Nicholsonová: všetkého sa bojíme, trasieme sa ako čivavy. Vyrastú tu len malí, zakomplexovaní Slováci

Politička opäť nezabudla pourážať Slovákov. Lucia Ďuriš Nicholsonová pravidelne prináša svoj pohľad na aktuálne udalosti. Urobila tak aj minulý týždeň. Obzvlášť na mušku si zobrala našich občanov žijúcich na vidieku. Slovákov pourážala, koľko sa len dalo.

„Čoho sa furt na tom Slovensku bojíme? A prečo sa bojíme dženderu?“ pýta sa hneď v úvode svojho príspevku na sociálnej sieti liberálka.

Hneď prechádza na opis života v Belgicku, kde sa jej veľmi páči. „V Belgicku sa muži s mužmi a ženy so ženami sobášia. Stretávam tu veľa našich, Slovákov a Sloveniek, ktorí sa sem prišli oženiť a vydať. Sú šikovní, majú fajn džob, dobre zarábajú, ovládajú francúzštinu, angličtinu, nemčinu a tak,“ opisuje Ďuriš Nicholsonová.

„Sú to ľudia, ktorí ušli pred gánivými pohľadmi tetiek a ujkov z malebných slovenských regiónov. Vracajú sa z kostolov a z krčiem a nepáči sa im, že Matúš od vedľa vrtí zadkom v obtiahnutých rifliach a kdesi pred Rozličným tovarom započuli, že Iveta sa bozkáva s Martou z mesta. Tak to teda nie. Nie v našej obci,“ opisuje už politička život na Slovensku zo svojho pohľadu.

Podľa Nicholsonovej Slováci z vidieka nevedia rozprávať nielen cudzími jazykmi. Nevedia ani po Slovensky. „Tetka a ujko nerozprávajú žiadnym cudzím jazykom, dokonca ani len spisovnou slovenčinou. A predsa majú dosť sily, aby vyhnali Matúša a Ivetu z obce, ba aj z krajiny. Pán farár mal pravdu: keď sa tí chorí teplí ancikristi nechcú dať liečiť, treba ich jednoducho vyhnať.

Tetka má 56 rokov a je vdova. Ten jej slopal a párkrát ju skopal, ale o mŕtvych len dobre a láska má aj tak rôzne prejavy – od tvrdého sexu v slamníku až po facku za odvrávanie. Veď o rodinu sa postaral,“ opisuje Slovákov zo svojho pohľadu Nicholsonová.

Prináša aj ďalšie príbehy. Zhrnúc, Slováci sú hlúpi, nevzdelaní a majú sklon k alkoholizmu. „Maja študuje v Bratislave. Užíva nejaké tabletky na hlavu, vraj kvôli tomu, že ju tatko mlátil, ale tetka vie, že sú to len taľafatky a móda dnešných mladých. Ujko z krčmy je prepitý jak morská riasa, život ho už moc nebaví. Frajerku nemá, šak čo by s ňou robil. Jeho jedinou vášňou (okrem borovičky) je debata o buzerantoch s kamošmi, ktorí ešte nestihli neumrieť. Občas napíše cez fejzbúky Čaputovej, že má tučné nohi, že je amerycká agentka, a že keď už nebude prezydentka, obesý ju na kandeláber. Dáva bacha na vulgarizmy, keď chce napísať piča, napíše len p—a, lebo Fero z hornej ulice ho varoval, že fejzbúk cenzuruje,“ kopne si do vidiečanov Ďuriš Nicholsonová.

Homosexuáli vrtia zadkom

Následne prechádza europoslankyňa na život v Bruseli. „Žijeme v Bruseli štyri roky. Chodíme po parkoch, kde sedia žena so ženou a „venčia“ spoločného syna. Homosexuálni chlapi tu naozaj okázalo vrtia zadkami v obtiahnutých rifliach. Kubo v tomto prostredí vyrastá a ani raz sa ma neopýtal, prečo ten chlapec drží za ruku iného chlapca. Kubo má aktuálne štyri frajerky. Je na najlepšej ceste byť heterosexuálny. Môj muž tiež nezmenil orientáciu napriek tomu, že je z malebnej Rosiny a teraz žije vo svete niečoho, čo by tetka a ujko nazvali liberálnym bordelom,“ vysmieva sa liberálka.

Nebojím sa mľaskavých bozkov chlapov

Podľa političky, my Slováci sa všetkého bojíme. „Nám na tom Slovensku tak veľmi chýba zdravé sebavedomie, zdravý úsudok, cestovanie a otvorená myseľ. Preto sa bojíme, trasieme sa a na všetko štekáme ako neurotické čivavy. Nebojím sa liberálneho bordelu, ani mľaskavých bozkov dvoch chlapov. Nemôžu ohroziť mňa, moje deti, ani môjho manžela. Oveľa viac sa bojím pospolitých tetiek a ujkov, slovenských krčiem a kostolov, nenávisti kuffov, obmedzenosti dankov a tabak a tarabov, zbabelosti pellegrinov a celého toho ich chorého sveta, ktorý ide ukradnúť budúcnosť Matúšom a Ivetám a všetkým našim deťom, z ktorých mohli vyrásť Európania. A zas z nich vyrastú len tí malí, zakomplexovaní Slováci,“ uzavrela Ďuriš Nicholsonová.

ereport.sk