekom. Verím, že každý z nás je schopný súcitu. 

Možno v niekom nevyvolá súcit číselný údaj o počte ľudí, ktorí pred vojnou utiekli z Ukrajiny – ale pocíti ho istotne pri pohľade na konkrétne ľudské osudy. Povedzme pri stretnutí so starou ženou, ktorá s ošúchanou cestovnou taškou uteká už tri dni, hľadá svoju rodinu a nevie, kedy sa bude môcť vrátiť domov. 

Veľký piatok nám pripomína, aby sme nepodľahli pokušeniu dívať sa na ľudí a na dianie okolo seba optikou predsudkov, zjednodušovania, zovšeobecňovania, ba dokonca kolektívnej viny. Aby sme nevynášali povrchné, zraňujúce, či dokonca nenávistné súdy. Pripomína nám, aby sme za všetkým hľadali človeka. Svojho blížneho, ktorý je hodný nášho pochopenia a súcitu.

veci-verejné