Pepe Escobar: Ríša chaosu a plienenia je v panike zo svojho vylúčenia z Eurázie

Teherán sa nikdy nepodriadi diktátu. Posadnutosť neo-Caligulu zmenou režimu – ktorá sa v skutočnosti odráža v posadnutosti NATOstanom – bude naďalej dominovať. Teherán sa nenechá zastrašiť.

Celá planéta je tak či onak rozvrátená posledným podvodom neo-Caligulu: keďže nedostal Nobelovu cenu „za mier“ od Nórska, súčasťou jeho megalomanskej narcistickej pomsty je odtrhnutie Grónska od Dánska. (V jazyku Impéria: koho to zaujíma? Nakoniec sú všetci títo Škandinávci rovnakí.) Ako povedal sám neo-Caligula: „Svet nie je bezpečný, ak nemáme úplnú a totálnu kontrolu nad Grónskom.“ Tým sa spečatila úplná premena Impéria chaosu na Impérium plienenia a teraz na Impérium neustálych útokov.

Niekoľko európskych čivav sa odvážilo vyslať malú skupinu psích záprahov, aby bránili Grónsko pred novým Caligulom. Márne. Okamžite boli zasiahnutí clami. Útok zostáva v platnosti až do „úplného a totálneho odkúpenia“ Grónska. Euro-čivavy, ktoré nasledujú globálny juh si možno konečne uvedomili novú paradigmu: geopolitiku útokov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Neo-Caligula nedosiahol zmenu režimu v Caracase – a jeho ropný sen bol vyvrátený aj veľkými energetickými spoločnosťami v USA. Nedosiahol zmenu režimu v Teheráne – hoci CIA, Mossad a rôzne mimovládne organizácie na tom pracovali na plný úväzok. Plán C je teda Grónsko, ktoré je nevyhnutné pre imperialistické ciele lebensraumu, ako záruka za neudržateľný dlh vo výške 38 biliónov dolárov – ktorý neustále rastie. To v žiadnom prípade neznamená, že sa upustí od posadnutosti Iránom. Lietadlová loď USS Abraham Lincoln sa presúva do pozície v Ománskom mori/Perzskom zálive, odkiaľ by mohla zasiahnuť Irán ešte pred koncom týždňa. Všetky scenáre útoku zostávajú v platnosti.

Za predpokladu, že sa rozpúta peklo, mohlo by to viesť k ešte ponižujúcejšej replike 12-dňovej vojny z júna minulého roka, ktorú kult smrti v západnej Ázii plánoval celých 14 mesiacov. 12-dňová vojna nielenže zlyhala ako operácia na zmenu režimu, ale vyvolala tak tvrdú odvetu Iránu, že Tel Aviv sa z nej doteraz nespamätal. Teherán opakovane jasne vyjadril, že rovnaký osud čaká neo-Caligulove sily v Iráne a v celom Perzskom zálive v prípade nových útokov.

Prečo pretrváva posadnutosť zmenou režimu

Pokiaľ ide o operáciu zameranú na zmenu režimu v Iráne, ktorá v uplynulých týždňoch rovnako zlyhala, v popredí stál úbohý princ klaun Reza Pahlavi, bezpečne ukrytý v Marylande, ktorého americké médiá masívne propagovali ako „zjednocujúcu politickú osobnosť“ schopnú prehodnotiť „katastrofu, ktorú spôsobil klerikálny režim“. Neo-Caligula bol príliš zaneprázdnený, aby sa zaoberal týmito ideologickými jemnosťami. Chcel urýchliť proces – čo iné – uplatnením logiky Impéria neustálych útokov: bombardovaním Iránu.

Ako bolo možné predpokladať, diverzná propaganda sa rozzúrila. Kult smrti v západnej Ázii mohol požiadať Moskvu, aby Teheránu oznámila, že nezaútočia, ak Irán nezaútočí ako prvý. Akoby Teherán – a Moskva – mohli veriť čomukoľvek, čo prichádza z Tel Avivu. Dav z Perzského zálivu – Saudská Arábia, Katar a Omán – mohol požiadať neo-caligulovcov, aby neútočili, pretože by to zapálilo celý záliv a vyvolalo „vážnu odvetu“. Skutočnou príčinou – opäť raz – bolo TACO [Trump Always Chickens Out – „Trump vždy cúvne“]. Proste neexistoval scenár simulovaného amerického útoku, ktorý by umožnil rýchlu zmenu režimu, jediný prijateľný výsledok. Vráťme sa teda k zabratiu Grónska.

Trvalo len pár dní, kým bola odhalená masívna propagandistická kampaň v celom NATOstane o „masových obetiach“ medzi iránskymi demonštrantmi. Falšované čísla pochádzali z „Centra pre ľudské práva v Iráne“, ktoré sa nachádza, kde inde, v New Yorku, a je financované Národným fondom pre demokraciu (NED) vo Washingtone, ktorý je ovládaný CIA, a ďalšími rôznymi dezinformačnými subjektmi.

Zoznam dôvodov naliehavej zmeny režimu v Iráne je však nesmierne dlhý a zahŕňa okrem iného tieto štyri kľúčové body:

-Teherán musí opustiť Os odporu v celej západnej Ázii, ktorá podporuje Palestínu.

-Keďže Irán sa nachádza na privilegovanej križovatke obchodných/energetických koridorov v Eurázii, je potrebné odstrániť jeho prepojenia s Medzinárodným dopravným koridorom sever-juh (INSTC) a Novou hodvábnou cestou (BRI) Číny. To znamená, že je potrebné zvnútra rozbiť organickú spoluprácu v rámci BRICS medzi Ruskom, Iránom, Indiou a Čínou.

-Keďže viac ako 90 % iránskeho vývozu ropy smeruje do Číny, a je regulované v juanoch, predstavuje to vážnu hrozbu pre petrodolár: definitívne anatéma. V tomto smere sa Irán v rámci impéria neustálych útokov zhoduje s Venezuelou. Pravidlo znie: buď prijmeš petrodolár, alebo skočíš z okna.

-Neúnavná snaha o obnovenie „Iránu pod vládou šacha“ – vrátane tajnej polície SAVAK v štýle šacha, úzkych väzieb s Mossadom na udržanie barbarských Arabov pod kontrolou a rozsiahlej siete sledovacích centier CIA, ktoré sa zameriavajú na Rusko aj Čínu.

Ako čeliť „vojne za zmenu režimu“

Teherán sa sankcií nebojí – za štyri desaťročia ich znášal viac ako 6 000, ktorých cieľom bolo úplne zadusiť jeho ekonomiku a dokonca znížiť vývoz ropy, v imperiálnej terminológii, „na nulu“. Aj napriek maximálnemu tlaku sa Iránu podarilo vybudovať najrozsiahlejšiu priemyselnú základňu v západnej Ázii; nepretržite investoval do sebestačnosti a najmodernejšieho vojenského vybavenia; v roku 2023 sa stal členom ŠOS a v roku 2024 členom BRICS; a vo všetkých ohľadoch vybudoval prvotriednu znalostnú ekonomiku v južnej hemisfére.

Bolo napísané množstvo článkov – digitálnych – vysvetľujúcich, prečo Čína doteraz dostatočne nepomohla Iránu proti maximálnemu imperiálnemu tlaku, napríklad podporou Teheránu proti špekulatívnym útokom na rial. To by Peking nestálo takmer nič – v porovnaní s výškou jeho devízových rezerv. Špekulatívny útok na rial bol nepochybne hlavným spúšťačom protestov v celom Iráne. Je dôležité si uvedomiť, že hladové platy výrazne prispeli k zrúteniu Sýrie. Je na Pekingu, aby diplomaticky odpovedal na túto nepríjemnú otázku. Duch BRICS Plus – nazvime ho Bandung 1955 Plus – nemusí prežiť, keď všetci vieme, že súčasná svetová vojna sa týka v podstate zdrojov a financií, ktoré musia byť mobilizované a primerane využité.

A to nás privádza k čínskemu vedeniu, ktoré vážne zvažuje, či má zmysel zostať akousi rozšírenou verziou Nemecka: egocentrickou, strachom živenou a v ekonomickom a finančnom zmysle v podstate sebeckou. Alternatívou – ktorá je sľubná – je, že Čína vytvorí v rámci BRICS dostatočne veľké úverové linky pre rad priateľských krajín. Čokoľvek sa stane potom, je jasné, že Impérium neustálych útokov nielenže zostane „aktívne nepriateľské“ voči multipolárnemu a multinodálnemu svetu… nepriateľstvo bude marinované v toxickom bahne hnevu a pomsty a podrobené extrémnemu strachu a panike: pomalému, ale neúprosnému vyhnaniu Impéria z Eurázie.

Podnet pre osobitného zástupcu Bieleho domu Whitkoffa – realitnú agentúru Bismarck – ktorý oznamuje imperiálne diktáty Iránu:

-Prestaňte obohacovať urán. O tom sa nediskutuje.

-Znížte zásoby rakiet. O tom sa nediskutuje.

-Znížte množstvo obohateného jadrového materiálu (3,67–60 %) o približne 2000 kg. O tom sa dá rokovať.

-Prestaňte podporovať „regionálnych zástupcov“ – ako v Osi odporu. O tom sa nedá diskutovať.

Teherán sa nikdy nepodriadi diktátu. Ale aj keby sa tak stalo, sľúbenou imperiálnou odmenou by bolo zrušenie sankcií (čo americký Kongres nikdy neurobí) a „návrat do medzinárodného spoločenstva“. Irán je už súčasťou medzinárodného spoločenstva v Organizácii Spojených národov a v rámci BRICS, OCS a Eurázijskej ekonomickej únie (EEU), okrem iných inštitúcií. Preto bude naďalej dominovať posadnutosť zmenou režimu neo-Caligulom – ktorá sa v skutočnosti odráža v posadnutosti NATOstanom. Teherán sa nenechá zastrašiť. Inšpirácia od strategického poradcu predsedu iránskeho parlamentu Mahdiho Mohammadiho:

„Vieme, že čelíme vojne zameranej na zmenu režimu, v ktorej jediným spôsobom, ako dosiahnuť víťazstvo, je urobiť vierohodnou hrozbu, ktorá počas 12 dní vojny, hoci bola pripravená, nemala príležitosť byť realizovaná: vojnu na rozsiahlom geografickom území zameranú na energetické trhy Perzského zálivu, založenú na neustálej sa zvyšujúcej raketovej palebnej sile a trvajúcej najmenej niekoľko mesiacov.“

armadnymagazin.sk