Obranca Stalingradu – Maršal Čujkov kriticky o Solženicynovi

Som komunistom od roku 1919. Účastník občianskej vojny, od svojich 19 rokov som velil pluku. Po občianskej vojne až do Veľkej vlasteneckej vojny som bojoval aj proti tým, ktorí chceli preveriť moc našich ozbrojených síl bajonetom. Keď som si v “Pravde” prečítal, že v súčasnosti sa nájde človek, ktorý víťazstvo pri Stalingrade pripisuje trestným práporom, neveril som vlastným očiam. Viem, že A. Solženicyn je nositeľom Nobelovej ceny.

Nebudem sa zaoberať tým, aké okolnosti prispeli k tomu, že mu bol tento titul udelený. Na stole predo mnou leží kniha s názvom Súostrovie Gulag od A. Solženicyna. Nepoznám Solženicyna, ktorý operujúc vymyslenými “faktami” zásobuje nepriateľov mieru a pokroku prúdom lží a ohováraním našej vlasti a nášho ľudu. Takéto ohováranie neznesiem. Ohovárať armádu, ktorá zachránila ľudstvo pred morom a ktorá si zaslúži vďačnosť všetkých pokrokových ľudí sveta. Urážka armády predstavuje najväčšiu urážku národa, ktorý ju zrodil a vychoval na obranu pred nepriateľmi a protivníkmi.”

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Od 12. septembra 1942 bol Vasilij Ivanovič, Čujkov veliteľom 62. armády Červenej armády. Dostal za úlohu brániť Stalingrad. Armáda pod velením V. I. Čujkova sa preslávila hrdinskou šesťmesačnou obranou Stalingradu v pouličných bojoch v úplne zničenom meste, bojujúcich na izolovaných predmostiach, na brehoch širokej Volgy. Len v septembri 1942, napriek početnej prevahe nepriateľa v živosti, tankoch a letectve, spôsobili jednotky 62. armády pod velením generálporučíka Čujkova nacistickým útočníkom ťažké straty na živej sile (zničili až 20 tisíc nemeckých vojakov a dôstojníkov) a technike. Na konci obrannej operácie armádne jednotky držali oblasť severne od Stalingradskej traktorovej továrne, závodu Barikády, jednotlivých dielní závodu Červený október a niekoľkých blokov v centre mesta.

V Stalingrade zaviedol V. I. Čujkov taktiku boja zblízka. Sovietske a nemecké zákopy sa nachádzali vo vzdialenosti hodu granátom. Napriek tomu, že prevaha 6. poľnej armády Wehrmachtu pod velením tankového generála Friedricha Paulusa v živej sile bola zrejmá, sovietske jednotky neustále útočili, a to hlavne v noci. Pre Červenú armádu boli bitky pri Stalingrade prvými vážnymi mestskými bitkami. Boli prví, ktorí na pohyb používali podzemnú komunikáciu. Obytné budovy (napríklad Pavlovov dom), ruiny dielní, pivnice sa stali nedobytnými baštami, ktorých obrancovia sa nielen bránili, ale aj podnikali protiútoky. Neskôr sa táto skúsenosť hodila V. I. Čujkovovi pri dobytí Berlína (16. apríla – 2. mája 1945). Nie nadarmo ho nazývali “generál-šturm”. Jednotky V. I. Čujkova nielenže odolali nepretržitým bojom, ale aktívne sa podieľali aj na porážke nemeckých vojsk v záverečnej fáze bitky o Stalingrad (17. júla 1942 – 2. februára 1943). Obrana Stalingradu trvala 200 strašných a krvavých dní a nocí.

*Na titulnej foto si Vasilij Ivanovič Čujkov prezerá ostreľovaciu pušku slávneho ruského snajpera Vasilija Grigorieviča Zajceva

armadnymagazin.sk