Odmietnutie obžaloby Dušana Kováčika spochybňuje dôslednosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Lipšica tak tentokrát nevyškolil Generálny prokurátor ale sudca

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik si včera pripísal ďalší bod vo svojom boji proti štátnym inštitúciám pod vedením súčasnej vlády, ktorá poňala očistu spoločnosti od korupcie naozaj veľmi svojráznym spôsobom. Sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban rozhodol o odmietnutí druhej obžaloby, ktorá bola proti Kováčikovi vznesená

Lipšica tentokrát neporazil Žilinka

O tej informovali médiá v septembri a týkala sa toho, že Kováčik mal prijať úplatok 50-tisíc eur. Úplatok mu mal dať bývalý príslušník SIS Peter Košč. Za to mal Kováčik odňať spisy svojmu podriadenému prokurátorovi na Úrade špeciálnej prokuratúry Petrovi Kyselovi a tak zabrzdiť trestné stíhanie Košča, ako aj bývalého riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka.

Kým Kováčik si teda pomyselne pripisuje malé víťazstvo na ceste za spravodlivosťou, pre Úrad špeciálnej prokuratúry vedený Danielom Lipšicom ide o ďalšiu prehru.

A tú tentokrát Lipšic neutŕžil od generálneho prokurátora Maroša Žilinku, s ktorým má dlhodobo napäté vzťahy. Celý prístup špeciálnej prokuratúry v boji proti korupcii vysokopostavených činiteľov je nateraz silno spochybnený a opäť je tu priestor skôr pre tézu, že v celom tomto zápase ide viac o snahu o diskreditovanie opozície a naháňanie politických bodov súčasnej vláde, ktorá zlyháva na všetkých ostatných frontoch.

Záleská odmietla vypočuť Hrubalu aj Klimenta

Pripomeňme, že Kováčik bol už odsúdený, hoci neprávoplatne. A to po veľmi pochybnom procese vedenom sudkyňou Pamelou Záleskou. Špecializovaný trestný súd v septembri rozhodol, že Kováčik je vinný z prijatia úplatku za zasahovanie do rozhodovania o väzobnom stíhaní niekdajšieho bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku.

Sudkyňa Záleská napríklad v rámci procesu odmietla viacero návrhov obhajoby na vypočutie svedkov – okrem iných aj predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu a sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta. Obaja pritom s Kováčikovým prípadom do značnej miery súvisia. Bol to totiž Hrubala, ktorý v roku 2017 rozhodol o zrušení Kudličkovho väzobného stíhania, pričom senát Najvyššieho súdu pod vedením Juraja Klimenta toto rozhodnutie zrušil a pri následnom rozhodovaní Hrubala opäť Kudličku prepustil.

Záleská odmietla vypočuť aj bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, súčasného riaditeľa tajnej služby Michala Aláča, bývalého prezidenta Tibora Gašpara a podnikateľa Norberta Bödöra. Tvrdila, že ich vypočutie nie je pre prípad podstatné alebo s vecou nesúvisí.

Žilinka ako nočná mora koalície

V prípade Dušana Kováčika je veľmi oprávnenou aj otázka, či nebol obvinený práve preto, aby koalícia mohla obsadiť post špeciálneho prokurátora, ktorý následne získal človek natoľko lojálny expremiérovi Igorovi Matovičovi ako je Daniel Lipšic. O Lipšicovi je známe, že bol poslancom Národnej rady SR zvoleným za Matovičovo hnutie OĽaNO, z parlamentu však odišiel v dôsledku toho, že sa stal účastníkom dopravnej nehody, ktorej obeťou sa stal chodec.

Prvostupňové odsúdenie Dušana Kováčika je aktuálne jediným akým-takým úspechom – ak sa to dá vôbec tak nazvať – aktuálnej vládnej koalície v jej takzvanom boji proti korupcii. Pripomeňme však, že vo viacerých výrazne medializovaných prípadoch zrušila obžalobu Generálna prokuratúra, ktorú vedie Maroš Žilinka. Bolo to tak v prípade Vladimíra Pčolinského, Jaroslava Haščáka, ale aj Petra Brhela. Zo Žilinku sa tak stala nočná mora predstaviteľov vládnej koalície túžiacich do „krvi“ osôb nejako spojených s bývalými vládami. A tak začala koalícia rozmýšľať o tom, ako by Žilinkovi jeho právomoc vyplývajúcu z ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku okresala.

Má zmysel existencia Úradu špeciálnej prokuratúry?

Jednoducho, vládna koalícia vyzerala niekedy pri svojej snahe za každú cenu vyzerať ako spravodlivá pomstiteľka prešľapov minulých vlád až zúfalo. A to isté sa dá povedať o jej faktickom zástupcovi na Úrade špeciálnej prokuratúry Lipšicovi.

Treba povedať, že aktuálne sme sa skutočne dostali až do fázy, kedy je potrebné uvažovať vôbec o zmysluplnosti existencie Úradu špeciálneho prokurátora. Táto vláda a vládna koalícia určite kroky smerom k jeho zrušeniu nepodnikne. Ale pre akúkoľvek budúcu vládu pôjde o legitímnu a opodstatnenú otázku.

Dušan Kováčik nevytiahol päty z väzby už od októbra minulého roka (!), má teda mimoriadne sťažené podmienky na to, aby sa vedel efektívne brániť. Napriek tomu bola jeho druhá obžaloba zmietnutá zo stola. Nie je už toto samotné dôkazom o veľmi nedbalom a nedôslednom postupe Úradu špeciálnej prokuratúry v takej závažnej veci? Je táto situácia z pohľadu súdneho človeka pre Daniela Lipšica vôbec udržateľná?

Ladislav Kováčik

hlavné správy