Slovanské Noviny

8. februára 2023

K porozumeniu Čelovekom

Ostrý odkaz prokurátorov šéfovi Súdnej rady Mazákovi: „Do pô­sob­nos­ti Súd­nej ra­dy NEPATRÍ po­su­dzo­va­nie ús­tav­nos­ti či zá­kon­nos­ti roz­hod­nu­tí ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra!“

Reakcia prokurátorov Generálnej prokuratúry SR na návrh stanoviska Mazákovej Súdnej rady k rozhodnutiu Maroša Žilinku podľa paragrafu 363.

JUDr. Ja­na Pir­še­lo­vá, pro­ku­rá­tor­ka pries­kum­né­ho od­de­le­nia tres­tné­ho od­bo­ru  Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky

Reak­cia pro­ku­rá­to­rov Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky na návrh sta­no­vis­ka Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky k roz­hod­nu­tiu ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 363 Tr.por.

          Pro­ku­rá­to­ri pries­kum­né­ho od­de­le­nia tres­tné­ho od­bo­ru  Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rí v zmys­le or­ga­ni­zá­cie prá­ce na pro­ku­ra­tú­re  pres­kú­ma­va­jú  spi­so­vé pod­kla­dy  a  pred­kla­da­jú ge­ne­rál­ne­mu pro­ku­rá­to­ri od­ôvod­ne­né sta­no­vis­ká k návr­hom op­ráv­ne­ným osôb pod­ľa § 363 Tr.por. vo ve­ciach spa­da­jú­cich do pô­sob­nos­ti Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky, a kto­rí vy­ba­vu­jú uve­de­nú agen­du od mo­men­tu za­ve­de­nia toh­to in­šti­tú­tu do Tres­tné­ho po­riad­ku, t.j. od 1.1.2006, za­sla­li dňa 30.9.2021 Súd­nej ra­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky list v nas­le­du­jú­com zne­ní:

„Vá­že­ný pán pred­se­da súd­nej ra­dy, vá­že­ní čle­no­via súd­nej ra­dy,   

po­va­žu­je­me za pot­reb­né  rea­go­vať na Va­mi prip­ra­vo­va­né sta­no­vis­ko k roz­hod­nu­tiu ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra  Slo­ven­skej re­pub­li­ky  pod­ľa § 363 ods.1 Tr.por. v kon­krét­nej tres­tnej ve­ci ve­de­nej pod sp. zn. IV/3 Pz 22/2021 (ďa­lej len „Návrh sta­no­vis­ka“).

            Pre­dov­šet­kým mu­sí­me kon­šta­to­vať, že do pô­sob­nos­ti Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky  (člá­nok 141a  ods. 6 Ústa­vy  SR  a Zá­kon č. 185/2002 Z. z. o  Súd­nej ra­de  SR) ne­pat­rí po­su­dzo­va­nie ús­tav­nos­ti či zá­kon­nos­ti roz­hod­nu­tí ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra.

            V tom­to sme­re si do­vo­ľu­je­me pou­ká­zať na  od­bor­né sta­no­vis­ko JUDr. Ju­ra­ja So­po­li­gu – čes­tné­ho pre­zi­den­ta Zdru­že­nia sud­cov Slo­ven­ska a bý­va­lé­ho čle­na Súd­nej ra­dy SR, pub­li­ko­va­né dňa 19.9.2021 v Práv­nych lis­toch, s kto­rým sa  sto­tož­ňu­je­me a na­vy­še len do­dá­va­me, že spo­lu s oso­bou  Prof. JUDr.  Já­na Ma­zá­ka, PhD., ako bý­va­lé­ho pred­se­du Ústav­né­ho sú­du SR, sa na Súd­nu ra­du SR nep­re­su­nu­li aj  kom­pe­ten­cie Ústav­né­ho sú­du SR.

            Vzhľa­dom na to, že na­priek ne­dos­tat­ku prá­vo­mo­ci bu­de  zrej­me Súd­na ra­da SR na svo­jom za­sad­nu­tí dňa 14.10.2021 roz­ho­do­vať o  Návr­hu sta­no­vis­ka, po­va­žu­je­me za pot­reb­né naň rea­go­vať.

            Pod­ľa Návr­hu sta­no­vis­ka „spor­né roz­hod­nu­tie ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra za­sia­hlo do le­gi­ti­mi­ty Naj­vyš­šie­ho sú­du SR aj tak, že spo­chyb­ni­lo sud­cov­skú spô­so­bi­losť ko­na­jú­cich zá­kon­ných sud­cov“.

            Pod­ľa sprá­vy TA SR z 23.9.2021 pred­se­da súd­nej ra­dy  zdô­raz­nil, že „keď ob­vi­ne­ný nie je zá­ro­veň aj vä­zob­ne stí­ha­ný, pro­ku­rá­tor je pá­nom príp­rav­né­ho ko­na­nia. Na dru­hej stra­ne, keď je ob­vi­ne­ný vo väz­be, pro­ku­rá­tor je  už len stra­nou v ko­na­ní“.

            Dru­há časť uve­de­né­ho tvr­de­nia pred­se­du súd­nej ra­dy ne­má  opo­ru v zá­ko­ne.

            Pod­ľa  § 230 ods.1 Tr. por. „Do­zor nad dodr­žia­va­ním zá­kon­nos­ti pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia a v príp­rav­nom ko­na­ní vy­ko­ná­va pro­ku­rá­tor.“

            Zá­kon tu žiad­nym spô­so­bom ne­roz­li­šu­je príp­rav­né ko­na­nie, v kto­rom je ob­vi­ne­ný stí­ha­ný vä­zob­ne, a príp­rav­né ko­na­nie, kde je ob­vi­ne­ný stí­ha­ný na slo­bo­de.  

            Pre­to je myl­ný ar­gu­ment pred­se­du súd­nej ra­dy, že v prí­pa­de vä­zob­né­ho stí­ha­nia ob­vi­ne­né­ho pro­ku­rá­tor ne­má pos­ta­ve­nie „pá­na príp­rav­né­ho ko­na­nia“ a že je iba  „stra­nou ko­na­nia.“

            Vy­plý­va to na­po­kon aj zo sa­mot­nej zá­kon­nej úp­ra­vy in­šti­tú­tu väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní.

            Pod­ľa § 79 ods. 1 Tr. por. „Ak po­mi­nie dô­vod väz­by, dô­vod na jej ďal­šie tr­va­nie, ale­bo up­ly­nie le­ho­ty väz­by, mu­sí byť ob­vi­ne­ný ih­neď pre­pus­te­ný na slo­bo­du. V príp­rav­nom ko­na­ní o tom roz­hod­ne pro­ku­rá­tor.“

            Pod­ľa § 79 ods. 2 Tr. por. „Po­li­cajt, pro­ku­rá­tor, sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie a súd sú po­vin­ní skú­mať v kaž­dom ob­do­bí tres­tné­ho stí­ha­nia, či dô­vo­dy väz­by tr­va­jú, ale­bo či sa zme­ni­li. Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie tak ko­ná iba pri roz­ho­do­va­ní o návr­hu pro­ku­rá­to­ra na predĺže­nie le­ho­ty väz­by ale­bo o zme­ne dô­vo­dov väz­by a pri roz­ho­do­va­ní o žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho o pre­pus­te­nie z väz­by pod­ľa od­se­ku 3….“.

            Pod­ľa § 79 ods. 3 Tr. por. „Ob­vi­ne­ný má prá­vo ke­dy­koľ­vek žia­dať o pre­pus­te­nie na slo­bo­du. Ak v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor ta­kej žia­dos­ti ne­vy­ho­vie, pred­lo­ží ju bez meš­ka­nia, naj­nes­kôr do pia­tich pra­cov­ných dní po pred­lo­že­ní ce­lé­ho do­po­siaľ zís­ka­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, so svo­jím sta­no­vis­kom a s návr­hom na roz­hod­nu­tie sud­co­vi pre príp­rav­né ko­na­nie, o čom upo­ve­do­mí ob­vi­ne­né­ho a je­ho ob­haj­cu.“

            Z uve­de­ných  us­ta­no­ve­ní plat­né­ho Tres­tné­ho po­riad­ku jed­noz­nač­ne a bez akých­koľ­vek po­chyb­nos­tí vy­plý­va, že pro­ku­rá­tor má nie­len prá­vo, ale aj po­vin­nosť   po­čas ce­lé­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia skú­mať, či dô­vo­dy väz­by tr­va­jú (§ 79 ods. 2 Tr. por.), a v prí­pa­de zis­te­nia, že dô­vo­dy väz­by už nie sú da­né, mu­sí ih­neď roz­hod­núť o pre­pus­te­ní ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­du (§ 79 ods.1 Tr. por.).

            Keď­že zá­kon zve­ru­je aj pro­ku­rá­to­ro­vi op­ráv­ne­nie roz­hod­núť o pre­pus­te­ní ob­vi­ne­né­ho  z väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní (ide o sú­časť je­ho zá­kon­né­ho op­ráv­ne­nia  a po­vin­nos­ti vy­ko­ná­vať do­zor nad dodr­žia­va­ním zá­kon­nos­ti v príp­rav­nom ko­na­ní), ne­mož­no v príp­rav­nom ko­na­ní po­va­žo­vať pro­ku­rá­to­ra za „stra­nu ko­na­nia“. Stra­nou sa pro­ku­rá­tor stá­va až v ko­na­ní pred sú­dom.

            Rov­na­ko ne­mož­no súh­la­siť s tvr­de­ním v Návr­hu sta­no­vis­ka, že roz­hod­nu­tie  ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 363 ods.1 Tr. por. za­sia­hlo do le­gi­ti­mi­ty Naj­vyš­šie­ho sú­du SR a  spo­chyb­ni­lo sud­cov­skú spô­so­bi­losť ko­na­jú­cich zá­kon­ných sud­cov.

            Op­ráv­ne­nie ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 363 ods.1 Tr. por. bo­lo ak­tív­ne vy­uží­va­né v mno­hých prí­pa­doch  zis­te­né­ho po­ru­še­nia zá­ko­na v príp­rav­nom ko­na­ní.

            Na ilus­trá­ciu mož­no uviesť  ne­zá­kon­nú prax  vy­šet­ro­va­te­ľov PZ  ak­cep­to­va­nú do­zo­ro­vý­mi pro­ku­rá­tor­mi, keď vy­dá­va­li „všeo­bec­né“ uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia  pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. por. „pro fu­tu­ro“ –  te­da pre skut­ky, kto­ré sa eš­te nes­ta­li, ale pod­ľa oča­ká­va­nia or­gá­nov príp­rav­né­ho ko­na­nia sa v bu­dúc­nos­ti ma­li stať, nás­led­ne na zá­kla­de prí­ka­zu sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie za­bez­pe­či­li vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­mov, a po­kiaľ sa ni­mi po­da­ri­lo za­chy­tiť spá­chanie  „pred­pok­la­da­né­ho“ tres­tné­ho či­nu, vy­da­li uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pre sku­tok, kto­rý sa však stal až po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia „vo ve­ci“, čo je pos­tup pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku nep­rí­pust­ný.

            Ta­ká­to prax bo­la  bež­ná  naj­mä vo ve­ciach pa­tria­cich do pô­sob­nos­ti Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry, pri­čom Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd a v mno­hých prí­pa­doch ani Naj­vyš­ší súd SR v rám­ci dru­hos­tup­ňo­vé­ho ko­na­nia ta­ký­to ne­zá­kon­ný pos­tup or­gá­nov príp­rav­né­ho ko­na­nia ne­zis­til, resp. ho vo svo­jich roz­hod­nu­tiach  ne­vyt­kol.

            Až ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor v rám­ci ko­na­nia o návr­hoch ob­vi­ne­ných  pod­ľa § 363 ods.1 a nasl. Tr. por. po dôs­led­nom pres­kú­ma­ní zá­kon­nos­ti ce­lé­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia zis­til uve­de­né pro­ces­né po­chy­be­nia, nás­led­ne  tie­to  ne­zá­kon­né uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia zru­šil a pred­se­do­vi tres­tno-práv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR  za­slal  pod­net na  za­uja­tie sta­no­vis­ka k uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke.

            Na­priek to­mu, že Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd  pre­zen­to­val od­liš­né sta­no­vis­ko  od sta­no­vis­ka ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra (rov­na­ko ako Úrad špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR, kto­rý svo­je od­liš­né sta­no­vis­ko pred­lo­žil na­priek to­mu, že ne­bol Naj­vyš­ším sú­dom SR vô­bec os­lo­ve­ný), tres­tnop­ráv­ne ko­lé­gium Naj­vyš­šie­ho sú­du SR na za­sad­nu­tí dňa 23.9.2019 pri­ja­lo sta­no­vis­ko sp. zn. Tpj 47/2019 (pub­li­ko­va­né v Zbier­ke  sta­no­vísk NS a roz­hod­nu­tí sú­dov SR 4/2019 pod č. 33), v kto­rom sa  sto­tož­ni­lo s práv­nym ná­zo­rom ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra.

            Pri­ja­tím uve­de­né­ho sta­no­vis­ka tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR tak ok­rem iné­ho doš­lo k potvr­de­niu správ­nos­ti práv­ne­ho ná­zo­ru ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra a te­da aj zá­kon­nos­ti je­ho pred­chá­dza­jú­cich roz­hod­nu­tí vy­da­ných pod­ľa § 363 ods.1 Tr.por.

            Zá­ro­veň Tres­tnop­ráv­ne ko­lé­gium Naj­vyš­šie­ho sú­du SR  vo svo­jom sta­no­vis­ku kon­šta­to­va­lo  ne­zá­kon­nosť pos­tu­pu  vy­šet­ro­va­te­ľov a pro­ku­rá­to­rov Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry zis­te­nú ge­ne­rál­nym pro­ku­rá­to­rom v rám­ci ko­na­nia pod­ľa § 363 Tr.por., ho­ci vo via­ce­rých tres­tných ve­ciach  tú­to ne­zá­kon­nosť ne­zis­ti­li ani ko­na­jú­ci zá­kon­ní sud­co­via  Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du, resp. Naj­vyš­šie­ho sú­du SR.

            Dô­vo­dom moh­la byť  sku­toč­nosť, že súd, naj­mä pr­vos­tup­ňo­vý, čas­to ko­ná pri roz­ho­do­va­ní o väz­be  v ča­so­vej ties­ni  a vzhľa­dom na roz­sah vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su a práv­nu zlo­ži­tosť ve­ci,  či väč­ší po­čet ob­vi­ne­ných, ob­jek­tív­ne ne­má (na roz­diel od ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra v rám­ci ko­na­nia pod­ľa § 363 Tr.por.) dos­ta­toč­ný ča­so­vý pries­tor na   de­tail­né skú­ma­nie  dodr­ža­nia všet­kých pro­ces­ných us­ta­no­ve­ní or­gán­mi príp­rav­né­ho ko­na­nia.  

            Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že vy­uži­tie op­ráv­ne­nia ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra  v zmys­le § 363 ods.1  Tr.por.  v dot­knu­tých   tres­tných ve­ciach spl­ni­lo svoj účel a vý­znam – nap­ra­viť po­ru­še­nia zá­ko­na v príp­rav­nom ko­na­ní, kto­ré unik­li nie­len or­gá­nom príp­rav­né­ho ko­na­nia, ale aj sú­dom ko­na­jú­cim o väz­be.

            Na­vy­še, po zis­te­ní ne­zá­kon­nos­ti pos­tu­pu or­gá­nov príp­rav­né­ho ko­na­nia v rám­ci ko­na­nia  ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra  pod­ľa § 363 Tr.por.  doš­lo na zá­kla­de  je­ho  ak­tív­ne­ho prís­tu­pu k pri­ja­tiu zjed­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, kto­ré  us­mer­ni­lo  ďal­ší  pos­tup   or­gá­nov príp­rav­né­ho ko­na­nia do bu­dúc­nos­ti tak, aby k uve­de­ným po­ru­še­niam  pro­ces­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku viac ne­do­chá­dza­lo.

            Nie je, a ani ne­mô­že byť roz­ho­du­jú­ce, či po­ru­še­nie zá­ko­na zis­tí a nap­ra­ví  ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor, ale­bo zá­kon­ný vo ve­ci ko­na­jú­ci sud­ca. Dô­le­ži­té  je len to, aby bo­la  za­bez­pe­če­ná dôs­led­ná ochra­na práv pa­tria­cich ob­vi­ne­né­mu v zmys­le  Ústa­vy SR a Tres­tné­ho po­riad­ku, resp.  roz­hod­nu­tí ESĽP.

            Roz­hod­nu­tie ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra o zru­še­ní ne­zá­kon­né­ho prá­vop­lat­né­ho uz­ne­se­nia or­gá­nov príp­rav­né­ho ko­na­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pre­to v žiad­nom prí­pa­de nie je mož­né vní­mať ako „spo­chyb­ňo­va­nie sud­cov­skej spô­so­bi­los­ti  ko­na­jú­cich sud­cov“, ale ako napl­ne­nie zá­klad­nej zá­sa­dy tres­tné­ho ko­na­nia  uve­de­nej v us­ta­no­ve­ní § 2 ods.1 Tr. por., v zmys­le kto­rej „nik­to nes­mie byť stí­ha­ný ako ob­vi­ne­ný inak než zo zá­kon­ných dô­vo­dov a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­vu­je ten­to zá­kon.“

            Nik­to, ani or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní,  ani zá­kon­ný ko­na­jú­ci sud­ca, nie je neo­myl­ný a  prá­ve pre­to Trest­ný po­ria­dok  ob­sa­hu­je via­ce­ré kon­trol­né me­cha­niz­my a práv­ne pros­tried­ky na zis­te­nie even­tuál­nych po­ru­še­ní zá­ko­na a ich náp­ra­vu, vrá­ta­ne op­ráv­ne­nia ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra v zmys­le § 363 ods.1 Tr.por. (Rov­na­ký účel ma­jú aj ďal­šie riad­ne a mi­mo­riad­ne op­rav­né pros­tried­ky – sťaž­nosť, od­vo­la­nie a do­vo­la­nie.)

            Niet po­chýb o tom, že prá­ve  pro­ku­rá­tor je v zmys­le  Tres­tné­ho po­riad­ku ga­ran­tom dodr­žia­va­nia zá­kon­nos­ti v príp­rav­nom ko­na­ní, pre­to cel­kom lo­gic­ky zá­ko­no­dar­ca zve­ril ge­ne­rál­ne­mu pro­ku­rá­to­ro­vi aj op­ráv­ne­nie v prí­pa­de zis­te­nia po­ru­še­nia zá­ko­na v príp­rav­nom ko­na­ní za­bez­pe­čiť náp­ra­vu a ne­zá­kon­né roz­hod­nu­tie po­dria­de­ných pro­ku­rá­to­rov a po­li­caj­tov zru­šiť.

            Zá­ro­veň je pot­reb­né uviesť, že roz­hod­nu­tie ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 363 Tr.por. o zru­še­ní ne­zá­kon­né­ho uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia net­vo­rí pre­káž­ku „rei iudi­ca­tae“.

            Pre­to nič neb­rá­ni opä­tov­né­mu vy­da­niu no­vé­ho uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, pri­čom  v mno­hých prí­pa­doch  k ta­ké­mu­to pos­tu­pu or­gá­nov príp­rav­né­ho ko­na­nia aj do­chá­dza – sa­moz­rej­me  po od­strá­ne­ní pro­ces­ných či skut­ko­vých ne­dos­tat­kov zis­te­ných ge­ne­rál­nym pro­ku­rá­to­rom.

                                                   _______________

            Zá­ro­veň po­va­žu­je­me za  ne­vyh­nut­né pou­ká­zať  aj na opač­nú si­tuáciu, ku kto­rej by moh­lo dôjsť, ke­by ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor  uve­de­ným op­ráv­ne­ním pod­ľa § 363 ods.1 Tr.por. ne­dis­po­no­val.

            Opäť je mož­né ilus­tro­vať tú­to si­tuáciu na kon­krét­nom prík­la­de.

            V tres­tnej ve­ci obv. Ja­ros­la­va Haš­čá­ka a spol.  roz­ho­dol  Naj­vyš­ší súd SR  uz­ne­se­ním  zo 7.1.2021 sp.zn. 4 Tost 53/2020 o  pre­pus­te­ní ob­vi­ne­ných  z väz­by, pri­čom v od­ôvod­ne­ní svoj­ho roz­hod­nu­tia kon­šta­to­val nie­len ab­sen­ciu dô­vo­dov väz­by, ale pre­dov­šet­kým ab­sen­ciu zá­kon­ných dô­vo­dov na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia. 

            Na­priek  uve­de­né­mu roz­hod­nu­tiu Naj­vyš­šie­ho sú­du SR,  pro­ku­rá­tor Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry  GP SR dňa 10.3.2021   uz­ne­se­ním  sp.zn. VII/1 Gv 26/20/1000-67  za­mie­tol  sťaž­nos­ti ob­vi­ne­ných  pro­ti uz­ne­se­niu o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ako „ne­dô­vod­né“, pri­čom sa vo svo­jom roz­hod­nu­tí žiad­nym spô­so­bom  ne­vys­po­ria­dal s ar­gu­men­tmi  Naj­vyš­šie­ho sú­du o ne­dô­vod­nos­ti vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia.  

            Or­gá­ny  príp­rav­né­ho ko­na­nia tak –  ig­no­ru­júc práv­ny ná­zor Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky – na­ďa­lej pok­ra­čo­va­li  v ne­zá­kon­nom tres­tnom stí­ha­ní ob­vi­ne­ných. 

            Doš­lo tak k pa­to­vej si­tuá­cii, keď Naj­vyš­ší súd SR sí­ce kon­šta­to­val ne­zá­kon­nosť vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia, ale ne­dis­po­no­val práv­nym nás­tro­jom, na zá­kla­de kto­ré­ho by mo­hol ne­zá­kon­né roz­hod­nu­tie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia zru­šiť, ani nás­tro­jom, kto­rým by na ta­ký pos­tup pria­mo za­via­zal do­zo­ro­vé­ho pro­ku­rá­to­ra.     

            Po­kiaľ by  te­da Trest­ný po­ria­dok neu­mož­ňo­val ge­ne­rál­ne­mu pro­ku­rá­to­ro­vi  zru­šiť  ne­zá­kon­né prá­vop­lat­né uz­ne­se­nie or­gá­nov príp­rav­né­ho o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, dot­knu­tí ob­vi­ne­ní by moh­li byť ne­zá­kon­ne tres­tne stí­ha­ní mož­no aj nie­koľ­ko ro­kov, kým by doš­lo k ich prá­vop­lat­né­mu os­lo­bo­de­niu v ko­na­ní pred sú­dom.

            Uve­de­ný ar­gu­ment eš­te zo­sil­ňu­je ne­dáv­ne roz­hod­nu­tie päť­člen­né­ho se­ná­tu Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, kto­rý dňa 20.9.2021 roz­ho­dol o od­miet­nu­tí do­vo­la­nia mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti v tres­tnej ve­ci obv. Mgr. Ja­ros­la­va Haš­čá­ka. Z od­ôvod­ne­nia uve­de­né­ho roz­hod­nu­tia  je zrej­mé, že  do­vo­la­cí súd sa sto­tož­nil s na­pad­nu­tým roz­hod­nu­tím troj­člen­né­ho se­ná­tu naj­vyš­šie­ho se­ná­tu (a te­da aj s roz­hod­nu­tím ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 363 Tr.por.) pri­čom kon­šta­to­val, že aj  ke­by ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor nez­ru­šil prá­vop­lat­né uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia,  do­vo­la­nie mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti by ne­bo­lo ús­peš­né.

            Ani ta­ké­to roz­hod­nu­tie päť­člen­né­ho se­ná­tu Naj­vyš­šie­ho sú­du SR by však nič nez­me­ni­lo na pa­to­vej si­tuá­cii, kto­rá by v prí­pa­de, ak by ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor ne­dis­po­no­val op­ráv­ne­ním pod­ľa § 363 Tr.por., na­ďa­lej pretr­vá­va­la, pre­to­že ani do­vo­la­cí (rov­na­ko ako sťaž­nost­ný) se­nát naj­vyš­šie­ho sú­du ne­ma­jú  op­ráv­ne­nie zru­šiť ne­zá­kon­né uz­ne­se­nie or­gá­nov príp­rav­né­ho ko­na­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia.  Úrad špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR by tak  –  na­priek  vy­slo­ve­né­mu práv­ne­mu ná­zo­ru ôs­mych sud­cov naj­vyš­šie­ho sú­du – mo­hol na­ďa­lej pok­ra­čo­vať v ne­zá­kon­nom tres­tnom stí­ha­ní ob­vi­ne­ných.

            Čo by na ta­ké­to po­ru­šo­va­nie práv ob­vi­ne­né­ho  asi po­ve­dal  Ústav­ný súd  SR prí­pad­ne ESĽP?

            V tej­to sú­vis­los­ti si do­vo­lí­me po­lo­žiť  otáz­ku:

            Keď sa Súd­na ra­da roz­hod­la vy­dať sta­no­vis­ko o proti­ús­tav­nom pos­tu­pe ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra  v tres­tnej ve­ci  obv. Vla­di­mí­ra Pčo­lin­ské­ho  z dô­vo­du, že  vo svo­jom roz­hod­nu­tí  pod­ľa § 363 a nasl. Tr.por. ne­reš­pek­to­val práv­ny ná­zor Naj­vyš­šie­ho sú­du SR o dô­vod­nos­ti vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia, čím pod­ľa Vás „spo­chyb­nil sud­cov­skú spô­so­bi­losť ko­na­jú­cich sud­cov“, pre­čo sa s rov­na­kým zá­uj­mom  ne­ve­nu­je aj ne­zá­kon­né­mu pos­tu­pu Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR v tres­tnej ve­ci obv. Mgr. Ja­ros­la­va Haš­čá­ka a spol., kde or­gá­ny príp­rav­né­ho ko­na­nia úpl­ne ig­no­ro­va­li práv­ny ná­zor Naj­vyš­šie­ho sú­du SR o nespl­ne­ní  zá­kon­ných pod­mie­nok na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia a na­ďa­lej pok­ra­čo­va­li v ne­zá­kon­nom tres­tnom stí­ha­ní ob­vi­ne­ných.  

              Od­hliad­nuc od sku­toč­nos­ti, že hod­no­te­nie roz­hod­nu­tí ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra  nes­pa­dá do kom­pe­ten­cie Súd­nej ra­dy, ten­to roz­diel­ny prís­tup k  po­su­dzo­va­niu ús­tav­nos­ti a zá­kon­nos­ti roz­hod­nu­tia  ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra len vo vy­bra­nej tres­tnej ve­ci sved­čí pod­ľa nás o neob­jek­ti­vi­te a úče­lo­vos­ti prip­ra­vo­va­né­ho sta­no­vis­ka a sna­he o po­li­ti­zá­ciu  čin­nos­ti súd­nej ra­dy.

            V nad­väz­nos­ti na uve­de­né kon­šta­to­va­nie si do­vo­lí­me na zá­ver uviesť eš­te je­den pos­treh:

            Keď Úrad špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR vznie­sol ob­vi­ne­nie pub­li­cis­to­vi  Mi­cha­lo­vi  Hav­ra­no­vi  spolu­pra­cu­jú­ce­mu  s den­ní­kom  SME, de­siat­ky  no­vi­ná­rov pod­pi­so­va­li pe­tí­cie na pro­test pro­ti bez­dô­vod­nej kri­mi­na­li­zá­cii toh­to no­vi­ná­ra a ozna­čo­va­li ju za pria­me  oh­ro­ze­nie  no­vi­nár­skej prá­ce.

            Po­kiaľ by ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor SR v da­nej ve­ci ne­vyu­žil svo­je op­ráv­ne­nie pod­ľa § 363 Tr.por.,  Mi­chal Hav­ran by bol mož­no do­po­siaľ tres­tne stí­ha­ný Úra­dom špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR,prí­pad­ne by sa mu­sel do­má­hať ochra­ny svo­jich práv na Ústav­nom sú­de SR ale­bo  ESĽP.

            Keď  však ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor SR v rám­ci ko­na­nia pod­ľa § 363 a nasl. Tr.por. zru­šil  ob­vi­ne­nie Mi­cha­lo­vi Hav­ra­no­vi z dô­vo­du po­ru­še­nia zá­ko­na,  v prin­to­vých a ďal­ších mé­diách sa o tom ob­ja­vi­la len struč­ná sprá­va bez aké­ho­koľ­vek ko­men­to­va­nia toh­to roz­hod­nu­tia, pri­čom nik nes­po­chyb­ňo­val op­ráv­ne­nie ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra roz­hod­núť v tej­to ve­ci pod­ľa § 363 a nasl. Tr. por.

            Rov­na­ko bez pov­šim­nu­tia, a to nie­len zo stra­ny mé­dií, ale aj zo stra­ny po­li­ti­kov či Súd­nej ra­dy SR, zos­tal ce­lý rad ďal­ších roz­hod­nu­tí ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 363 ods.1 Tr.por.  

            Keď však ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor vy­užil to is­té zá­kon­né op­ráv­ne­nie v tres­tnej ve­ci  Vla­di­mí­ra Pčo­lin­ské­ho, či Mgr. Ja­ros­la­va Haš­čá­ka, roz­pú­tal sa dos­lo­va „ve­rej­ný ošiaľ“, v rám­ci kto­ré­ho sa časť po­li­ti­kov pod­po­ro­va­ná mainstrea­mo­vý­mi mé­dia­mi  a  ďal­ší­mi sa­moz­va­ný­mi od­bor­ník­mi na tres­tné prá­vo, bez akej­koľ­vek zna­los­ti sa­mot­ných roz­hod­nu­tí ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra, vy­šet­ro­va­cích spi­sov a v mno­hých prí­pa­doch aj  bez práv­ne­ho vzde­la­nia, sna­ží o zru­še­nie či ob­me­dzenie tej­to zá­kon­nej prá­vo­mo­ci.

            Pre­to je na­mies­te sa pý­tať, či pri § 363 Tr. por. ide  o prá­vo a zá­kon­nosť, a zá­ujem o spra­vod­li­vosť pre všet­kých ob­ča­nov bez roz­die­lu, ale­bo len a vý­luč­ne o po­li­ti­ku?  

            Na zá­kla­de his­to­ric­kých skú­se­nos­tí to­tiž vie­me, že ak zví­ťa­zí po­li­tic­ký zá­ujem   nad dodr­žia­va­ním  ús­ta­vy a zá­ko­nov, zna­me­ná to  de­fi­ni­tív­ny ko­niec práv­ne­ho štá­tu.

            Ape­lu­je­me  pre­to na čle­nov Súd­nej ra­dy, aby sa ne­ne­cha­li vtiah­nuť do tej­to po­li­ti­zá­cie prá­va  a  za­cho­va­li si svoj vy­so­ko od­bor­ný  kre­dit, kto­rý v spo­loč­nos­ti prá­vom po­ží­va­jú.“   

Zdroj: pravnelisty.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)

 

  • O uvedomení Slov

    O uvedomení Slov

    Tak málo ľudí si dnes uvedomuje, čo spôsobuje svojimi rečami. Svojimi Slovami.A možno si to v súčasnosti nevie uvedomiť nikto. Sme vytrhnutí z tohto Poznania. Tára sa tu...
  • Čo sú to masovokomunikačné prostriedky?

    Čo sú to masovokomunikačné prostriedky?

    Masovokomunikačné prostriedky je systém riadenia. Informačného riadenia. Prostredníctvom vplývania na vedomie. Je to nástroj na Programovanie Vedomia, podsúvaním informácií a dogiem, s ktorými nás všetkých konfrontujú. Nástroj...
  • RA

    RA

    „RA“- Sme tvorení a živení Prvopočiatočnou Inteligentnou Tvorivou a Láskyplnou Silou, ktorú pokojne môžeme vnímať ako Život samotný. Alebo Silu Život udržujúcu. Ak sa s týmto vedomím...
  • Právo, Národ a Moc.

    Právo, Národ a Moc.

    Aby sme sa mohli ubrániť tomu, čo sa deje, treba sa pozrieť na korene, na samú podstatu otázky, prečo chodíme s niečími obrazmi v hlavách. Treba preveriť...
  • Hospitaller Order – Rád Hospitalierov.

    Hospitaller Order – Rád Hospitalierov.

    Rád Hospitaliérov je najznámejší a najslávnejší z duchovných a rytierskych Rádov. Jeho celý názov je: Suverénny vojenský rád Hospitaliérov sv. Jána Jeruzalemského z Rodosu a Malty.  To, že sa...
  • 10 METÓD MANIPULÁCIE ĽUDSKÉHO VEDOMIA

    10 METÓD MANIPULÁCIE ĽUDSKÉHO VEDOMIA

    Filozof, vedec, psychológ, politický aktivista, bojovník proti svetovému násiliu – Noam Avram Chomsky – zostavil zoznam 10 metód manipulácie ľudského vedomia, ktoré používajú politici, úrady a médiá celého sveta, v...
  • Človek, Tvorca a dnešná doba.

    Človek, Tvorca a dnešná doba.

    Človek. Keby človek vedel, kto je, žil by svoj život úplne inak. No nevie. Žije v nevedomosti, bez vedomia toho, kto je. Žije sám za seba, bohužiaľ...
  • Vedomie. 

    Vedomie. 

    Čo je Vedomie Človeka? Tak veľa sa o tom rozpráva…  a tak málo o tom ľudia vedia. Je to preto, lebo sa ide iba po povrchu. Iba...
  • SÚHLAS je prejavom slobodnej vôle.

    SÚHLAS je prejavom slobodnej vôle.

    Nikto a nič nemôže s nami urobiť, bez nášho Súhlasu. Súhlas môže byť vedomý, aj nevedomý. Súhlasiť môžete s radosťou a dobrovoľne, ale aj pod tlakom a dobrovoľne. Veľa ľudí už o tom...
  • ZÁKON SLOBODNEJ VÔLE. 

    ZÁKON SLOBODNEJ VÔLE. 

    Zákon Slobodnej vôle je základný a najdôležitejší Zákon Vesmíru a nikto nemá právo ho porušiť. Na tomto Zákone stojí celý Systém spolunažívania v našom Svete. Podľa tohto zákona má každý...
  • VIDEO: Historické TRUSTY ukončené. Stalin a nový svetový poriadok. CCCP vlastní všetko.

    VIDEO: Historické TRUSTY ukončené. Stalin a nový svetový poriadok. CCCP vlastní všetko.

    TRUST-y sú vlastne výrobnými (emisnými) cyklami mien. Keď sa niekoho aktíva využijú na zabezpečenie (krytie) nejakej peňažnej emisie v rámci celosvetovej peňažnej súvahy. Napríklad všetci Američania su...
{"speed":"1200","height":"400","pause":"3000"}

%d blogerom sa páči toto: