Neverte progresívnym „danajcom“, keď vám prinášajú „dary“, varuje Hrnko

Okrídlený výrok z nadpisu je už vyše tritisíc rokov starý, ale rovnako platný ako biblické Nepozeraj na to, čo hovorí, ale kto to hovorí. Kňaz Laokoón varoval Trojanov pred obrovským koňom, ktorého pred bránami Troje postavili Danajci (mykénski Gréci), aby ho neťahali do vnútra mesta za hradby, ktoré ani počas desaťročia obliehania neboli spojené grécke vojská schopné prekonať.

Áno, neverte ani moderným Danajcom, ktorí by sa chceli dostať za hradbu odporu zdravého, konzervatívneho a národne mysliaceho slovenského človeka. Každý slovensky mysliaci vlastenec by si mal byť vedomý, že keď sa trojský kôň progresivizmu dostane za jeho hradby, ťažko sa mu obráni. 

A preto by mal pozorne sledovať, nielen to, čo sa hovorí, ale aj kto to hovorí. Tých rečí, ktoré sa snažia rozložiť všetko slovenské, je ako kozích bobkov. Ale cieľ je len jeden, demotivovať Slovákov pri obrane svojej svojeti.

Tak trochu mimo rámca slovenskej progresívnej scény je náhla obrana údajne utláčanej slovenskej menšiny v Srbsku. Myslím si a nie je to márnomyseľnosť ani samoľúbosť, že niet na slovenskej politickej scéne človeka, ktorý by tak do hĺbky poznal problematiku postavenia príslušníkov slovenských menšín na území bývalej monarchie ako moja maličkosť.

S problematikou som sa stretol už počas štúdií na FiF UK, kde v tom čase (druhá polovica 70. rokov) študovalo veľa krajanov z Maďarska, Poľska, Rumunska i Juhoslávie. Mnohí z nich sú dodnes významní reprezentanti tamojších slovenských menšín a stále so mnou udržujú styky. Ale to len na okraj.

Nepoznajú ani vlasť, ani krajanov

Čo však nie je okrajové, je náhly záujem ľudí, ktorí dodnes nezistili, aké je vlastne meno našej vlasti a furt rozprávajú o akejsi Tátokrajine, o našich krajanov v Srbsku. Priznám sa bez nátlaku a mučenia, že som za celé predchádzajúce obdobie

od nežného prevratu nezaznamenal jedinú aktivitu zo strany tzv. slniečkarov, ktorá by sa dotýkala postavenia slovenských krajanov v susedných krajinách alebo riešenia ich problémov.

Otázka je preto, čo podnietilo ľudí ako Gröling, Korčok, Matovič, Veronika Premúdrelá alebo okolie Šimečku, aby sa zrazu začali zaujímať o postavenie Slovákov v Srbsku.

Veď Veronika si myslí, že Slováci nemajú žiadne dejiny a teda de facto ani neexistujú, a väčšina z menovaných do včera ani nevedela, že nejakí Slováci mimo Liptova vôbec existujú.

Odpoveď je úplne jednoduchá

Ako hovorievam, všetky múdrosti sveta sú spísané v Zátureckého Slovenských prísloviach a porekadlách. Tam sa napr. hovorí, že keď čert nemôže poškodiť, tak aspoň zasmradí.

Našim progresívnym zasmradzovačom prekáža všetko, čo sa nepáči ich „masters“ (K. May vo Vinetuovi používal označenie pre otrokára „massa“. V tomto prípade by sa to asi lepšie hodilo, ale zostanem pri štandardnej angličtine) z „vyspelej západnej cudziny“.

A verte, že sa im nepáčia veľmi dobré, historicky dlhodobo osvedčené slovensko-srbské vzťahy. Tak prečo si do Srbska nekopnúť, keď tým zároveň vrážame dýku do chrbta vlastnej vláde?

Ešte raz: Neverte Danajcom, aj keď vám prinášajú dary. Nie sú to skutočné dary. Je to jed otravujúci naše dobré vzťahy i postavenie krajanov v Srbsku. 

Aj u nás sú konflikty kvôli politickým názorom. Sú aj v Srbsku, ale nevnášajme nacionalizmus tam, kde nie je. Najmä, keď si niekto po tridsiatich rokoch spomenie, že existuje aj nejaký slovenský národ a slovenskí krajania v zahraničí. A nakoniec: Nepozeraj, čo hovorí, ale kto to hovorí.

skspravy