Bývalé francúzske kolónie Burkina Faso, Mali a Niger podpísali v septembri roku 2023 chartu AES, v ktorej sa zaviazali, že si navzájom pomôžu v prípade vonkajšej agresie alebo vnútorného ohrozenia svojej suverenity.
Armádou dosadený premiér Nigeru Ali Mahaman Lamine Zeine požiadal členov Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), aby sa pripojili k Aliancii pre štáty Sahelu (AES), ktorú nedávno založili tri vojenské vlády tohto regionálneho bloku.
Ministerský predseda predniesol túto žiadosť počas výročného zasadnutia rady guvernérov Africkej rozvojovej banky (AfDB), ktoré sa konalo v stredu v kenskom Nairobi, ako sa uvádza v príspevku, ktorý vláda Nigeru zverejnila na sieti X (predtým Twitter).
„Nemôžem byť príliš provokatívny, ale chcem požiadať CEDEAO [ECOWAS vo francúzštine], aby sa pripojila k AES. Sú krajiny ECOWAS, ktoré by sa pravdepodobne chceli pripojiť k AES, pretože v rámci AES ide o kultúru suverenity a dôstojnosti kontinentu,“ citoval Zeineho portál Afrique sur 7.
Burkina Faso, Mali a Niger podpísali v septembri roku 2023 chartu AES, v ktorej sa zaviazali, že si navzájom pomôžu v prípade vonkajšej agresie alebo vnútorného ohrozenia svojej suverenity.
V januári 2024 tieto tri bývalé francúzske kolónie oznámili, že okamžite vystupujú zo spoločenstva ECOWAS v súvislosti s „neľudskými sankciami“, ktoré na ne boli uvalené s cieľom vyvinúť na ne nátlak, aby obnovili demokratickú vládu po tom, ako prevraty zosadili ich civilné vlády.
Ouagadougou, Bamako a Niamey obvinili západoafrický politický a hospodársky blok, že ohrozuje ich suverenitu tým, že slúži ako nástroj zahraničných mocností, najmä Francúzska, s ktorým prerušili vojenské vzťahy.
Vojnské vlády v spoločnom vyhlásení prečítanom v štátnej televízii vo všetkých troch krajinách uviedli, že „s úplnou suverenitou rozhodli o okamžitom vystúpení Burkiny Faso, Mali a Nigeru z Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov“, pričom tvrdili, že blok sa po takmer 50 rokoch od svojho založenia „vzdialil od ideálov svojich otcov zakladateľov a panafrikanizmu“.
„Okrem toho sa ECOWAS pod vplyvom cudzích mocností, spreneveriacich sa svojim zakladajúcim princípom, stalo hrozbou pre svoje členské štáty a ich obyvateľstvo, ktorého šťastie má zabezpečiť,“ uviedli.
Pätnásťčlenný blok sa snažil presvedčiť vojenské vlády v týchto štátoch, aby prehodnotili svoje rozhodnutie o vystúpení, keď vo februári oznámil, že s okamžitou platnosťou ruší hospodárske a cestovné sankcie voči Nigeru, Mali a Burkine Faso.
Sankciami a hrozbami vojenskou intervenciou sa ECOWAS snažilo zvrátiť dopady júlového puču, keď nigerská armáda zajala prezidenta Mohameda Bazouma, ktorého drží v domácom väzení. Vojenská junta, ktorá prevzala moc, ignorovala výzvy západu a ich posledných satelitov v Afrike na prepustenie prezidenta.
ECOWAS zdôvodnilo svoj najnovší krok humanitárnymi ohľadmi voči obyvateľstvu Nigeru, na ktoré dôsledky sankcií najviac dopadajú. Odvolanie sankcií však môže byť snahou o oživenie diplomatických rokovaní s Nigerom, ktorý v januári oznámil zámer združenia opustiť spoločne s Mali a Burkinou Faso, kde rovnako vládnu vojenské junty. Vystúpenie zo spolku začne platiť rok po tom, ako ho krajina oznámi oficiálnym listom.
Ghanský prezident Nana Addo Dankwa Akufo-Addo požiadal 17. mája svojho senegalského partnera Bassiroua Diomaye Fayeho, ktorý bol po svojej inaugurácii na regionálnom turné, aby pomohol pri riešení sporov medzi ECOWAS a tromi sahelskými štátmi.
Faye, ktorý bol zvolený v marci, vo štvrtok počas návštevy Bamaka v Mali povedal, že presvedčí dočasného prezidenta Mali, plukovníka Assimiho Goitu, aby zostal v ECOWAS.
„Strávil som veľa času diskusiami s plukovníkom… Chápem malijský postoj, ktorý je síce prehnaný, ale nie úplne neprispôsobivý,“ povedal najmladší zvolený prezident Afriky pre malijský štátny rozhlas.
Zdroj: rt.com / InfoVojna
To je ono!!! Takto to treba robiť. Zbaviť sa parazitov!!!