Nikomu neprekáža, že demokraticky zvolených 150 poslancov nesmie byť slúžkou politbyra, zvaného „Koaličná rada“?

Takmer v noci sa zídu súdruhovia, ktorí si vravia členovia Koaličnej rady a rozhodujú o chode demokratických inštitúcií štátu. Keď sa súdruhom zachce, tak zastavia činnosť Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je v ústavnej schéme druhou najvyššou inštitúciou v štáte. To prvou je prezident. Vláda až treťou. Koaličná rada v našom právnom a ústavnom systéme zakotvená nie je nijako.

Koaličná rada je politbyro. Politbyro je výkonný orgán ústredného výboru (komunistickej) strany. Alebo strán. Vedúca úloha strany (strán) bola z nášho ústavného systému vyprevadená už takmer pred tridsiatimi rokmi. Z praxe našej domácej politiky však nie. Naši politici kašlú na to, že máme nejakú ústavu.

Kto tú má moc

PRVÁ HLAVA Ústavy Slovenskej republiky v článku jeden a v jeho odsekoch jeden a tri stanovuje: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu (teda ani stranícku – pozn. red. HD) ani náboženstvo. Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ Nikde v ústave nie je ani zmienka o tom, že vôľu občanov vykonáva nejaké politbyro. A už vôbec nie o tom, že Koaličná rada.

Iba to, čo umožňuje ústava

V nasledujúcom druhom článku ústavy sa píše to občanom chronicky známe: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Ak by ani toto tým ignorantom ústavy, ktorí sa nazývajú koaličnou radou nestačilo, potom pripomeňme, ako zákon umožňuje prerušiť rokovanie NRSR:

„Čl. 82 Ústavy SR

(1) Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále.

(2) Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zvolá prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak neurobí, Národná rada Slovenskej republiky sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb.

(3) Národná rada Slovenskej republiky môže uznesením prerušiť svoje zasadanie. Dĺžka prerušenia nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku. Počas prerušenia zasadania vykonávajú svoju pôsobnosť predseda, podpredsedovia a výbory Národnej rady Slovenskej republiky.“

Čiže, NR SR sa môže prerušiť iba hlasovaním poslancov NR SR. Nie z titulu svojvôle diktátorov, boľševikov, partajníkov a iných koaličníkov.

Predstavme si

Čo ak sa nám raz zblázni niekto z koaličnej rady (a to sa zjavne už stalo) a presadí si, že prerušuje rokovanie NR SR až do konca volebného obdobia? Preto sa radšej vráťme k ústave: „Počas prerušenia zasadania predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže zvolať schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj pred určeným termínom. Urobí tak vždy, ak o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov.“

Nájde sa tá tridsiatka?

Nájde sa v parlamente tridsať demokratov, ktorí požiadajú o zvolanie násilím a protiprávne prerušenej schôdze? Nájde sa 30 poslancov, ktorí sa postavia novodobému diktátu boľševizmu a politbýr na Slovensku?

hlavný denník