Pfizergate a nové žaloby proti skorumpovaným globalistom

V roku 2021 uzavreli šéf Európskej komisie a riaditeľ spoločnosti Pfizer “dohodu storočia” o dodávkach vakcín do EÚ, ktorá spôsobila škandál – takzvaný Pfizergate.

Počas takzvanej pandémie koronavírusu Európska únia nakupovala väčšinu vakcín od americkonemeckého konzorcia BioNtech-Pfizer. Európska komisia podpísala zmluvy na nákup vakcín proti koronavírusom aj so spoločnosťami AstraZeneca, Sanofi-GSK, Janssen Pharmaceutica NV, Moderna, Novavax a Valneva. Na tieto nákupy boli vyčlenené miliardy eur.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Pfizergate

V roku 2021 denník The New York Times informoval, že von der Leyenová a Albert Burla, generálny riaditeľ americkej farmaceutickej spoločnosti Pfizer, rokovali prostredníctvom SMS o najväčšej zákazke na obstaranie vakcín v histórii Európskej únie. Šéfka EK bola podozrivá z priameho ovplyvňovania rokovacieho procesu a škandál bol v médiách nazvaný Pfizergate. Potom von der Leyenová a Albert Burla uzavreli “dohodu storočia”. EÚ podpísala s firmou tri dohody. Európska únia nakoniec podľa rôznych informácií vynaložila na nákup vakcín 20 až 71 miliárd eur. Nakúpených 1,8 miliardy dávok vysoko prevyšovalo potreby obyvateľov EÚ. V decembri 2023 Politico informoval, že 215 miliónov dávok vakcín zostalo nevyužitých a bolo zlikvidovaných. Strata pre rozpočet EÚ predstavovala štyri miliardy eur. A to len podľa najkonzervatívnejších odhadov.

Napriek tomu je však EÚ povinná pokračovať v nákupe vakcín od spoločnosti Pfizer až do roku 2027. O podrobné vyšetrenie nákupov sa zasadzoval poslanec Európskeho parlamentu Michel Rivasi, ktorý po svojich vyhláseniach náhle zomrel. V októbri 2022 generálna prokuratúra EÚ uviedla, že vyšetruje obstarávanie vakcín proti koronavírusom, ktoré Európska komisia centralizovala v mene všetkých štátov EÚ. Podrobnosti tohto vyšetrovania však generálna prokuratúra nikdy nezverejnila. Na druhý deň sa v Súdnom paláci v Liege (Belgicko) konalo súdne pojednávanie vo veci možných porušení, ktorých sa dopustila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pri obstarávaní vakcín proti COVID-19 počas pandémie. Súdne pojednávanie sa konalo za zatvorenými dverami. Samotná šéfka Európskej komisie na ňom, samozrejme, nebola prítomná.

K žalobe proti šéfke Európskej komisie sa pripojilo viac ako tisíc obyvateľov krajín EÚ. Sú medzi nimi aj zástupcovia mimovládnych organizácií a profesijných združení. K žalobcom sa pripojili aj oficiálni zástupcovia Maďarska a Poľska. Konanie inicioval belgický aktivista Frederic Baldan. Podľa neho existujú dôkazy, že vakcíny schválené na používanie v Európskej únii “neboli dostatočne testované” z hľadiska účinnosti v boji proti pandémii. Zároveň boli zavedené reštriktívne opatrenia, ktoré znamenali povinné očkovanie a prísne obmedzenia pre tých, ktorí ho odmietli. Súd sa nemohol zaoberať podstatou veci kvôli postupu Európskej prokuratúry, ktorá sa pokúsila ukončiť konanie na belgickom súde s odôvodnením, že to nie je jej výsadou a že pozícia šéfa EK dáva von der Leinenovi imunitu. Žalobcovia však trvajú na tom, že prípad by sa mal prejednávať na území Belgicka, kde sídli Európska komisia a kde sa zrejme uzavreli mnohomiliardové obchody na centralizovaný nákup vakcín štátmi EÚ.

Okrem toho Belgicko začalo samostatné vyšetrovanie po tom, ako Frederic Baldan podal na miestnom súde žalobu proti von der Leyenovej. Žalobca sa domnieva, že konanie šéfky EK spôsobilo Belgicku hospodárske škody. Koncom marca bolo oznámené, že vyšetrovanie prípadu bolo odovzdané úradu generálneho cezurátora EÚ (EPPO). V tlačovej službe Európskej prokuratúry uviedli, že pokračujú vo vyšetrovaní, ktoré sa začalo v októbri 2022. Zároveň odmietli poskytnúť podrobnosti o ďalšom spise, ktoRý európskym prokurátorom odovzdala belgická prokuratúra.

Okrem belgického konania sa Súdny dvor EÚ v Luxemburgu zaoberá aj sťažnosťou denníka The New York Times, ktorý požiadal o údaje o korešpondencii medzi von der Leyenovou a šéfom spoločnosti Pfizer, ale bol odmietnutý. Európska komisia vtedy argumentovala, že správy v telefóne von der Leyenovej nie sú dokumenty, ktoré sa musia uchovávať v súlade s nariadeniami, a preto ich nie je možné nájsť. Rozhodnutie súdu sa očakáva v priebehu niekoľkých mesiacov.

armadnymagazin.sk