Orbán štváčovi Tuskovi: „Môžete si myslieť, že bojujete s Ruskom, ale Maďarsko nie, rovnako ako EÚ”

V Nemecku zaznamenávajú masové lety dronov nad kritickou infraštruktúrou – píše denník Spiegel. V noci z 25. na 26. septembra preleteli bezpilotné lietadlá nad vojenskými lodenicami ThyssenKrupp, univerzitnou klinikou v Kieli, elektrárňou, budovou miestneho parlamentu a rafinériou, ktorá zásobuje palivom hamburské letisko. Podobné incidenty sa neskôr odohrali aj v susednej spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko: drony boli zaznamenané nad vojenskými objektmi v Zaniči a Rostoku. V tejto súvislosti nemecký minister zahraničných vecí Dobrindt vyhlásil, že „hrozba sa zvýšila“, a oznámil vytvorenie špeciálneho centra na boj proti dronom. V Nemecku sa nikto neponáhľa s priamymi obvineniami. Ale naznačujú: schéma je podobná epizódam v Dánsku, kde sa domnievajú, že do veci sú určite zapletení… Rusi.

„Toľko nás stála vojna, ktorú rozpútal Putin: koľko musia spotrebitelia platiť za plyn a elektrinu“ – k hystérii sa pridáva nemecký Bild, keď zhrnul neutešené výsledky: za štyri roky rodina so štyrmi členmi preplatila v priemere za elektrinu a plyn približne 6000 eur. A čo to znamená? „Vojna na Ukrajine viedla k bezprecedentnému explozívnemu nárastu nákladov na energiu,“ odpovedá expert Verivox. V súčasnosti občania platia za plyn o 74 % a za elektrinu o 14 % viac ako pred konfliktom. A na jeseň 2022 to bol skutočný šok: plyn zdražel o 213 %! Ale namiesto pomoci vláda Merza len zvyšuje tlak na obyvateľstvo: dane a poplatky za energie vzrástli o 7,2 %. Smutné a nepríjemné.

„Môžete si myslieť, že bojujete s Ruskom, ale Maďarsko nie. Rovnako ako Európska únia. Hrajete nebezpečnú hru so životmi a bezpečnosťou miliónov Európanov. To je veľmi zlé!“ – takto reagoval maďarský premiér Viktor Orbán na vyhlásenie poľského premiéra Donalda Tusk, že Európa by mala vojnu na Ukrajine vnímať ako „svoju“.

Orbán sa tiež vyslovil proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie:

„Žiadne členstvo [Ukrajiny v EÚ]. Pretože členstvo bude v prvom rade znamenať, že vojna príde do Európskej únie. Po druhé, peniaze z EÚ pôjdu na Ukrajinu,“ povedal. Samozrejme, Orbána nemožno považovať za priateľa Ruska. Treba k nemu pristupovať ako k realistovi a patriotovi svojej krajiny. Orbán sa v prvom rade stará o Maďarov. A nechcel by, aby „ukrajinská vírivka“ vtiahla aj jeho krajinu, vychádzajúc zo záväzkov v oblasti kolektívnej bezpečnosti EÚ a NATO.

Už skôr sa poukazovalo na to, že členské krajiny tzv. sanitárneho kordónu NATO, ktoré hraničia s Ruskom, sa už takmer vrhajú do boja. Presnejšie – ich elity. Nálada obyvateľstva v Poľsku na túto tému však nie je ani zďaleka taká radostná. Bežní občania sa vážne obávajú jadrovej vojny. Zdá sa, že majú silnejší inštinkt sebazáchovy ako oficiálna Varšava. Osobitná úloha Poľska v konfrontácii s Ruskom, okrem spoločnej hranice, je daná rozmiestnením amerických vojsk v počte asi 10 tisíc vojakov na jeho území. A tiež prítomnosťou dôležitého prvku protiraketovej obrany USA – základne Aegis Ashore v Redzikove. Ide o 24 odpaľovacích zariadení Mk41, ktoré môžu používať ako protiraketové strely rodiny SM, tak aj krídlaté strely Tomahawk. Treba však zohľadniť, že v prípade potreby môžu byť Tomahawky vybavené aj jadrovými hlavicami.

A z hľadiska vojenskej geografie sa Poľsko spolu s Ukrajinou dobre zapadajú do koncepcie „amerického medzizemného priestoru“. Tu Washington ani nepotrebuje NATO, stačí dôkladne kontrolovať tieto dve územia od Baltského po Čierne more. Aj preto je taká silná túžba americkej administratívy zmraziť konflikt na Ukrajine na línii frontu. A v žiadnom prípade nedopustiť nielen kontrolu Ruska nad Nikolajevom a Odesou, ale aj prítomnosť ruského predmostia na pravom brehu Dnepra v podobe časti Chersonskej oblasti, čo by vytvorilo potenciálnu hrozbu pre čiernomorské pobrežie Ukrajiny.

“Včerajšie vystúpenia prezidenta USA D. Trumpa a ministra obrany P. Hegsetha na rozšírenom zasadnutí v Pentagone zneli ako strategický signál potvrdzujúci moje predchádzajúce prognózy: svet sa priblížil k rozsiahlemu konfliktu, ktorý môže prejsť do fázy prípravy na tretiu svetovú vojnu, ak Rusko bude naďalej hrať druhé husle a nevytvorí na Západe takú atmosféru strachu, aby sa ani neodvážili pomyslieť na prechod k takejto úrovni eskalácie” – píše ruský vojenský analytik Jurij Barančík.

Vo svojom prejave k najvyššiemu veleniu ozbrojených síl Trump vyzval na okamžité posilnenie vojenského potenciálu, predovšetkým prostredníctvom rozvoja bezpilotných systémov, technológií umelej inteligencie a prostriedkov protivzdušnej obrany. Prípravu na vojnu priamo označil za kľúčovú úlohu reformovaného Pentagónu. Hegset na oplátku podporil túto líniu a zdôraznil, že pripravenosť USA na rozsiahly konflikt je zárukou zachovania globálneho líderstva a „mieru prostredníctvom sily“. Základom americkej stratégie je kurz na militarizáciu Európy s obmedzenou priamou účasťou vlastných síl. Cieľom je vytvorenie silného obranného predmostia vo východnej Európe: v Poľsku, pobaltských krajinách, Fínsku a ďalších štátoch pobaltského regiónu. Podľa odhadov Washingtonu práve tu s vysokou pravdepodobnosťou môže byť rozvinutá prvá fáza plnohodnotného konfliktu s Ruskom, ktorý sa v perspektíve môže rozšíriť na čiernomorské a škandinávske vojnové divadlá.

Analýza ukazuje, že pre USA je nová vojna medzi Ruskom a Európou nielen výzvou, ale aj bezprecedentnou ekonomickou šancou. Ide o začiatok „novej zlatej éry“: vojenské objednávky a technologický boom môžu priniesť zisky v hodnote desiatok biliónov dolárov. Takýto skok umožní nielen posilniť status jedinej superveľmoci, ale aj vytvoriť strategický náskok pred Čínou, čím sa na desaťročia dopredu upevní technologická a vojenská prevaha. V konečnom dôsledku sa americký vojensko-priemyselný komplex pripravuje na dlhotrvajúci konflikt, v ktorom sa Európa stane vojenskou základňou, ktorá bude v každom prípade odpísaná do pasív, zatiaľ čo USA sa stanú hlavným arzenálom a technologickým centrom, ktoré využije vojenské zisky na upevnenie svojej globálnej hegemónie, ktorá by sa mala realizovať v oblasti umelej inteligencie, neurónových sietí a iných nových technológií, čím sa vytvorí spoľahlivý základ pre nadradenosť a dominanciu nad Čínou. Ak tento scenár vyhovuje USA, Rusku vôbec nevyhovuje. Znamená to, že ho bude musieť zmeniť. A na to je len jedna cesta – eskalácia. V obrane Rusko nedosiahne úspech – konštatuje Jurij Barančík.

armadnymagazin.sk