Novinári a právnici žalujú CIA za špehovanie počas návštevy u Assangea. Americká tajná služba pod vedením Mikea Pompea tým porušila ich právo na súkromie 

Medzi žalobcami sú novinári Charles Glass a John Goetz a právničky Margaret Kunstlerová a Deborah Hrbeková, ktoré zastupovali zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.

Skupina novinárov a právnikov zažalovala americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA) a jej bývalého riaditeľa Mikea Pompea pre podozrenie, že ju agenti sledovali, keď zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea navštívila na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne.

Ako v pondelok informovala agentúra Reuters, v žalobe sa uvádza, že CIA pod vedením Pompea porušila právo na súkromie týchto amerických novinárov a právnikov tým, že ich údajne špehovala.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Medzi žalobcami sú novinári Charles Glass a John Goetz a právničky Margaret Kunstlerová a Deborah Hrbeková, ktoré zastupovali Assangea.

Ústava Spojených štátov chráni amerických občanov pred nadmerným zásahom americkej vlády, a to aj vtedy, keď sa tieto aktivity uskutočňujú na veľvyslanectve v cudzej krajine,“ povedal hlavný advokát zastupujúci žalobcov Richard Roth.

CIA, ktorá sa k žalobe odmietla vyjadriť, nesmie zhromažďovať spravodajské informácie o občanoch USA, hoci viacerí zákonodarcovia tvrdia, že spravodajská služba vedie tajné úložisko komunikačných údajov Američanov, všíma si Reuters.

Žaloba voči CIA a Pompeovi bola podaná v pondelok na okresnom súde USA pre južný okres New York.

V súdnom podaní sa podľa Reuters špecifikuje, že novinári a právnici museli pred návštevou Assangea odovzdať svoje elektronické zariadenia súkromnej bezpečnostnej spoločnosti Undercover Global S.L., ktorá v tom čase zabezpečovala bezpečnosť veľvyslanectva.

V žalobe sa tvrdí, že spoločnosť si údaje z nich skopírovala a poskytla ich CIA, ktorej vtedy šéfoval Pompeo.

Assange strávil na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne sedem rokov. O azyl na veľvyslanectve požiadal v roku 2012 v obave z trestného stíhania zo strany USA, ktoré žiadali jeho vydanie v súvislosti s obvineniam zo sprisahania, z nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a z porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010–11.

Assange popiera, že sa dopustil trestného činu, a tvrdil, že je obeťou porušovania ľudských práv a že v prípade vydania do USA by mu hrozil doživotný trest.

Ekvádor ho však v apríli roku 2019 o diplomatický azyl pripravil, po čom ho zadržala britská polícia. V júni tohto roku Británia schválila vydanie zakladateľa WikiLeaks do Spojených štátov.

Americké úrady stíhajú Assangea v 18 bodoch obžaloby vrátane obvinenia zo špionáže v súvislosti so zverejnením dôverných amerických vojenských záznamov a diplomatických telegramov známych ako kauza WikiLeaks. Jeho priaznivci ho považujú za bojovníka proti establišmentu, ktorý sa stal obeťou, pretože odhalil pochybenia Spojených štátov v konfliktoch v Afganistane a Iraku.

Zdroj: ta3.com