Orwelliáda pokračuje: EP v Bruseli prijal nový zákon o „slobode médií“. Tie majú slúžiť správnym hodnotám a demokracii – nie Orbánovi, Ficovi, Janšovi či Putinovi

V stredu hlasoval Európsky parlament o novom zákone, ktorý má „posilniť slobodu médií“. Hlasovanie prebehlo maximálne uspokojujúco: za bolo 464 poslancov, proti 92 a 65 sa zdržalo. Celkovo sa ani hlasovanie, ani samotný zákon netešil nejakému širšiemu záujmu médií, aj keď by vlastne mali všetky jasať, keďže sa im sloboda opäť zvýšila.

Zákon má predovšetkým, podľa tvrdenia európskych politikov a úradníkov, chrániť novinárov. Zároveň je tiež prezentovaný ako účinná zbraň proti vládnym propagandám. Všetko v najlepších tradíciách slobody a demokracie.

Avšak doba už natoľko pokročila, že ani nedá hercom frašky šancu – dohrať ju až do konca, pretože v zápale aktivizmu a dychtivej snahy vytrieť údajným nepriateľom demokracie kocúra, sa nejaký „aktivista“ vždy nadšene preriekne. A nie inak to je aj s novým zákonom o „slobode médií“.

Spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody v Európskom parlamente, Ramona Strugariuová, nielenže vyjadrila radosť nad tým, že „novinári teraz majú súbor nástrojov, ktoré ich chránia a pomáhajú im čeliť výzvam, zasahovaniu a tlaku, ktoré s ich prácou často prichádzajú“, ale v uspokojení prezradila, kvôli čomu vlastne tento nový zákon Európsky parlament prijal:

„Toto nariadenie je odpoveďou na Orbána, Fica, Janšu, Putina a tých, ktorí chcú premieňať médiá na vlastné nástroje propagandy alebo šíriť falošné správy a destabilizovať naše demokracie.“

No, tomu už rozumieme. A my sme sa zľakli, že sa nebodaj idú ochraňovať nejaké nezávislé zdroje politických informácií. Pritom je to stará dobrá hra na správnu a nesprávnu propagandu. Tá správna je v tomto prípade propaganda EÚ a spriatelených organizácií, no a tá nesprávna zase tá propaganda, ktorá by opisovala Európsku úniu a jej priateľov v nie príliš ružových a dúhových farbách. Takže, čo je vlastne nové?

V prvom rade treba poznamenať, že „propaganda“ sa dnes už netýka len vlád, a už vôbec nie takých mini-vlád v mini-štátoch ako sú Slovensko, Slovinsko alebo Maďarsko. Propaganda (tá skutočne silná a výkonná) je dnes globálna, globalistická (teda usilujúca cielene o globalizáciu), nadnárodná a nad-vládna.

Nový zákon teda v skutočnosti nie je zákon ochraňujúci slobodu médií a novinárov vo všeobecnosti, ale zákon chrániaci oddaných služobníkov globalistického procesu – žurnalistických žoldnierov pred možnými problémami zo strany lokálnych vlád a úradov, ktoré ich môžu vyrušovať pri plnení neľahkých úloh a zadaní na poli pokroku a globalizácie. To, že bol zmienený Fico naznačuje, že kauza RTVS, ktorá sa teraz začína, bude pokračovať a môžeme sa zo strany EÚ tešiť na rozsiahlu obranu „slobody médií“ na Slovensku.

Veriť, že poslanci a úradníci v Bruseli nemôžu pokojne spávať len kvôli tomu, žeby bolo nejakému spravodajcovi bránené v informovaní verejnosti, to môže len ten, kto absolvoval po blokovaní alternatívnych médií v čase covidu a vojny na Ukrajine lobotómiu. Európska únia a jej verní služobníci blokovali desiatky webových stránok, mazali príspevky na sociálnych sieťach, o policajných a súdnych zásahoch je škoda aj hovoriť a v Bruseli sa spinkalo sladko. Teda, až po dobre odvedenej práci, samozrejme. Inak sa bdelo.

Portál Euractiv.com jasne ukazuje vo svojom hlásení, kto je skutočným cieľom nového zákona:

„Podľa nového zákona musia členské štáty posilniť ochranu nezávislosti médií, práce novinárov, redakčnej nezávislosti a transparentnosti vlastníctva. Upravuje tiež prideľovanie štátnej reklamy a bráni online platformám ako X a Facebook svojvoľne mazať alebo obmedzovať mediálny obsah.

V záujme ochrany novinárov a ich práce budú mať úrady zakázané nariaďovať im odhaliť zdroje, a to aj prostredníctvom zadržania, sankcií, prehľadávania priestorov alebo používania rušivého sledovacieho softvéru na zariadeniach. Organizácie za slobodu tlače vo všeobecnosti privítali prijatie zákona a vyzvali národné vlády, aby účinne implementovali jeho opatrenia.“

Informáciu o tom, že platformy nebudú „mazať“ a „obmedzovať“ môžeme samozrejme rovno odsunúť do ríše bájí. Slovo „svojvoľne“ jasne ukazuje, že to len nebudú môcť robiť podľa vlastného uváženia, ale budú v tomto smere nútené poslúchať nariadenia EÚ a mazať to, čo im ona povie. Viď najnovšie opatrenia k nadchádzajúcim európskym voľbám.

Zvyšok je klasický model, ktorý má ochrániť aktívnych agentov svetovej globalistickej revolúcie pred možnými nepríjemnosťami zo strany euroskeptických vlád alebo zahraničných proti-informácií. To, že bol vo výpočte zlých ujov zmienený aj Putin, totiž zároveň len potvrdzuje, že hra na „agentov Kremľa“ bude ďalej úspešne pokračovať a ešte sa bude stupňovať.

Ergo, týchto „dezinformátorov“ a „konšpirátorov“ sa žiadna ochrana slobody médií týkať nebude. Jednak to nie sú pre globalistov žiadni skutoční novinári (veď ako by aj mohli byť, keď nepodporujú EÚ a jej hodnoty?), ako potvrdil najčerstvejšie vyliahnutý a dozretý reprezentant euro-hodnôt na Slovensku – Ivan Korčok, a po druhé, ako zdôraznila aj súdružka Strugariuová z Európskeho parlamentu, títo pseudo-žurnalisti sú v rukách zlých politických ujov „nástrojmi propagandy“ a šíriteľmi „falošných správ“, snažiacimi sa „destabilizovať našu demokraciu“. Sladkú, podotýkam.

Pre toho, kto vie čítať s porozumením je posolstvo jasné: budú to „členské štáty“ EÚ, ktoré „musia posilniť ochranu nezávislosti médií, práce novinárov, redakčnej nezávislosti a transparentnosti vlastníctva“. Im je výstraha určená a tie budú musieť poslúchať. Kto bol vyzvaný nadnárodnými „organizáciami za slobodu tlače“, ktoré počas vypínania, mazania a blokovania „dezinfoscény“ ešte aktívne prilievali olej do ohňa, aby „účinne implementovali opatrenia“? Predsa „národné vlády“.

Klasická liberálna finta, ktorá ruší ťažkopádny a pokrok brzdiaci partikularizmus v prospech centralizmu a maskuje to ako „oslobodenie“ najnižších vrstiev, bude opäť sláviť svoj triumf, podobne ako už mnohokrát od Francúzskej revolúcie. Medzi dobrým centrom, liberálno demokratickou mamou kvočkou – osvieteným Bruselom a jeho žurnalistickými kuriatkami, nešťastne pobehujúcimi pod krúžiacimi národnými supmi, už nesmie nič stáť. Tak ako medzi múdrym Národným zhromaždením a ľudom. Ona potom tá gilotína predsa len funguje rýchlejšie a efektívnejšie.

No a dezinformační potkani – s tými my zatočíme! Nebudú nám predsa zanášať a špiniť našu slobodu svojím štvaním a nákazou. Tí si žiadnu „slobodu médií“ ani nezaslúžia a ani jej vlastne, ako väčšina tupých post-sedliakov, nerozumejú.

AUTOR: Branislav Michalka

ZDROJ: Christianitas