„Ne“všedné chvíle…

Mám rada tiché rána, keď ešte celý dom spí a vonku je ešte šero. Napustím vodu do kanvice, zapnem sporák, vytiahnem roletky v kuchyni a a odtiahnem závesy v jedálni. Vpustím svetlo do domu. Nasypem si kávu do hrnčeka a kým mi na ňu zovrie voda, tak sa pozerám von oknom. Mohlo by sa zdať, že tie rána sú rovnaké a všedné, ale nie sú…

Mám rada rušné dni, keď je stále čo robiť a aj tie, keď bývam veľmi unavená. O to viac si vychutnávam oddych, i keď ho je niekedy málo. Možno niekomu pripadá každodenná práca všedná a otravná, ale je dôležitá a potrebná.
Mám rada chvíle s ľuďmi, ktorých ľúbim a nosím ich v srdci. Niekedy sú to len bežné chvíle dní, ale časom človek pochopí ich vzácnosť.
Mám rada rozhovory s nimi, spoločný situačný humor, smiech, ale aj zdieľanie starostí.
Mám rada hudbu. Vždy keď mám možnosť počúvam ju. Dokonca si spájam ľudí, ktorých mám veľmi rada a ľúbim ich, s rôznymi skladbami…
Mám rada chvíľky, keď si môžem v pokoji čítať a keď slová, ktoré sa mi vnárajú do mysle dostávajú zmysel a dávajú odpovede na otázky, ktoré ešte len chcem klásť.

Každý z nás má rád iné veci a chvíle, a preto sme takí rozdielni, ale aj podobní, v tom ako žijeme, ako sa správame a čo milujeme.
Mám rada všetky tie „ne“všedné chvíle, ktoré tvoria život, napĺňajú ho a robia zmyslupným…

Mám rada život, milujem ho so všetkým čo k nemu patrí…

S úctou Devana