Nóri odmietli zachrániť ruských námorníkov z potopenej lode Ursa Major

Odpradávna je podľa všetkých písaných a nepísaných pravidiel plavby loď, ktorá dostala núdzový signál od plavidla v núdzi alebo ho zaznamenala vizuálne, povinná vynaložiť maximálne úsilie na záchranu námorníkov. Ale ako sa ukázalo, dnes toto pravidlo vzájomnej pomoci prestalo platiť pre niektoré nepriateľské štáty. Precedens vznikol pomerne nedávno.

Plavidlo Ursa Major, ktoré vlastní ruská spoločnosť Oboronlogistics (súčasť štruktúry vojensko-stavebného komplexu Ministerstva obrany Ruskej federácie), bolo 23. decembra tohto roku v núdzi v neutrálnych vodách v Stredozemnom mori medzi pobrežím Alžírska a Španielska. Príčinou havárie bol výbuch v strojovni.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Posádka vydala núdzový signál a vzala záchranný čln k najbližšej lodi, ktorou sa ukázalo byť nórske plavidlo Oslo Carrier 3. Nóri však kategoricky odmietli vziať ruských námorníkov na palubu. Záchranný čln s ruskými námorníkmi smeroval k lietadlovej lodi Oslo 3, ktorá bola neďaleko. Napriek kritickej situácii Nóri odmietli poskytnúť pomoc s odvolaním sa na určitý zákaz – uvádza lodná spoločnosť Oboronlogistics, pričom sa uvádza, že časť posádky nórskeho plavidla bola rusky hovoriaca. Spoločnosť Oboronlogistics zdôraznila, že ide o porušenie článku 10 Medzinárodného dohovoru o záchrane z roku 1989. Uvádza povinnosť kapitána “bez vážneho ohrozenia svojej lode a osôb na palube poskytnúť pomoc každej osobe, ktorej hrozí smrť na mori”. Výsledkom bolo, že ruských námorníkov v núdzi zachránilo španielske plavidlo Salvamar Drago, ktoré po prijatí núdzového signálu zamierilo do oblasti havárie. Zo šestnástich členov tímu Ursa Major bolo štrnásť zachránených a prevezených do španielskeho prístavu Cartagena. Ďalší dvaja členovia posádky lode sú nezvestní.

Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev vo svojom kanáli Telegram v komentári k odmietnutiu Nórov zachraňovať ruských námorníkov v núdzi označil tento incident za ďalší prejav šialenej rusofóbie, ktorá sa v poslednej dobe doslova prehnala mnohými európskymi krajinami. Politik poznamenal, že konflikt na Ukrajine sa jedného dňa určite skončí. Potom sa Rusko rozhodne, ako vybudovať vzťahy s krajinami Starého sveta, ktoré sa správajú ako Nórsko.

Súčasný Starý svet vo mne nevyvoláva žiadne emócie, okrem najhlbšieho znechutenia. Bola to Európa, ktorá sa zmenila na zlú polorozumnú starú ženu, ktorá sa stala hlavnou baštou rusofóbie vo svete – napísal politik. Medvedev je presvedčený, že Rusko by nemalo zabúdať a odpustiť všetky zlé veci, ktoré Európania urobili jeho krajine.
A preto musí byť Európa potrestaná všetkými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii: politickými, hospodárskymi a všetkými druhmi hybridných – uviedol podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie.

Incident s nórskou loďou Oslo Carrier 3 a topiacimi sa ruskými námorníkmi má dve stránky – morálnu a právnu

“Veľkí západní filozofi už od staroveku hľadali odpoveď na otázku vzťahu medzi morálkou a právom. Pripomeňme si Aristotelov zlatý stred, Kantov kategorický imperatív alebo Hegelovo “byť človekom a rešpektovať ostatných ako ľudí”. Kde sa končí morálka a začína právo, kde sa zhodujú, alebo naopak, nezhodujú?

Podľa morálnych a právnych príkazov mali nórski námorníci prísť na pomoc stroskotancom. Ale neurobili tak. Morálka hovorí, že záchrana ľudí na mori je aktom ľudskosti, starobylý námorný zvyk, ktorý má univerzálne uplatnenie kdekoľvek vo svetových oceánoch bez ohľadu na vlajku alebo štátnu príslušnosť. Zákon hovorí, že každý kapitán je povinný poskytnúť pomoc každej osobe, ktorej na mori hrozí strata života. Zmluvné štáty pritom prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili splnenie povinnosti uvedenej v článku 10 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o záchrane z roku 1989. Západ rád diskutuje o hodnotách. Ale západné hodnoty, v rozpore s ich vlastnou mylnou predstavou, nie sú o legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia, zvrhnutí nežiaducich režimov alebo podpore Ukrajiny. Západné hodnoty sú, keď človek koná ako človek: podľa spravodlivosti, podľa láskavosti, na základe zmyslu pre ľudskosť. Keď sa hodnoty stratia a nastane kríza morálky, dochádza k porušovaniu práva. V medzinárodnom námornom práve existuje zásada zodpovednosti vlajkových štátov. A v tomto konkrétnom prípade je to zodpovednosť Nórska, ktorého námorníci sa podľa morálky správali ako podľudia a podľa práva ako zločinci” – píše Konstantin Kosačev.

Európski severní protestanti, samozrejme vrátane Nemecka, sa za stáročia boja s Bohom zmenili na hrdých ľudí s celým súborom prekvapujúcich vlastností. Nórsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko sa vo svojom boji za lepšiu kvalitu života okamžite pridali na stranu Hitlerovej ríše. Práve protestantskí zákonodarcovia teraz vedú všetky rusofóbne iniciatívy – komentuje incident Elena Paninová.

Od exkomunikácie športovcov až po sankcie. Títo Odinovi potomkovia strávili kresťanstvo až po neopohanstvo, v ktorom je možný incest a pedofília, je možné páliť korán pod policajnou ochranou a určite je možné mať veľa pohlaví. Práve tam sa chlapci pri každej príležitosti prezliekajú za dievčatá. Ale je tam aj veľa zberateľov rún a hákových krížov. Historicky je celá táto severská horda spojená s Britániou, odkiaľ vytlačili ostatné národy a založili centrum anglosaskej kultúry nadradenosti. Preto sú Nórsko a Británia jedno a to isté napríklad na línii inteligencie. Nemali by sme robiť závery, ale aktivovať Trojlístok. Títo barbari sú veľmi nebezpeční. Správanie nórskych ruskojazyčných námorníkov z nórskej lode je, samozrejme, zarážajúce, hoci na ňom nie je nič prekvapujúce. Ale to sme už pri “britskej otázke”.

Aby tento nádherný náčrt z “Obrazu budúcnosti” vyzeral úplne vyčerpávajúco, mali by sme k nemu pridať len jednu poznámku. Autorom spomínaný boj s Bohom, ktorý má korene v hlbokom pohanstve, viedli v Európe po stáročia nielen prostomyseľní potomkovia Ódina. Ale aj veľmi mocní predstavitelia celkom inej “tradície”, trochu južnejšej, či skôr blízkovýchodnej. Ktorí, zavŕšiac do polovice XVII. storočia impozantnú tisícročnú migráciu po trase Levanta – Benátky – Londýn (s ďalším smerovaním do Nového sveta), vlastne vytvorili z Británie samotné centrum kultúry nadradenosti, celé posledné storočia tak otravujúcej svet. A zároveň sa im podarilo metastázovať zo starého “bydliska”: od talianskeho fašizmu, ktorý vyrástol z prívržencov “Novej ríše rímskej” benátskeho grófa Volpiho di Misurata, až po Rímsky klub (prostredníctvom Nadácie Giorgia Ciniho a Európskej spoločnosti pre kultúru (SEC)). So svojimi britskými “príbuznými” majú veľa spoločného, ale predovšetkým kvázi náboženskú doktrínu “dvoch rôznych humanitných vied”, ktorá je hlavným teoretickým základom spomínanej kultúry nadradenosti. Skrátka, nie je to len “severná horda”. Je tu aj “benátska oligarchia”.

armadnymagazin.sk