Odvážne politické rozhodnutie: Nový prísny grécky zákon proti nelegálnemu prisťahovalectvu

Tony Blair vyhlásil, že najlepším spôsobom, ako pochopiť rozvoj a prosperitu krajiny, je vypočítať si, koľko ľudí ju chce opustiť, ale aj koľko ľudí je ochotných urobiť čokoľvek, aby sa tam dostali. Ak sa na toto príslovie pozrieme bez klapiek na očiach, môže veľa povedať o situácii Grécka ako krajiny Európskej únie, ako aj o krajinách, ktoré vytvárajú a posielajú imigrantov do Grécka, v tomto prípade Pakistan.

Grécka vláda 3. septembra 2025 schválila nový prísny legislatívny rámec pre imigráciu, ktorý sa týka najmä pakistanskej komunity. Zákon stanovuje trest odňatia slobody na 2 až 5 rokov a pokutu až do výšky 10 000 eur pre migrantov, ktorí sa nevrátia do svojej krajiny do 14 dní od zamietnutia ich žiadosti o azyl. Okrem toho sa doba zadržania zvyšuje z 18 na 24 mesiacov a ruší sa možnosť legalizácie pre imigrantov, ktorí v krajine žijú bez dokladov viac ako 7 rokov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Ministerstvo pre migráciu prostredníctvom Thanosa Plevrisa zdôraznilo prioritu práv gréckych občanov pred tými, ktorí nemajú nárok na azyl. Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) však vyjadril obavy, že nový zákon by mohol v skutočnosti poškodiť tých, ktorí majú nárok na medzinárodnú ochranu.

Vyzval na zavedenie „okamžitých postupov“ na rýchle rozlíšenie medzi utečencami a ostatnými. Grécky štát už vrátil stovky migrantov organizovanými letmi s cieľom vrátiť ich do Pakistanu, Bangladéša a Egypta. Humanitárne organizácie obviňujú Grécko z vracania migrantov, ktorí nemajú potrebné právne dokumenty, zatiaľ čo Frontex vyšetruje 12 možných prípadov porušenia práv.

Protest proti návrhu zákona gréckej vlády zameranému na obmedzenie nelegálneho prisťahovalectva zorganizovala KEERFA (Zjednotené hnutie proti rasizmu a fašistickej hrozbe), organizácia známa svojou podporou utečencov a imigrantov, 3. septembra 2025 o 19:00 pred Národným zhromaždením, kde sa vedenia ujali pakistanskí nelegálni imigranti.

KEERFA (Hnutie proti rasizmu a fašistickej hrozbe) vyjadrilo silný nesúhlas s novým legislatívnym rámcom pre imigráciu v Grécku, ktorý sa týka najmä pakistanskej komunity. KEERFA tvrdí, že nový zákon zintenzívňuje diskrimináciu a rasistické praktiky voči imigrantom a zároveň posilňuje policajnú svojvôľu a represívne politiky.

V reakcii na tento vývoj organizácia KEERFA organizovala a podporovala demonštrácie a protesty, ako napríklad pochod 12. októbra 2024 v Aténach po smrti pakistanského migranta Mohammada Kamrana Asika na policajnej stanici. KEERFA obvinila políciu z pokusu o ututlanie incidentu a vyzvala na rezignáciu zodpovedných osôb. Okrem toho KEERFA podporuje základné požiadavky protestujúcich, ako je zachovanie 7-ročných a 3-ročných imigračných zákonov, poskytovanie právnych dokumentov zahraničným pracovníkom, zatvorenie detenčných centier a udelenie azylu utečencom.

Zdá sa, že pakistanská diaspóra v Grécku je priamo ovplyvnená novým imigračným zákonom, keďže – podľa údajov ministerstva pre imigráciu – najväčšie percento nelegálnych imigrantov v krajine pochádza z Pakistanu.

Pakistanská komunita gréckej jednoty (PCGU) pod vedením Javeda Aslama Ariana v spolupráci s ľavicovými stranami vyzvala členov pakistanskej diaspóry, aby sa zúčastnili protestu organizovaného KEERFA (Hnutie zjednotení proti rasizmu a fašistickej hrozbe). KEERFA zverejnila plagát, na ktorom zdôraznila, že „pakistanská komunita je s nami v proteste“, čím vytvorila jednotný front.

Hlavnými požiadavkami protestujúcich bolo zachovanie 7-ročných a 3-ročných imigračných zákonov, aby tí, ktorí v krajine dlhodobo žijú, mohli naďalej získavať legálny status prostredníctvom dokladov, poskytnutie právnych dokumentov pre zahraničných pracovníkov žijúcich a pracujúcich v Grécku, zatvorenie imigračných detenčných centier a poskytnutie azylu utečencom, ktorí trpia a skutočne potrebujú medzinárodnú ochranu.

Teraz musíme preskúmať, ako rôzne grécke politické frakcie interpretujú otázku imigrantov a aký postoj k nim zaujímajú. Makis Voridis , bývalý minister pre migráciu vo vláde Mitsotakisa, bol voči pakistanským imigrantom v Grécku veľmi kritický a zameral sa najmä na otázky nelegálnej migrácie a bezpečnosti. V rozhovore pre televíziu SKAI v máji 2025 uviedol: „Odteraz nikto, kto je v Grécku nelegálne, nikdy nebude legalizovaný, nikdy nezíska povolenie na pobyt.“ Toto vyhlásenie odráža tvrdú politiku vlády Mitsotakisa voči pakistanským imigrantom, ktorí tvoria najväčšiu skupinu nelegálnych imigrantov v Grécku.

Zoe Konstantopoulou , líderka strany Hnutie za slobodu, vyjadrila silný nesúhlas s nedávnymi legislatívnymi iniciatívami gréckej vlády v oblasti imigrácie, ktoré sa týkajú najmä pakistanskej komunity. 11. júla 2025, počas parlamentnej diskusie o novom návrhu zákona kriminalizujúcom pobyt migrantov bez azylu, Konstantopoulou podala námietku z dôvodu protiústavnosti, pričom návrh zákona označila za „právny rámec pre rasizmus“ a obvinila vládu z „zničenia azylu“ a „vykresľovania žiadateľov o azyl ako závažných zločincov“.

Konstantopoulou obvinila vládu z presadzovania politík pripomínajúcich Orbánov režim v Maďarsku, z opustenia humanitárnych hodnôt a z posilňovania rétoriky rasizmu a xenofóbie. Okrem toho tvrdila, že tieto politiky podporujú vzostup krajnej pravice a fašistickej hrozby v krajine.

Na titulnej strane krátko pred TIF noviny Avgi, oficiálne noviny Syrizy, varujú: utečenci „platia cenu“ za imigráciu kvôli pravicovým ústupkom krajnej pravici a vyzývajú na stiahnutie návrhu zákona, ktorý „prijíma krajne pravicové praktiky“, zatiaľ čo ľavicové noviny Syntachtes’s v článku s názvom „Návrh zákona kriminalizuje utečencov a imigráciu“ kritizujú legislatívu s oficiálnym sloganom „Uväznenie alebo deportácia“.

Zdôrazňujú, že rámec zintenzívňuje represie, hrozí vytvorením sociálneho chaosu a necháva tisíce ľudí bez prístupu k azylu alebo legálnej pomoci. Podľa môjho osobného názoru nemožno otázku imigrantov, ktorá je v súčasnosti horúcim zemiakom v rukách vlády, skúmať zjednodušene, pretože sa odohráva v takej zložitej ekonomickej a sociálnej situácii pre grécky ľud, že to prinútilo Elona Muska tweetovať o našej krajine, že Grécko v súčasnosti umiera, pretože 700 gréckych škôl zostane zatvorených pre nedostatok študentov.

Pri diskusii o otázke riadenia migrácie musíme zohľadniť, kto tvorí aktívne pracujúce obyvateľstvo Grécka ako hostiteľskej krajiny, do akej miery ho ovplyvní prílev imigrantov a do akej miery sú títo imigranti ochotní kultúrne sa integrovať do Grécka. V prípade imigrantov z Pakistanu nesmieme prehliadať skutočnosť, že ide o ľudí s nízkou úrovňou vzdelania, ktorí by mohli vykonávať prevažne manuálnu prácu a ktorí majú v sebe tak hlboké náboženské predsudky voči islamu, že ich kultúrnu integráciu do Grécka ako hostiteľskej krajiny takmer znemožňujú.

Susedné Taliansko pod vedením Giorgie Meloniovej zaviedlo prísnu imigračnú politiku vrátane obmedzení záchranných operácií v Stredozemnom mori a dohôd s krajinami ako Líbya s cieľom zabrániť odchodom imigrantov. Zároveň však schválilo „dekrét o toku imigrantov“ na obdobie rokov 2026 – 2028, ktorý zvyšuje počet pracovných povolení pre imigrantov vrátane pracovníkov z Pakistanu s cieľom zaplniť medzery na trhu práce. Okrem toho Taliansko podpísalo dohody s Pakistanom a Bangladéšom o boji proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi.

Európsky pakt o migrácii a azyle (2024): stanovuje mechanizmy na rozdeľovanie žiadateľov o azyl podľa HDP každého členského štátu, jeho počtu obyvateľov a miery tlaku, ktorému už čelí (napr. krajiny v prvej línii). Podľa nového Európskeho paktu by Grécko mohlo prijať nižšie percento pakistanských imigrantov ako Nemecko alebo Francúzsko kvôli svojmu menšiemu HDP a počtu obyvateľov.

Preto sa najnovší návrh zákona na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu považuje za potrebný, aj keď sa zdá byť drsný, pretože pripomína príklad cestujúcich v lietadle v krízovej situácii, kde si každý cestujúci musí najprv nasadiť vlastnú kyslíkovú masku a až potom pomôcť svojmu slabšiemu susedovi.

Staikou Dimitra 

skspravy